Alzheimerova choroba kradne spomienky

Alzheimerova choroba začína nenápadne a pomaly. Potichu sa vkráda do života a neodchádza, naopak, rozvíja sa. 21. september je vyhlásený za Svetový deň Alzheimerovej choroby, ktorý poukazuje na potrebu pochopenia a podpory ľudí s týmto ochorením. V AGEL Clinic sa týmto pacientom venuje neurologička MUDr. Ronnie Šandorová Traubnerová.

Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie patrí demencia Alzheimerovho typu medzi desať najčastejších príčin úmrtí vo svete. Na Slovensku sa odhaduje, že týmto ochorením trpí približne 60-tisíc ľudí. 

„S Alzheimerovou chorobou sa stretávam vo svojej praxi pomerne často. Najčastejšie sa ochorenie objavuje u pacientov po 60. – 65. roku života a každým rokom takýchto prípadov pribúda,“ približuje neurologička MUDr. Ronnie Šandorová Traubnerová z AGEL Clinic.

„Alzheimerova choroba je neurodegeneratívne ochorenie, pri ktorom mozgové bunky postupne odumierajú a strácajú svoju funkciu. Hlavnú úlohu v procese zohráva bielkovina beta amyloid, ktorá sa ukladá do mozgu vo forme tzv. amyloidných plakov a poškodzuje nervové bunky. Vznik ochorenia je podmienený kombináciou genetických a environmentálnych faktorov. Čisto genetická – familiárna forma je zriedkavá, vo väčšine prípadov ide o tzv. sporadické formy,“ vysvetľuje odborníčka.

 „Medzi najčastejšie prejavy Alzheimerovej choroby patrí porucha krátkodobej pamäti, zmätenosť v známom prostredí či spomalenie bežných denných aktivít. Demencia je všeobecný pojem pre skupinu ochorení spojených s poruchami pamäti a kognitívnych funkcií, pričom Alzheimerova choroba je jej najčastejšou príčinou,“ hovorí MUDr. Šandorová Traubnerová a doplňuje, že fungujúca prevencia zatiaľ neexistuje, no odporúča sa zdravý životný štýl – pravidelný pohyb, vyvážená strava, duševná aktivita a dôsledná liečba sprievodných ochorení, akými sú napríklad vysoký krvný tlak alebo poruchy štítnej žľazy.

Alzheimerovu chorobu dnes ešte nedokážeme vyliečiť, no dostupné lieky spolu s podpornou liečbou dokážu spomaliť progresiu ochorenia. Starostlivosť o pacienta je však veľmi náročná. 

„S postupom choroby pacient stráca schopnosť postarať sa o seba, prestáva rozpoznávať blízkych, je inkontinentný, potrebuje pomoc pri stravovaní, býva zmätený a niekedy sa objavuje aj agresivita či paranoidné prejavy. Často končí v špecializovaných zariadeniach pre pacientov s demenciou alebo má doma zabezpečenú opatrovateľskú službu. V mnohých prípadoch sa o neho starajú príbuzní, čo je však nesmierne náročné, pretože ide o nepretržitú 24-hodinovú starostlivosť,“ dodáva MUDr. Ronnie Šandorová Traubnerová.