Košice opäť ožili literatúrou. 10. ročník festivalu LiKe bol plný kreativity

25. septembra v Košiciach nadišiel čas, keď knihy nepredstavujú len kus papiera, ale niečo viac. Desiaty ročník festivalu súčasnej literatúry LiKe naplnil rôzne kúty mesta dynamickou atmosférou plnou inšpirácie a kreativity. Až do 27. septembra mali všetci kreatívci možnosť vidieť a zažiť ako umenie ožíva priamo pred ich očami v modernej podobe.

Program ponúkol aj tento rok širokú škálu literárnych besied, chvíľok poézie, zaujímavých literárnokritických debát a autorských čítaní. To však nebolo ani zďaleka všetko. LiKe festival bol tento rok obohatený hudbou a scénickým čítaním i stand-upom. Na svoje si tak vedela prísť naozaj každá kreatívna duša – či už milujúca literatúru, hudbu alebo divadlo.

Silným momentom bola Zlatá vlna 2025 – autorské čítanie a diskusia finalistov ceny za poéziu. Svoju tvorbu priblížili aj mladí Poetici z ulice, Prvý slovenský Beówulf, ktorý bližšie predstavili Peter Milčák, Jakub Milčák a Marián Andričík. Otvorené boli aj dvere do fantázie a mágie, ktoré odomkli Dominika Sakmárová s knihou Biele mesto a Miroslav Hlaučo s knihou Letnice.

Počas jednotlivých častí programu sa stretli rôzne generácie ľudí – mladí aj starší. K vytváraniu komfortu pomohli aj komorne zariadené priestory, kde sa program odohrával – Artforum, Tabačka, PonQ, Divadlo Na Peróne či Pamätná izba Sándora Máraia. Návštevníci sa vďaka tomu cítili príjemne, kládli nové otázky a radi sa delili aj o svoje pocity z diela. Práve tieto momenty vytvárali prepojenie medzi publikom a umelcami a zanechávali v ľuďoch pocit spolupatričnosti.

Program oslovil naozaj každého

To potvrdila aj návštevníčka festivalu Barbora Horváthová: „Nie som veľký milovník literatúry, ale rada objavujem nové veci a kultúrne sa vzdelávam. To bol hlavný dôvod, prečo som prišla na LiKe festival a na Zlatú vlnu 2025. Poéziu nemusím a je pre mňa ťažké ju pochopiť. Aj počas autorského čítania som mala niekedy problém pochopiť význam básne. No necítila som sa nijako vyčlenená. Užila som si dobrú energiu a smiala sa na vtipoch autorov spolu s ostatnými.“

Po programe niekto odchádzal domov s novou knihou v ruke, niekto s novým podnetom v hlave a niekto s pocitom, že strávil čas s ľuďmi, ktorý majú podobnú záľubu. A možno o tom je literatúra a aj umenie samo o sebe – o malých stretnutiach, kde dokážeme žiť v prítomnosti, rozprávať sa, objavovať nové veci a navzájom sa inšpirovať bez rozdielu.

Text pripravila: Lucia Laczková