Na transakčnej dani sa za štyri mesiace vybralo 208 miliónov eur. To je zásadne menej, ako očakáva vláda

Výber transakčnej dane je naďalej jasne nižší ako očakávania vlády. Šanca, že by sa na tom niečo zmenilo do konca roka, je čoraz menšia, keďže firmy mesačne platia v zásade rovnakú sumu.

Za mesiace apríl až august 2025 priniesla táto daň do štátneho rozpočtu len 207,922 milióna eur (k 30. 9.), a jasne tak zaostáva za príjmovými očakávaniami štátu pri štátnom rozpočte na tento rok. Ak sa táto suma spriemeruje a prepočíta na celé obdobie od apríla do konca tohto roka, výsledná vybraná transakčná daň by dosiahla 374 miliónov eur. To je o  tretinu menej voči predpokladu, s ktorým počíta štátny rozpočet (575,5 mil. eur). Vyplýva to z údajov Priebežného plnenia štátneho rozpočtu na webe Ministerstva financií SR.

Zásadne nižší potenciál výnosu  transakčnej dane si uvedomuje aj ministerstvo financií, ktoré už dvakrát korigovalo odhad: najprv v auguste na 420 mil. eur a potom v septembri  na 390 mil. eur. Mesačný priemer výberu transakčnej dane je od začiatku stabilný a pohybuje sa v rozmedzí 41-42 miliónov eur. Keďže mesačný priemer výberu transakčnej dane je od začiatku stabilný, pravdepodobne štát vyberie v tomto roku menej na transakčnej dani v porovnaní so všetkými predikciami MF SR, a to vrátane tej najnovšej spred niekoľkých dní.

Mesačný priemer výberu transakčnej dane

4-8/25: 207,92 milióna eur: priemer 41,58 mil. eur /mesiac

4-7/25: 168 miliónov eur: priemer 42 mil. eur /mesiac

4-6/25: 124 mi. eur: priemer 41,3 mil. eur/mesiac

Podľa daňovej odborníčky nižší výber transakčnej dane indikuje, že celá daň je nastavená zle. Oveľa horšie však je, že  táto neštandardná daň spôsobuje ekonomike dodatočné škody. „Transakčná daň je nastavená tak, že vyslovene povzbudzuje k nepriznávaniu ďalších daní kvôli presunu do hotovosti. Štát na transakčnej dani nielen nevyberie, čo chcel, ale táto daň mu znižuje aj výber daní z príjmu aj DPH,“ hovorí Silvia Hallová, daňová odborníčka a managing partnerka poradenskej spoločnosti Grant Thornton.

Nižší výber daní o celkovo 1 miliardu eur oproti štátnemu rozpočtu očakávajú pre tento rok analytici Inštitútu finančnej politiky (IFP) pri ministerstve financií. Táto suma zahŕňa výpadok po 0,5 miliarde pri DPH a dane z príjmov právnických osôb. Pritom predikcie  výberu daní sa od úvodu roka neustále zhoršujú a naposledy pri júnovej revízii štátni analytici „dieru v príjmoch“ voči štátnemu rozpočtu odhadli na „len“ 933 miliónov eur.

„Od zverejnenia detailov k nastaveniu chystanej transakčnej dani bolo jasné, že očakávaný výber je nereálny. Tým však nanešťastie škody nekončia. Transakčná daň jasne podporuje nárast šedej ekonomiky zvýhodňovaním hotovostných operácií, z ktorých štát často na dani nevyberie ani cent. K tomu sa pridáva druhé najvyššie daňovo-odvodové zaťaženie práce v EÚ a príliš vysoká daň z príjmov pre veľké firmy. Tento mix od začiatku roka veľmi ťažko dolieha na slovenskú ekonomiku, ktorá výrazne spomaľuje,“ hodnotí situáciu Silvia Hallová.

REKLAMA

Výsledkom zhoršeného ekonomického prostredia na Slovensku je aj dramatický úbytok priamych zahraničných investícií: kým v roku 2023 na Slovensko prišlo 484 investícií za približne 3,95 miliardy eur,  v roku 2024 to bolo už len 28 investícií za 1,7 miliardy a v tomto roku sa neočakáva viac ako 500 miliónov eur.

Podmienky na podnikanie na Slovensku sa zhoršujú, firmy reagujú väčšou optimalizáciou

Transakčná daň je anomália, v EÚ ju praktizuje len Maďarsko, aj to v odlišnom nastavení. Najväčším problémom transakčnej dane je okrem jej neštandardnosti v daňovom mixe rozdiel v daňovom zaťažení hotovostných a bezhotovostných operácií: kým bezhotovostné prevody, ktoré automaticky na výpisoch z bankových účtov vstupujú do účtovníctva, sú zaťažené daňou 0,4 % (max. 40 eur), hotovostné platby dani nepodliehajú. To povzbudzuje intenzívnejšie využívanie hotovosti, ktorej časť sa prirodzene dostáva mimo účtovníctva firiem do tzv. šedej ekonomiky. Tá patrila aj doteraz medzi najvyššie v EÚ a je vysoko pravdepodobné, že v dôsledku transakčnej dane bude ďalej narastať.

„Dlhoročná prax po celom svete potvrdzuje, že hotovostné operácie vždy motivujú firmy smerovať časť operácií kompletne mimo účtovníctva. Okrem toho v situácii príliš vysokých daní a enormného zaťaženia sa firmy snažia o ešte výraznejšiu optimalizáciu. Štát by sa mal snažiť daňový systém zjednodušiť a nastaviť tak, aby motivoval firmy platiť dane a nie sa im vyhýbať. Súčasné nastavenie daňového systému na Slovensku však funguje presne opačne. Obsahuje zbytočné výnimky, vysoko zdaňuje príjmy a tiež enormne zaťažuje cenu práce, a to tlačí firmy do výraznej optimalizácie, pri ktorej štát prichádza o dane,“ vysvetľuje Silvia Hallová, daňová odborníčka a managing partnerka poradenskej spoločnosti Grant Thornton.

Konsolidácia situáciu firiem ďalej zhorší, slovenská ekonomika má problém

Konsolidačné opatrenia pre rok 2026 prinesú firmám ešte väčšiu daňovú a odvodovú záťaž ako doteraz, čo pravdepodobne ďalej zredukuje objem nových investícií. Týka sa ti nielen príchodu nových firiem na Slovensku, ale najmä tých, ktoré tu už podnikajú. „Zamestnávanie ľudí je dnes enormne zaťažené daňami, odvodmi a  príplatkami vrátane vynútených výdavkov ako rekreačné a športové poukazy. Ide o kokteil, z ktorého firmy bolí brucho. Z praxe jasne vidíme, že firmy znižujú investície, redukujú nábor a mnohé zvažujú odchod zo Slovenska. Namiesto, aby slovenská vláda podporila ekonomiku a zamestnanosť enormne riskuje odchod ďalších firiem zo Slovenska,“ Silvia Hallová, daňová odborníčka spoločnosti Grant Thornton.