V galérii od štvrtka vystavuje Michal Nagypál. Jeho tvorba lavíruje medzi realitou a fikciou

Východoslovenská galéria pozýva už vo štvrtok 9. októbra o 18:00 hod. na vernisáž výstavy tvorby Michala Nagypála s názvom Dočasná dohoda medzi realitou a ilúziou. Nagypál je verný tradičnému maliarskemu médiu – oleju na plátne, ktoré kombinuje s jemnou modeláciou tvarov.

Tvorba Michala Nagypála, súčasného slovenského maliara, sa pohybuje na tenkej hranici medzi realitou a fikciou, medzi konkrétnym pozorovaním sveta a imaginatívnou transformáciou, ktorá mu dáva nový význam.

„Autorovo programové gesto možno najlepšie vystihnúť frázou „Dočasná dohoda medzi realitou a ilúziou“ – ide o zásadnú myšlienku, ktorá preniká jeho maliarstvom aj digitálnymi experimentmi. Nagypál nepreberá realitu ako nemenný fakt, ale skôr ako materiál, ktorý možno deformovať, zrkadliť, zveličovať či poeticky prepisovať. Vzniká tak osobitá syntéza magického realizmu, surrealistických stratégií a súčasných reflexií o postdigitálnom obraze,“ konštatuje kurátor výstavy Miroslav Kleban.

REKLAMA

Príroda, ale deformovaná a s latentnou hrozbou

Autor tvorí podľa jeho slov s dôrazom na detail: či už ide o jemné prechodové tóny vo vyobrazení oblohy, alebo o textúru zvieracej srsti či štruktúry rastlinného povrchu.

„Po technologickej stránke, resp. príprave pred-obrazu, Nagypál pracuje s digitálnymi nástrojmi, ktoré mu umožňujú vytvárať zrkadlové kompozície obrazov, deformovať ich a posúvať do polohy vizuálnych paradoxov. Na druhej strane, nemanipulované fotografické videnie je nástrojom pre ďalšie cykly malieb, ktoré pôsobia priam hyperrealistickým dojmom. Kombinácia analógového a digitálneho, je dá sa povedať, jadrom tvorivej metódy – maľba nie je izolovaným médiom, ale je súčasťou širšieho vizuálneho laboratória, z ktorého vzišli aj sochárske objekty, či komornejšie grafické listy.“

Dominuje téma prírody, jej krásy a zároveň krehkosti. Stromy, zvieratá, oblaky či vodné masy sa objavujú v polohách, ktoré pôsobia familiárne, no zároveň sú akoby presunuté do snového priestoru. Príroda tu nie je idylická; nesie v sebe latentnú hrozbu – búrky, záplavy, zosuvy pôdy a iné apokalyptické scenáre.

„Séria Kalamity tematizuje prírodné katastrofy, ktoré sú súčasťou nášho ekologického vedomia. Motív smrti a zániku sa prelína s mystickým prvkom – živočíchy a rastliny získavajú symbolickú hodnotu, niekedy priam animistickú. Stromy akoby mali oči, zvieratá pôsobia ako poslovia iného sveta. Ide o odkaz na surrealistické dedičstvo, kde živé a neživé, reálne a fantazijné prestáva mať pevné hranice,“ dopĺňa kurátor.

Reinterpretuje známe obrazy

Zásadnou zložkou Nagypálovej tvorby je tiež inklinácia k snahe reinterpretovať známe obrazy z dejín umenia. V sérii Rázcestia sa Nagypálov maliarsky prejav štylizuje priam do polohy kopistu, ale to nie je jeho zámerom, nakoniec ani formálnym výsledkom. Digitálne deformácie renesančných obrazov sú dôkazom jeho vedomej práce s vizuálnou pamäťou.

Michal Nagypál (1992) študoval v rokoch 2008 – 2012 na Škole úžitkového výtvarníctva v Košiciach, odbor Propagačné výtvarníctvo. Po stredoškolských štúdiách nastúpil do ateliéru maľby Martina Mainera na pražskej Akadémii výtvarných umení (2012 – 2016) a v rokoch 2017 – 2018 absolvoval stáž v sochárskom ateliéri Lukáše Rittsteina. V súčasnosti žije a tvorí v maďarskom mestečku Gönc.

Výstava potrvá do 11. januára.