Do predpredaja kníhkupectiev sa dostáva román Deti vojny-povojny: Vierka, ktorý nás prenesie na sever Slovenska do rokov 1938 – 1945. Autor Tomáš Galierik, zrekonštruoval množstvo udalostí počas vojny, menej známe fakty a vytvoril román, ktoré hlavnými hrdinami sú deti. Ich detstvo vrcholí počas vojny, čo bolo obdobie mimoriadne náročné a komplikované. Dnes najmä obdobie celkom neznáme a nepredstaviteľné.
Vierka je hlavnou hrdinkou príbehu, v ktorom sa stretávame s pohľadom na bežný život, na vtedajšiu spoločnosť, nálady, pôsobenie propagandy, aj nevzdelanosti. Čitateľ nespoznáva len jedného hrdinu, ale celú rodinu a ľudí, ktorí tvoria okolitý svet. Ako budeme mať možnosť spoznať, sever Slovenska začnú nútene opúšťať Židia a niektoré miesta pocítia úbytok obyvateľstva a hospodársky fungujúcich podnikov. Autor venoval spoznávaniu osudov mnohých rodín, mien a miest mnoho času. Objavil neuveriteľné spojitosti a vďaka tomu môže priniesť, alebo sa aspoň priblížiť so svojou rekonštrukciou vojnovej Čadce. Miesta, cez ktoré prechádzali všetky transporty Židov do okupovaného Poľska. Pritom je to len jedna z mála vecí, ktoré možno považovať za zásadný fakt v spojení s Čadcou a dnes patria medzi zabudnuté.
Skutočné osudy a detský pohľad
Počas druhej svetovej vojny tu žilo viacero židovských rodín, ktorých odsun znamenal úpadok miestneho obchodu, služieb i spoločenského života. V románe ožíva obraz mesta, kde sa menili ulice, mizli rodiny a menila sa reč ľudí. Popri fiktívnej Vierke, vyskladanej z reálnych príbehov viacerých ľudí, vystupujú aj reálne postavy a udalosti –lekár, ktorý pomohol utečencom Rudolfovi Vrbovi a Alfrédovi Wetzlerovi, či Jozef Gabčík, ktorý sa práve v Čadci naposledy rozlúčil so Slovenskom.
Jednou z vedľajších postáv je Kitty Weichherz, dievča, ktorého denníky písané otcom majú podobnú hodnotu ako zápisky Anny Frank. Galierik spája skutočné príbehy a udalosti do mozaiky s neobyčajným názvom Deti vojny-povojny: Vierka. Ako názov poukazuje, príbeh sa odohráva aj v komplikovanom období v „povojne“. V časoch, keď stále hrozby nepominuli a niektoré pravdy bolo ťažké prijať aj oveľa neskôr. Autor čerpal z archívnych dokumentov, registrov, novín a záznamov Ústavu pamäti národa, ako aj z mnohých rozprávaní. Vytvoril možnú rekonštrukciu vojnového mesta – so snahou o zachytenie aspoň približnej orientácie v pôvodných uliciach a priestore ako takom.
Román má denníkovú formu – kapitoly nesú dátumy, ktoré sprevádzajú čitateľa vojnovým aj povojnovým obdobím. Detský pohľad prináša nevinnosť i krutosť reality, odhaľuje, ako sa rodilo mlčanie a prijímalo zlo. Autor je kulturológ, ktorý sa v diele zameriava na zachytenie dobového zmýšľania, spoločnosti, vtedajších problémov a jednoduchosti. Môžeme tak porovnávať túto dobu a život detí v detailoch, aké autor vsúva do viet a mnohé ukrýva aj medzi riadky.
Pridajte komentár