Inšpiruje okolie a snaží sa byť každý deň o niečo lepším človekom, ako bol včera. Miluje skoré rána, je fanúšikom stoicizmu, má za sebou viac ako 950 tréningových dní bez prestávky, natočil už vyše 260 dielov podcastu Zlepšuj sa, vedie prednášky a workshopy. A to všetko popri náročnej manažérskej práci na Letisku Košice. Večný optimista Juraj Toth.
Kedy nastal moment, keď si si povedal, že ideš na sebe pracovať a chceš inšpirovať aj ostatných?
Presný deň neviem, ale bolo to v období, ktoré poznačilo každého z nás, a to počas pandémie. Snažil som sa z toho vytiahnuť to dobré, mal som viac voľného času. Keďže pracujem v leteckom priemysle, zrazu som menej cestoval. Bol som viac doma a začal som častejšie počúvať podcasty pri cvičení, behu, rúbaní dreva, šoférovaní. Uvedomil som si, že v slovenčine nie je veľké množstvo sebarozvojových podcastov a veľa ľudí nevie po anglicky. Napadlo mi, že by som sa so všetkými týmito myšlienkami a podnetmi, s ktorými som sa stretával, mohol podeliť s ostatnými. Praktické zručnosti som už mal vďaka podcastu, ktorý som tvoril na odborné témy z leteckého priemyslu.
Ako podľa teba môže tvoj podcast zmeniť poslucháčom život?
Vždy som bol skôr pozitívne naladený, odjakživa sa definujem ako optimista, mám to prirodzene v sebe. Popritom, ako som nasával nové informácie a posúval sa v tejto oblasti, začalo sa kryštalizovať, že v podcaste odznievajú rôzne praktické tipy do života. Aby poslucháč, keď si ten podcast vypočuje, mohol na konci dňa kráčať po ceste k lepšiemu ja. A akokoľvek pateticky to znie, tak robiť z tohto sveta lepšie miesto, keď každý jeden z nás urobí jeden maličký drobný skutok láskavosti alebo posunie trošku sám seba. Napríklad sa dvihne a pôjde na prechádzku, alebo vyskúša, čo nikdy predtým neskúsil. Človek dokáže viac, ako si vie predstaviť. Napríklad, keď som videl v televízii ľadových medveďov, ako si to užívajú, hovoril som si, že toto nikdy neurobím. A teraz vleziem do ľadovej vody a užívam si to, aj keď som si myslel, že to nikdy nedokážem.
Ako ťa to posúva? Aký bol Juraj pri prvej epizóde podcastu a aký je teraz?
Učím sa každý deň a za tie roky som sa veľmi posunul, mentálne aj silovo. Sranda je, že my mnoho tých silných myšlienok vieme, alebo sme ich už počuli, ale vždy si ich treba pripomínať. Niekedy sa možno považujú za klišé, ale veľakrát život človeka naučí, že veci sa dajú meniť, že sa dajú zlepšovať. Fyzicky som na tom lepšie, ako som bol v dvadsiatke, vybudoval som si zdravé návyky. Ako sa hovorí v knihe Atómové návyky od Jamesa Cleara, netreba sa upínať na konkrétny cieľ, ale vybudovať si návyk. Napríklad nehovoriť si, že chcem schudnúť 10 kíl, ale že chcem žiť zdravo. Jednoduchý a prospešný návyk je začať deň tým, že vypiješ pohár vody.
Čo ťa motivuje vydržať? Každé ráno pohár vody, každé ráno cvičiť… musí to byť ťažké zladiť s prácou a nieke-dy sa možno človeku jednoducho nechce.
Je to návyk, netreba nad tým rozmýšľať, najlepšie je robiť to automaticky. Motivácia je pekná, ale nevydrží. To, čo človeka udrží pri návykoch, je disciplína. Ďalšia veľmi dôležitá vec, ktorou si veľa ľudí necháva kaziť aj dobré návyky, je perfekcionizmus. Je dôležité nenechať si nahovoriť zlým škriatkom, že keď nemôžem alebo nevládzem cvičiť pol hodiny, tak to nestojí za to. Keď mám energiu na päť minút, aj to je dobre. Stačí pár klikov alebo drepov, dychové cvičenie, rýchla prechádzka alebo hoci len pozeranie sa na východ slnka a trošku čerstvého vzduchu, aj to je lepšie ako nič.
Keď si človek dá nejakú výzvu a preruší tú niť na viac ako dva dni, už sa stále ťažšie a ťažšie vracia. A potom ľudia porušujú sľuby, ktoré dali sami sebe a zlyhávajú sami pred sebou. Možno len stačí byť na seba menej tvrdý, byť k sebe trošku láskavý a povedať si, že nie je koniec sveta, keď to vynechám, ale vždy je lepšie urobiť aspoň minimum. A povedzme si, ak si človek nevie nájsť ani päť minút v rámci dňa, asi to nie je pre neho priorita. Často hovoríme, že na niečo nemáme čas, ale túto výhovorku už neakceptujem ani sám pred sebou.
Ako na tieto tvoje aktivity reaguje rodina?
Veľakrát ešte spia, keď mám tieto svoje ranné rutiny. Ale začal som napríklad variť, predtým som tomu nevenoval pozornosť. A teraz robím každý deň raňajky.
Veľa sa venuješ téme stoicizmu. O čo vlastne ide?
Stoicizmus je 2000 rokov stará filozofia, povedal by som, že je to praktický návod, ako žiť v zhode sám so sebou, ako sa nenechať kontrolovať emóciami. Stoici nehovoria, že emócie sú zlé, ale nenechajme ich, aby nás kontrolovali, my by sme mali kontrolovať emócie. A najdôležitejšia myšlienka stoicizmu, ktorú si musím aj ja kaž-dý deň pripomínať, je, že život je pomerne jednoduchý v tom, že máme dve kategórie vecí: tie, ktoré nevieme ovplyvniť, nemáme na ne dosah a nemáme ich pod kontrolou a tie, ktoré ovplyvniť vieme a sú v našej moci. Hovorí sa, že ich pomer je 90 ku 10. A práve na veci, ktoré ovplyvniť vieme, by sme mali smerovať svoju energiu a čas.
Pomáha ti tento prístup aj v pracovnom živote?
Nechcem zo seba robiť stopercentného stoika, stále ma ešte veľa vecí naštve a mám sa ešte v čom zlepšovať. Ale áno, práve o tom to je, že keď sa niečo negatívne udeje, alebo nám pristane v maili správa, ktorá nás nepoteší, treba si dať pár sekúnd, nádych, výdych a sústrediť sa na to veľmi konštruktívne. Hľadať riešenie, ak je to možné, alebo ísť ďalej.
Pridajte komentár