Slovensko si tento rok v lete pripomenie storočnicu pravidelného rozhlasového vysielania – začalo sa 3. augusta 1926 z provizórneho štúdia vo vládnej budove na dnešnej Gondovej ulici v Bratislave. „Slovenčina sa však v rozhlasovom éteri ozvala po prvý raz už o pol roka skôr, a to v nedeľu 7. februára 1926 v rámci celoštátneho propagačného týždňa rádiofónie, ako sa v tom čase označovalo rozhlasové vysielanie,“ hovorí Marián Gladiš z Filozofickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, ktorý sa venuje dejinám žurnalistiky.
Z dobovej tlače vieme, že v týždni od 7. do 14. februára 1926 pražská a brnianska pobočka rozhlasovej stanice Radiojournal vysielala vybraný program, pričom do rozhlasu prehovorili aj „niektoré vynikajúce osoby štátu“.
„Do tohto dôležitého propagačného podujatia – organizovaného v rámci série pokusných rozhlasových vysielaní – sa zapojili aj pracovníci a nadšenci z Riaditeľstva pôšt a telegrafov v Košiciach, ktorí len necelé dva mesiace predtým, krátko pred Vianocami v roku 1925, uskutočnili z Hanisky pri Košiciach historicky prvé pokusné rozhlasové vysielanie na území Slovenska,“ pripomína M. Gladiš.
Dodáva, že v rámci košického „týždňa rádiofónie“, ktorý bol vlastne druhým pokusným rozhlasovým vysielaním na Slovensku, mohli záujemcovia od 20.00 do 21.00 hod. počúvať program vysielaný z Hanisky pri Košiciach a po 21.00 hod. program z Prahy a Brna.
„Týždeň rádiofónie otvoril príhovorom župan Košickej župy Juraj Slávik, čím sa zapísal do histórie rozhlasového vysielania – išlo o prvý slovenský hovorený prejav v rozhlasovom éteri,“ uvádza M. Gladiš a zdôrazňuje, že dejinný význam tohto okamihu si plne uvedomoval aj samotný župan J. Slávik, preto možnosť vystúpiť v rozhlase využil najmä na poďakovanie:
Pridajte komentár