Etiketa verzus realita: Čo si obliecť do divadla, filharmónie či galérie. Spovedali sme naše inštitúcie aj odborníka

Otvoríte skriňu a zrazu je to väčšia dráma než predstavenie, na ktoré sa chystáte. Šaty alebo nohavice? Sako či sveter? A čo tie nové rifle? Kultúrne podujatia v nás stále vyvolávajú rešpekt. Možno aj preto, že nie vždy vieme, čo sa „patrí“. Oslovili sme divadlo, filharmóniu, galériu aj odborníka na etiketu. Ich odpovede ukazujú, že jedna vec je spoločenské pravidlo, a druhá vec je živá prax.

Divadlo: Od tradície k rifliam

„Divadelný dress code je dnes menej striktný než kedysi, no stále má svoje nepísané hranice. Dôležité je čisté a upravené oblečenie. Divadlo je spoločenská udalosť, a hoci už neplatí prísna povinnosť formálneho odevu, istá úroveň je stále na mieste,“ hovorí Jana Dzurčaninová z prešovského Divadla Jonáša Záborského.

Rifle už dnes podľa nej nie sú tabu, samozrejme nepotrhané, no vyslovene športové oblečenie však stále pôsobí nevhodne. Na premiéry alebo galavečery sa očakáva vyšší stupeň formálnosti, tam sú rifle rozhodne nevhodné.

Odborník na etiketu Tomáš Leveš vníma divadlo ako spoločenskú udalosť s jasne definovanými pravidlami. Upozorňuje, že je rozdiel medzi malou lokálnou scénou a veľkým divadlom, akým je napríklad Slovenské národné divadlo.

„Do veľkého divadla ako aj filharmónie si muž oblieka tmavý oblek (čierny alebo sýto tmavomodrý), jednofarebnú košeľu, najlepšie bielu, kravatu a čierne topánky, ku ktorým ladíme čierny opasok. Žena si oblieka krátke koktejlové šaty dĺžky na šírku dlane nad kolená alebo kostým, topánky na opätku s uzatvorenou špičkou, pančuchy a kabelku na doplnenie outfitu.“ 

Filharmónia: Elegantne ale aj v cosplay kostýme

„Rifle sme vo filharmónii ešte stále nepovýšili na elegantný odev, ale nie sú ani úplnou podpásovkou pre klasickú hudbu. Z obliekania do filharmónie nemusíme robiť veľké umenie, chce to len trošku citu pre daný moment,“ približuje Jana Tomalová zo Štátnej filharmónie Košice.

Podľa nej závisí rifľová dilema od situácie – od typu koncertu, miesta v sále aj od konkrétnych džínsov. Elegantné čierne džínsy v kombinácii s čiernym tričkom a poloformálnym sakom sú iný príbeh než roztrhané „ripped jeans“ s vyšúchaným vzhľadom. Tie rozhodne nepatria do prvého radu. Inú atmosféru má slávnostný otvárací koncert sezóny a inú napríklad koncert filmovej hudby, kde sú vítaní aj cosplayeri v kostýmoch z Hviezdnych vojen.

„Ak si však kupujete vstupenku na poslednú chvíľu a necítite sa oblečený priamo úmerne filharmonickej elegancii, voľte radšej miesto, kde budete nenápadnejší, napríklad na balkóne. Ak ste však prišli v bežný štvrtok do práce v rifliach a niekto vám posunie lístok do „filky“ dole do siedmeho radu, radšej vás chceme vidieť u nás v džínsoch, ako by ste sa mali obrať o šancu na večer naplnený hudbou,“ vysvetľuje Jana Tomalová. Na záver zdôrazňuje, že každý s láskou ku klasickej hudbe je v Štátnej filharmónii Košice srdečne vítaný a pri vstupe do sály sa módna selekcia nerobí. Zároveň, filharmónia je synonymom krásy a na pódiu hrá pre návštevníkov okolo 70 umelcov vo frakoch a čiernych večerných róbach.

Prezúvať sa či neprezúvať?

Zimné či upršané mesiace prinášajú praktickú otázku: čo s topánkami?

V Divadle Jonáša Záborského je podľa Jany Dzurčaninovej úplne prirodzené prísť v teplých topánkach. Na bežné predstavenia sa diváci neprezúvajú, no na slávnostné akcie si mnohí, prevažne diváčky, nosia elegantnú obuv so sebou a prezúvajú sa priamo v šatni. Ide o bežnú a úplne akceptovanú prax.

„Divadlá sú na to zvyknuté, šatne majú priestor aj na uloženie zimnej obuvi. Je to praktické, kultivované a zároveň to umožní divákovi cítiť sa v hľadisku komfortne aj esteticky.“

Podobne to funguje aj v Štátnej filharmónii Košice. Jana Tomalová si myslí, že aj zimná obuv môže pôsobiť decentne a elegantne. Ak si však chce návštevník koncert vychutnať radšej v lodičkách než v čižmách, môže si topánky uložiť v šatni – ideálne v nepremokavej taške, aby sa predišlo zašpineniu kabátov a búnd.

Galéria: Otvorenosť bez strachu

Pri vernisážach v galériách je atmosféra menej formálna, viac konverzačná. A tomu zodpovedá aj prístup.

„Snažíme sa byť inštitúcia otvorená pre všetkých, a preto ani pri vernisážach nechceme vytvárať pocit, že existuje nejaký prísny dress code. Nejde o gala večer, ale o stretnutie ľudí, ktorí majú radi umenie. Stačí prísť upravený a cítiť sa pohodlne – džínsy a tenisky sú úplne v poriadku, rovnako ako šaty či sako. Dôležité je, aby sa u nás každý cítil vítaný a nebál sa vstúpiť do galérie,“ hovorí Soňa S. Jambrichová z Východoslovenskej galérie.

REKLAMA

Odborník na spoločenskú etiketu Tomáš Leveš v prípade vernisáže pripúšťa menej striktný dress code než v prípade veľkého divadla či filharmónie.

„Muž si môže obliecť nohavice (nie rifle), košeľu a sako, kravata nie je potrebná, žena zase napríklad klasickú sukňu s blúzkou, pančuchy vždy.“

Najväčšie prehrešky podľa etikety

Čo je teda na kultúrnych podujatiach skutočne za čiarou?

Tomáš Leveš pomenúva ako problém najmä rifle alebo športovú obuv u pánov, hoci aj jednofarebnú.

„To naozaj na spomínané kultúrne podujatia nie je vhodné. Rovnako kabát patrí do šatne, nie na sedadlo vedľa nás, či operadlo za naším chrbtom. Okrem prehreškov v obliekaní vnímam nedostatky v príchode na čas, či nevypnutý mobilný telefón, ktorý dokáže výrazne narušiť kultúrny program, nielen nám, ale aj ostatným.“ Odborník na etiketu pripomína aj fakt, na ktorý sa často zabúda – do príslušného radu v kine či divadle vchádza vždy prvý muž, aby usadil ženu.

Je už na vás, či sa na podujatia oblečiete podľa etikety alebo podľa zhovievavejších odporúčaní zo strany samotných kultúrnych inštitúcií. Dôležité je, aby vás výber oblečenia neodradil od návštevy divadla, filharmónie či galérie.