Dovolenkári čelia väčšej neistote než kedysi, poistenie storna naberá na význame

Plánovanie dovolenky dnes nie je len o výbere destinácie, leteniek či hotela. V čase rastúcej geopolitickej neistoty, napätia vo svete aj čoraz častejších živelných udalostí sa oplatí myslieť aj na to, čo sa stane, ak sa na cestu napokon nepodarí vyraziť. Choroba, rodinné problémy, nepokoje v destinácii či prírodná katastrofa môžu na poslednú chvíľu zrušiť dovolenku a spolu s ňou aj stovky alebo tisíce eur zaplatené za zájazd.

Aktuálne dianie vo svete ukazuje, že nejde len o teoretické riziko. Eskalácia konfliktu na Blízkom východe zasiahla aj mnohých slovenských cestovateľov a pripomína, že situácia sa môže zmeniť veľmi rýchlo aj v populárnych dovolenkových regiónoch. Práve preto sa neoplatí podceňovať cestovné poistenie a je dobré vedieť, na aké situácie sa vzťahujú jeho jednotlivé typy, vrátane poistenia storna. 

„Poistenie storna chráni klienta pred finančnou stratou v prípade, že na dovolenku nevycestuje z vážnych a nepredvídateľných dôvodov. Mnohí Slováci ho však stále podceňujú alebo o ňom ani nevedia. Nejde pritom o zanedbateľné sumy. Pri drahších dovolenkách môže storno poplatok predstavovať aj väčšinu zaplatenej ceny zájazdu,“ upozorňuje Juliana Arvaiová, riaditeľka pre neživotné poistenie FinGO.sk.

Poistenie storna pomôže aj pri nepokojoch či katastrofách

Najčastejšou príčinou zrušenia dovolenky sú zdravotné problémy, ochorenie klienta alebo jeho blízkych. „Poistenie storna sa najčastejšie využíva v prípade náhleho ochorenia, úrazu alebo hospitalizácie. Vzťahuje sa však aj na situácie, ako je úmrtie blízkej osoby, vážna rodinná udalosť alebo napríklad nečakaná strata zamestnania,“ pokračuje odborníčka.

Dovolenkári takisto sledujú aj správy o konfliktoch, politickom napätí či extrémnom počasí. „Poistenie storna môže pomôcť aj vtedy, keď cestu zrušíte, ak v krajine odchodu alebo v cieľovej destinácii nastanú vážne udalosti. Môže ísť napríklad o politické alebo civilné nepokoje, extrémistické či etnické násilie alebo terorizmus, prípadne prírodné katastrofy, ktoré znemožnia alebo výrazne skomplikujú cestovanie. V takomto prípade je spravidla potrebné oficiálne vyhlásenie Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR k opusteniu krajiny (4. stupeň), pričom môže byť stanovené aj obdobie, napríklad koľko dní pred plánovaným odchodom do cieľovej destinácie musí byť tento stupeň vyhlásený,“ vysvetľuje Arvaiová.

REKLAMA

Zároveň upozorňuje, že rozsah krytia sa medzi poisťovňami líši. „Každá poisťovňa presne určuje, ktoré situácie sú v rámci storna kryté. Preto je dôležité dôkladne si preštudovať poistné podmienky a overiť, kedy a za akých okolností možno storno uplatniť.“

Na čo všetko sa storno môže vzťahovať

Poistenie storna sa môže vzťahovať na viacero nečakaných situácií, ktoré človeku znemožnia vycestovať alebo ho prinútia dovolenku zrušiť. Najčastejšie ide o:

• náhle ochorenie alebo úraz, pre ktoré lekár neodporučí cestovanie – môže ísť napríklad o zlomeninu, hospitalizáciu či akútnu chorobu tesne pred odchodom,
• vážne ochorenie blízkej osoby, napríklad dieťaťa, partnera alebo rodiča, keď je potrebné zostať doma a postarať sa o člena rodiny,
• úmrtie blízkeho člena rodiny, ktoré si prirodzene vyžaduje zrušenie plánovanej cesty,
• vážne rodinné udalosti, napríklad rozvodové konanie alebo iné nečakané životné situácie,
• nečakanú stratu zamestnania alebo výpoveď z organizačných dôvodov krátko pred plánovanou dovolenkou,
• neudelenie víza, ak je pre vstup do krajiny potrebné a úrady ho cestujúcemu napokon nevydajú,
• politické alebo civilné nepokoje v destinácii, ktoré by mohli ohroziť bezpečnosť cestujúcich,
• prírodné katastrofy alebo živelné udalosti, napríklad zemetrasenie, povodne či rozsiahle požiare v cieľovej destinácii.

Dôležité je uzavrieť si poistenie vopred

Odborníčka upozorňuje, že poistenie storna je ideálne riešiť hneď po zaplatení dovolenky. „Najlepšie je uzavrieť poistenie storna okamžite po kúpe zájazdu alebo zaplatení leteniek či ubytovania. Je možné dojednať si ho aj neskôr, ale poisťovňa potom môže uplatniť čakaciu lehotu, ktorá sa najčastejšie pohybuje od 7 do 15 až 20 dní,“ vysvetľuje odborníčka Juliana Arvaiová z FinGO.sk. 

Počas tejto lehoty poistenie síce formálne existuje, no ešte nekryje vzniknuté udalosti. Ak by sa teda napríklad klient krátko po uzavretí poistky dostal do nemocnice alebo by musel cestu zrušiť pre vážne rodinné dôvody práve v tomto období, nárok na poistné plnenie by mu nevznikol.

Prakticky to môže vyzerať napríklad tak, že rodina si v marci kúpi letnú dovolenku za 3 000 eur, no poistenie storna si uzavrie až o týždeň neskôr. O pár dní jedno z detí ochorie a lekár odporučí, aby niekoľko mesiacov necestovalo. Ak sa to stane ešte počas čakacej lehoty, poisťovňa storno poplatky neuhradí. Práve preto odborníci odporúčajú riešiť poistenie už v momente, keď klient zaplatí zájazd alebo si rezervuje letenky či ubytovanie.

Čo nasleduje, keď zrušíte dovolenku

Ak sa klient napokon rozhodne cestu zrušiť, cestovná kancelária alebo letecká spoločnosť mu zvyčajne vyúčtuje storno poplatok. Ten sa odvíja najmä od toho, ako blízko k dátumu odchodu k zrušeniu dôjde. „Práve tento poplatok potom klient dokladuje poisťovni, ktorá po posúdení situácie uhradí poistné plnenie. Vo väčšine prípadov musíte zaplatiť aj spoluúčasť, ktorá je v každej cestovnej kancelárii či leteckej spoločnosti iná,“ opisuje odborníčka.

V praxi to znamená, že čím neskôr dovolenku zrušíte, tým vyššia môže byť finančná strata. Napríklad ak klient zruší zájazd dva mesiace pred odchodom, storno poplatok môže byť približne 20 až 30 percent z ceny dovolenky. Pri zrušení pár dní pred odletom sa však môže vyšplhať aj na 80 či dokonca 100 percent ceny. Ak mal klient uzatvorené poistenie storna a dôvod zrušenia spĺňa poistné podmienky, poisťovňa mu väčšinu tohto poplatku preplatí. Treba však rátať aj s menšou spoluúčasťou.

Pokračovanie na str. 2.