Na 622. výročie mesta Stropkov ocenili významné osobnosti a kolektívy

Čestný občan mesta

Dipl. Ing. chem. Pavol Krajník sa narodil 28. apríla 1944 v Humennom. Koniec druhej svetovej vojny prežil ako dieťa počas frontových bojov, aj s veľkým šťastím, v Tajove a Banskej Bystrici, vo vtedajšom „centre SNP“. Je krstným synom a synovcom hrdinu Slovenského národného povstania, čestného občana mesta Stropkov in memoriam, kpt. Adolfa Weinholda. Svoje detstvo prežil v Slanci a v roku 1961 ukončil maturitnou skúškou Gymnázium v Košiciach. V roku 1966 ukončil chemické inžinierstvo v Prahe a postgraduálne štúdium absolvoval na Technickej univerzite ETH v Zürichu. Vo Švajčiarsku, kde žije od roku 1969, pracoval vo vývoji, projektovaní, realizácii a uvádzaní do prevádzky technologických liniek, najmä v chemickom a farmaceutickom priemysle. Profesijne pôsobil v mnohých krajinách priemyselného sveta v Európe i mimo nej, napríklad v Brazílii, Mexiku, USA, Indii, Indonézii, Thajsku, severnej a južnej Číne, na Taiwane a Japonsku. Podieľal sa aj na spoločnom Švajčiarsko-slovenskom mimoriadne úspešnom projekte Ciba Basel-Duslo Šaľa. Do roku 2024, už ako dôchodca, bol aktívnym expertom a poradcom pre chemický priemysel vo Švajčiarsku, Južnej Amerike a Ázii. Viac ako 30 rokov spolupracoval s Vysokou školou chemicko-technickou v Prahe a Slovenskou technickou univerzitou v Bratislave. Aktívne sa zúčastňuje odborných prednášok a seminárov. V občianskom živote po roku 1968 podporoval katolíckych kňazov v exile, napríklad biskupa Dominika Kaľatu, kňaza v Brazílii – Ing. Vojtecha Vawreka, či redemptoristu MUDr. Jána Janoka. Angažoval sa vo farskej rade švajčiarskej katolíckej farnosti v rokoch 1986 – 1998 ako člen, neskôr ako predseda farskej rady. V Slovenskej katolíckej misii pôsobí od roku 1969 až dodnes. V rokoch 1998 – 2004 pôsobil ako predseda Misijnej rady Slovenskej katolíckej misie v Bazileji. V apríli 2024 mu Slovenské veľvyslanectvo vo Švajčiarsku udelilo ocenenie za celoživotné dielo a za angažovanie sa v slovenskej komunite vo Švajčiarsku. Osobitnú pozornosť venuje uchovávaniu odkazu svojho krstného otca, kpt. Adolfa Weinholda. Aktívne sa zapojil do projektu mesta Stropkov zameraného na zviditeľnenie hrdinu SNP a šírenie historického povedomia. Mestu poskytol cenné dokumenty a materiály z rodinného archívu, taktiež finančne podporil projekt vybudovania parku a busty kpt. Adolfa Weinholda. Opakovane podporil niekoľko menších projektov realizovaných v Stropkove aj finančným darom a pozitívne propaguje mesto na medzinárodnej úrovni.

Cena primátora mesta

Arcidiecézna charita Košice je významná cirkevná a humanitárna inštitúcia pôsobiaca na území Košickej arcidiecézy. Jej poslaním je služba človeku v duchu kresťanskej lásky a solidarity, s dôrazom na ochranu ľudskej dôstojnosti a podporu tých, ktorí sa ocitli v nepriaznivej sociálnej alebo životnej situácii. Organizácia vznikla v roku 1992 ako súčasť obnovenej činnosti charity na Slovensku po roku 1989. Po vzniku Košickej cirkevnej provincie sa 1. januára 1996 stala samostatným právnym subjektom v rámci štruktúr Slovenskej katolíckej charity, ktorá združuje diecézne a arcidiecézne charity na Slovensku. Prvým riaditeľom bol Ján Dečo a od 1. novembra 2006 funkciu vykonáva Ing. Cyril Korpesio. Prostredníctvom svojich zariadení a projektov poskytuje pomoc seniorom, rodinám s deťmi, osobám v núdzi, zdravotne a sociálne znevýhodneným i marginalizovaným komunitám. Jej dlhoročné pôsobenie, profesionalita zamestnancov a obetavosť dobrovoľníkov predstavujú pevný základ pre rozvoj komunitných služieb, medzi ktoré patrí aj činnosť Komunitného centra Božieho milosrdenstva v Stropkove, ktoré bolo založené v roku 2003 z iniciatívy rehoľnej sestry Bernadetty Malíkovej. Stabilné zázemie získalo v roku 2015, keď bolo presťahované do zrekonštruovaného rodinného domu na Mlynskej ulici, ktorý poskytlo mesto Stropkov. Slávnostné otvorenie centra sa uskutočnilo v októbri 2015 za účasti arcibiskupa Bernarda Bobera. Komunitné centrum vytvára bezpečný a podnetný priestor pre deti, mládež i dospelých. Jeho činnosť je zameraná na podporu vzdelávania, rozvoj pracovných návykov, budovanie zodpovednosti, posilňovanie medziľudských vzťahov a aktívne zapájanie členov komunity do spoločenského života. Komunitné centrum už viac ako dve desaťročia systematicky, odborne a s hlbokým ľudským prístupom prispieva k zlepšovaniu kvality života obyvateľov mesta. Svojou dlhoročnou činnosťou, stabilitou a konkrétnymi výsledkami predstavuje nenahraditeľný pilier komunitnej práce v meste Stropkov.

REKLAMA

Cena mesta

PhDr. Mária Kotorová, PhD. sa narodila 15. mája 1960 v Ďapalovciach, ale takmer celý život prežila v Miňovciach. Stredoškolské vzdelanie získala na Gymnáziu v Stropkove. V štúdiu pokračovala na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave v odbore archeológia, v ktorom získala obidva doktoráty. Po pôsobení v múzeách v Ružomberku a Bratislave nastúpila v roku 1986 do múzea v Hanušovciach nad Topľou, kde pracovala až do roku 2016. V rokoch 1993–1999 a 2002–2016 toto múzeum viedla. V roku 2017 sa stala riaditeľkou Tripolitany – múzeí v Prešove, Hanušovciach a Stropkove. V roku 2019 prešla do múzea v Stropkove, ktoré pôvodne vzniklo z jej iniciatívy a kde pracovala do roku 2021. Od roku 2022 až dodnes pôsobí ako vedecká pracovníčka v Archeologickom ústave SAV v Nitre. Viedla vyše tridsať archeologických výskumov, medzi nimi aj výskumy na Stropkovskom hrade a hrádku v Mrázovciach. Ich výsledky publikovala doma i v zahraničí. Vydala malé monografie o lokalitách v okresoch Vranov nad Topľou a Stropkov, tiež rad odborných a popularizačných článkov. Jej bibliografia má takmer 500 publikačných jednotiek. Potenciál regiónu prezentovala výstavami a príspevkami na domácich a zahraničných konferenciách. V Hanušovciach nad Topľou vytvorila Archeopark, jediné živé archeologické múzeum na Slovensku. Vďaka cezhraničným projektom usporiadala niekoľko konferencií a množstvo podujatí zameraných na edukáciu a využitie pamiatok v turizme. Za svoju prácu získala viaceré ocenenia od miest ako Vranov nad Topľou a Hanušovce nad Topľou, od Slovenskej archeologickej spoločnosti, časopisu Pamiatky a múzeá, Múzea v Krosne a iných. K jej záľubám patrí najmä umelecký prednes. Mnohé ocenenia má z vrcholových súťaží. Najcennejším je víťazstvo na medzinárodnom festivale vo Valašskom Meziříčí. Účinkovala tiež v profesionálnych programoch v Ríme, Devíne, Bratislave, Martine a ďalších.

Klub bežcov Stropkov ako občianske združenie vzniklo v roku 2006. Bežecká komunita sa však v Stropkove začala formovať už pred vyše 50 rokmi. Zakladateľmi bežeckého športu v meste boli atléti pôsobiaci v rámci TJ Tesla Stropkov. V roku 1977 sa odhodlali zorganizovať cestný beh venovaný obetiam Tokajíckej tragédie, Stropkovskú dvadsiatku. Svoj rozkvet zažívala v 80-tych rokoch minulého storočia, kedy sa počet štartujúcich bežcov blížil k dvestovke. Medzi nimi aj silná generácia domácich bežcov – Terézia Potomová, Milan Bača, Milan Fek, Ján Komišák, Ján Bujdoš, Ján Vereščák, Ján Medvec, Jozef Grigeľ, Miroslav Haník, Eduard Paňko a ďalší. Trať vtedy každoročne lemovali stovky fanúšikov v obciach i meste Stropkov a Dvadsiatka (v rokoch 1983 až 1992 Dvadsaťpäťka) patrila k najprestížnejším podujatiam v regióne. V 90-tych rokoch však záujem o bežecký šport postupne klesal a tri ročníky stropkovských pretekov sa nezorganizovali. K niekdajšej sláve sa po ich obnove v roku 1996 už nevrátili a na prelome tisícročí účasť v štartovom poli postupne klesala. Nový impulz prišiel v roku 2012, kedy staršia generácia odovzdala žezlo svojim mladším nasledovníkom a beh v Stropkove chytil druhý dych. K dvadsiatke pribudli kratšie 10-kilometrové preteky, pre najmenších pripravili beh pre mamičky. Postupne sa tu rozšírila bežecká komunita i členská základňa klubu a dnes sa už v Stropkove, aj s výraznou podporou mesta, organizujú súťažné i nesúťažné bežecké podujatia počas celého roka – Valentínsky beh, Veľkonočná desiatka, charitatívne podujatie 24-hodín le run, či jesenný Beh na Ščob. S nástupom súčasného predsedu Jozefa Kimáka sa do popredia dostáva trailový beh. V roku 2021 sa tu uskutočnil prvý ultramaratón v Prešovskom kraji – Rusínska 100 a za päť rokov sa stal jedným z najlepšie hodnot