Čo vám prezradia dôchodkové prognózy a prečo sa vám to nebude páčiť

Vo februári a marci dostali Slováci výpisy z druhého a tretieho piliera, ktoré im ukázali približnú výšku budúceho dôchodku. Do konca mája im Sociálna poisťovňa po prvýkrát zašle aj oficiálne dôchodkové prognózy. Už teraz je však zrejmé, že mnohých čaká studená sprcha.

Komentuje Jakub Nagy, investičný analytik spoločnosti FinGO.sk.

Štát nám povie, na čom sme

Zistiť predpokladanú výšku budúceho dôchodku už čoskoro nebude problém. Sporiteľom v druhom pilieri už v súčasnosti ich dôchodková správcovská spoločnosť raz ročne posiela výpis, v ktorom okrem iného uvádza aj približnú výšku dôchodku z tohto piliera. Výpisy dostávajú aj ľudia v treťom pilieri. 

Informácie v nich však mnohých mätú, pretože ich mylne považujú za odhad celkového starobného dôchodku. Našťastie ide len o časť úspor a výpisy nehovoria nič o prvej, nosnej zložke dôchodku, ktorou je prvý pilier.

Dobrou správou je, že najneskôr v máji tohto roka začne Sociálna poisťovňa prvýkrát zasielať vlastnú dôchodkovú prognózu, ktorá bude obsahovať predpokladané nároky z prvého aj druhého piliera. V roku 2028 k nim pribudne aj prognóza dôchodku z tretieho piliera a zohľadnia sa aj úspory v Celoeurópskom osobnom dôchodkovom produkte (PEPP).

Čísla, ktoré Slovákov nepotešia

Pohľad na konkrétne prognózované čísla pravdepodobne nebude veľmi radostný. Mnohí Slováci zistia, že vypočítaná suma je nepríjemne vzdialená od toho, čo si predstavovali pod dôstojným životom na dôchodku. 

A realita môže byť v skutočnosti ešte horšia. Štát už dnes v podstate nemá na dôchodky v takej výške, v akej ich vypláca, a každý rok si na ne musí požičiavať. Populácia starne, dôchodcov bude pribúdať a mladých ľudí ubúdať. Navyše, tí najšikovnejší z nich plánujú odísť do zahraničia, kde budú zo svojich daní a odvodov financovať britský, nemecký či český sociálny systém.

Štátny dôchodok nám jedného dňa už možno nepokryje ani všetky základné výdavky. Nieto ešte životný štandard, na ktorý sme zvyknutí počas produktívnych rokov. Dnes už preto otázka neznie, či si budovať úspory, ale prečo s tým niekto ešte vôbec nezačal.

Štátny dôchodok stačiť nebude, každá investovaná stovka sa počíta

Dobrou správou je, že sa s tým dá stále niečo robiť. Základom je nespoliehať sa len na štát a začať si vytvárať vlastnú rezervu. Čím skôr s tým Slováci začnú, tým lepšie, a hlavne ich to bude stáť menej prostriedkov. 

Aj z nižších mesačných súm sa dá pri dlhodobom investovaní postupne vybudovať slušný kapitál. Napríklad investícia vo výške 50 eur mesačne do diverzifikovaných indexových ETF fondov môže po 30 rokoch dosiahnuť hodnotu približne 70 000 eur. Ak sa však s budovaním rezervy začne až okolo päťdesiatky a do dôchodku tak ostáva približne 15 rokov, na dosiahnutie rovnakej sumy je potrebné odkladať každý mesiac viac ako 200 eur. 

Dôležité pritom je, aby bolo investovanie nastavené rozumne, s dôrazom na vysoký výnos a nízke poplatky. Náš budúci dôchodok totiž neurčuje len štátna politika, ale predovšetkým to, čo pre seba urobíme my sami.