Pozdišovské hrnčiarstvo je zapísané do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska

V pondelok 25. mája 2026 sa v priestoroch Divadla SĽUK uskutočnilo slávnostné vyhlásenie nových zápisov do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska, medzi ktoré sa už natrvalo zaznamenalo aj pozdišovské hrnčiarstvo,  čím sa začala nová kapitola v snahe o jeho záchranu a návrat do našich domácností.

Ako sa to celé začalo

Podanie návrhu o reprezentatívny zápis avizovalo župné Východoslovenské múzeum v Košiciach už koncom minulého roka pri príležitosti otvorenia výstavy „A predsa sa točí – 600 rokov pozdišovskej keramiky“, z autorskej dielne etnologičky múzea Ľudmily Mitrovej a odborného aktivistu pozdišovskej hrnčiarskej kultúry Jozefa Hrabovského. Samotná výstava ako aj iniciatíva o zápis je výsledkom dlhoročnej a systematickej práce, ktorá nadväzuje na odkaz etnografa a bývalého riaditeľa múzea, Dr. Michala Markuša. Ten dlhodobou vedeckou činnosťou a precíznou dokumentáciou položil základ bohatej národopisnej kolekcie pozdišovského hrnčiarstva. Na jeho úsilí spolupracovali kapacity ako profesor Rudolf Bednárik, ktorý múzeu venoval vzácne keramické artefakty, či etnologička Ester Plicková. Práve ona je autorkou kultovej publikácie Pozdišovské hrnčiarstvo, ktorej odbornú recenziu vypracoval samotný Markuš. Samotnú výstavu môžu záujemcovia navštíviť až do septembra na Námestí maratónu mieru.

„Pozdišovské hrnčiarstvo je jedným z najvzácnejších symbolov kultúrnej identity nášho kraja. Tento výnimočný fenomén, ktorý vznikal pod rukami generácií hrnčiarov na Zemplíne sa stal súčasťou Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska. Je to zaslúžené uznanie dlhoročnej práce odborníkov, múzeí, remeselníkov aj ľudí, ktorí túto tradíciu chránili a rozvíjali. Bohaté zbierky vo Východoslovenskom múzeu v Košiciach, Zemplínskom múzeu v Michalovciach, v Trebišove či živý odkaz hrnčiarov združených pod Gemerským osvetovým strediskom dokazujú, že pozdišovská keramika nie je minulosťou, ale živou súčasťou nášho regiónu. Našou ambíciou je, aby sa jej príbeh ďalej rozvíjal a aby sa pozdišovská keramika opäť prirodzene vracala do domácností aj do života ľudí,“ informoval predseda Košického samosprávneho kraja Rastislav Trnka.

REKLAMA

Zápis do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska je vnímaný ako kľúčový krok v stratégii záchrany národného dedičstva. Aktuálne je v tomto národnom zozname približne päťdesiat kultúrnych prvkov, za všetky spomeňme fujaru, modrotlač, sokoliarstvo či goralský folklór.

„Práve 11. októbra to bude presne 610 rokov od nájdenia najstaršej písomnej zmienky o pozdišovskej keramike. Cieľom múzea, košického kraja i pridružených odborníkov nie je len uchovať keramiku, ale prinavrátiť jej život. Vytvoriť prostredie, v ktorom sa bude pozdišovské hrnčiarstvo aj naďalej tradovať, bude schopné živiť ľudí, ktorí sa mu rozhodnú venovať a získa spoločenskú prestíž i uznanie“, dodáva etnografička a kurátorka Ľudmila Mitrová.

Zaujímavá história

Pozdišovské hrnčiarstvo vychádza z výroby funkčného riadu pre domácnosť a hospodárstvo. Na tomto základe sa rozvinula aj výroba dekoratívnej keramiky. Základom pre výrobu sú hrnčiarske hliny, v regióne Zemplína prítomné v podobe pestrých ílov. Tvary pozdišovskej keramiky vychádzajú z vytáčania na hrnčiarskom kruhu a môžu byť dotvorené plastickými prvkami. Dominujú najmä plynulé krivky. Základný črep má farebnú škálu od bielej až po tehlovočervenú. Na vytvarovaný výrobok sa nanáša podkladová farba (od bielej cez odtiene žlto-hnedej po čiernu). Pre maľovanie pod glazúru sa používajú hlinky, engoby a biele, červené, žlté, hnedé, béžové, oranžové, čierne, zelené a modré farbivá. Sú nanášané štetcom alebo upraveným hovädzím rohom („rožok“), ktorý je zakončený brkom. Maľované polovýrobky sa po prežahu glazujú priehľadnou glazúrou. Vo výzdobe je častý geometrický dekór v podobe čiar, špirál, vlnoviek, oblúčikov, bodiek a mriežok. Z rastlinných ornamentov je často zastúpený „smrečok“ – smrek, „venčik“ – venček, kvetina a kytička. Hlavným zoomorfným motívom je vtáčik. Ikonický je však figurálny ornament, ktorý je inšpirovaný tancom do kruhu s názvom „karička“. Do pozdišovskej tradície patrí aj zadymovaná keramika so sivým až čiernym povrchom s vlešťovanou výzdobou, bez maľby a glazúry. Dekór pozdišovského hrnčiarstva sa stal aj inšpiračným zdrojom nielen pre tvorbu súčasnej keramiky, ale aj pre módnu tvorbu a výrobu medovníkov a kraslíc.

Poďte sa presvedčiť na vlastné oči 

Témou tejto unikátnej keramiky žije celý kraj. Okrem Východoslovenského múzea v Košiciach sa s ňou môžu návštevníci stretnúť aj v župnom Zemplínskom múzeu v Michalovciach, ktoré prezentuje pozdišovskú keramiku v osobitnej časti etnografickej expozície v rámci prezentácie histórie hrnčiarstva v regióne.