Každý rok 31. mája si pripomíname svetovú epidémiu, ktorá má meno tabak. Fajčenie ničí pľúca, srdce aj mozog, vytvára závislosť silnejšiu, než si väčšina ľudí uvedomuje, a zabíja až 700 000 Európanov ročne. Napriek tomu cigarety stále patria medzi najrozšírenejšie návyky na svete. A čo je horšie, ich miesto čoraz agresívnejšie preberajú elektronické cigarety a vaping, ktorý mladých láka pekným obalom a sladkou chuťou. Pod ním sa však skrývajú rovnako nebezpečné látky.
Tabak do Európy priniesol Krištof Kolumbus po objavení Ameriky v roku 1492. O jeho skutočnej nebezpečnosti sa však začalo hovoriť až v 20. storočí. Dnes už vieme, že pri spaľovaní tabaku vzniká niekoľko tisíc chemických látok, z ktorých okolo stovky je klasifikovaných ako škodlivé alebo rakovinotvorné. Medzi ne patrí nikotín, decht, oxid uhoľnatý, arzén, benzén aj formaldehyd. Fajčenie poškodzuje cievy, zvyšuje krvný tlak a frekvenciu srdca, dráždi dýchacie cesty a zaťažuje prakticky každý orgán v tele. Dôsledkom môže byť infarkt, mozgová príhoda, pľúcna embólia alebo rakovina pľúc, hrtana, jazyka, pažeráka či močových ciest.
„Ako pneumologička sa často stretávam s pacientami, u ktorých fajčenie spôsobilo chronickú obštrukčnú chorobu pľúc. Ide o ochorenie, ktorého podstatou je zužovanie dýchacích ciest a ktoré ľuďom doslova postupne berie dych. V terminálnom štádiu ochorenia mnohí zostanú odkázaní na kyslíkovú liečbu až na domácu pľúcnu umelú ventiláciu. Nejedná sa len o 80 až 90-ročných ľudí. V mnohých prípadoch sú to ľudia vo veku 55 až 65 rokov, väčšinou muži, ktorí zaplatili daň za tento tichý zabijácky zlozvyk,“ hovorí MUDr. Anna Forgáčová z Nemocnice AGEL Levice.

















Pridajte komentár