Jaroslav vyhral boj o život. Dojímavo poďakoval za starostlivosť odborníkom z UNLP

Do Univerzitnej nemocnice L. Pasteura v Košiciach (UNLP) prichádzajú denne poďakovania za poskytnutú zdravotnú starostlivosť. Doteraz sa o ne delili najmä prostredníctvom sociálnych sietí. Tento ďakovný list sa však dotkol mimoriadne silno.

Jeho výnimočnosť spočíva v tom, že pacient Jaroslav nezabudol na svoju vďačnosť ani takmer dva roky po poskytnutí zdravotnej starostlivosti. Bol v kritickom zdravotnom stave, ale vďaka multidisciplinárnej spolupráci odborníkov z UNLP a VÚSCH dnes žije.

List od pána Jaroslava:

„Týmto listom by som chcel vyjadriť svoju najhlbšiu vďaku, uznanie a obdiv chirurgickému tímu, anestéziologickému tímu a celému personálu UNLP Košice, ktorí sa podieľali na mojej urgentnej záchrane života v októbri 2024.

Na Vaše pracovisko som bol preložený v kritickom stave priamo z vedľajšieho VÚSCH, kde som predtým absolvoval náročnú Rossovu operáciu srdca, komplikovanú infarktom a zlyhaním srdca (výkon srdca pod 35 %). V tomto už beztak kritickom stave sa u mňa rozvinula ďalšia fatálna komplikácia – akútna nekrotizujúca pankreatitída s masívnym krvácaním do brušnej dutiny a hemoragický šok. Moja celková šanca na prežitie bola podľa medicínskych štatistík na úrovni približne 1 %. Situáciu dramaticky komplikoval fakt, že som nositeľom raritnej krvnej skupiny.

Následne ma Váš chirurgický tím musel urgentne operovať. Išlo o nesmierne náročný zákrok spojený s odstránením nekrotických častí z hlavy pankreasu. Celá táto brušná operácia prebiehala za extrémne sťažených podmienok. Lekári napriek tomu dokázali masívne vnútrobrušné krvácanie zastaviť, čím ma vytrhli z náručia smrti.

Spolupráca oboch ústavov cez vnútorné prepojovacie chodby a výťahy monobloku v kritických minútach fungovala ako dokonale zohraný stroj.

Len 48 hodín po tomto masívnom vnútrobrušnom krvácaní, ma v kritickom stave viezli z UNLP späť na VÚSCH na neodkladnú reoperáciu hrudníka.

Najväčším stelesnením ľudskosti a nadštandardnej starostlivosti bol moment, kedy lekár z Vášho chirurgického tímu prišiel osobne za mnou priamo na kardiochirurgickú JIS VÚSCH, aby mi odborne vybral brušné drény. To, že lekár neváhal prejsť medzi nemocnicami kvôli bezpečnosti a minimálnemu zaťaženiu pacienta, búra akékoľvek byrokratické bariéry slovenského zdravotníctva. Je to hmatateľný a živý dôkaz toho, že memorandum o spolupráci medzi UNLP a VÚSCH zachraňuje ľudské životy v praxi.

Chcem na tomto mieste obzvlášť vyzdvihnúť prácu a obrovskú ľudskosť sestry I. kliniky anestéziológie a intenzívnej medicíny (pozn. na fotografii s pacientom), ktorá sa o mňa obetavo starala v kritických dňoch. Napriek tomu, že mala za sebou dve extrémne náročné denné zmeny po sebe, jej výnimočný prístup bol pre mňa nesmiernou psychickou vzpruhou a dodával mi silu bojovať o život.

Nikdy nezabudnem na moment, kedy ma v kritickom stave osobne sprevádzala a hlboko ľudsky ma držala počas celého náročného transportu cez prepojovacie chodby monobloku späť na reoperáciu do VÚSCH. Tento jej osobný prístup v minútach najväčšej neistoty pre mňa znamenal všetko.

Prežiť takúto kaskádu diagnóz je medicínsky zázrak. Tento úspech je vizitkou excelentnej práce Vašich lekárov a ich bleskovej spolupráce s VÚSCH.

Z celého srdca Vám ďakujem, že vo Vašej nemocnici pracujú hrdinovia, vďaka ktorým som dostal druhú šancu na život.“*

Reakcia riaditeľa nemocnice

Na ďakovný list reagoval aj samotný riaditeľ nemocnice MUDr. Ľuboslav Beňa: „Slová pána Jaroslava sú pre nás nesmierne silným momentom. Pretože, často sa stáva, že ľudia sa po náročných životných udalostiach snažia nemocničné prostredie čo najskôr vytlačiť z pamäti. V tomto prípade sa však stalo niečo výnimočné. Pán Jaroslav ani po takmer dvoch rokoch nezabudol. Namiesto hľadania nedostatkov vyzdvihol ľudskosť, odbornosť a obetavosť zdravotníkov. A práve to je mimoriadne silné a inšpiratívne posolstvo pre nás všetkých. Som nesmierne hrdý na všetkých zamestnancov UNLP – lekárov, sestry, anestéziologické tímy, chirurgov aj ostatný zdravotnícky personál, ktorí sa podieľali na záchrane jeho života. Osobitne si vážim aj výnimočnú spoluprácu medzi UNLP a VÚSCH, pretože, keď ide o ľudský život, hranice medzi pracoviskami neexistujú. Existuje len spoločný cieľ – pomôcť pacientovi.“

Pán Jaroslav sa napokon na kliniku rozhodol vrátiť, no nie kvôli zdravotným ťažkostiam, ale chcel osobne poďakovať za starostlivosť a stretnúť sa s vedením kliniky. Osobne sa spoznal so sestrou Jankou Čovanovou, ktorá ho sprevádzala pri presune na VÚSCH. Jeho túžbou bolo znovu s ňou prejsť po spojovacej chodbe medzi UNLP a VÚSCH – tentokrát ňou prešli, ale pán Jaroslav už neležal na nemocničnom lôžku, ale kráčal po vlastných nohách.