Od S kamarátkami zo strednej školy raz za rok hľadáme miesto na stretávku, kam sa pohodlne dostaneme z trojuholníka Praha – Brno – Košice. Zvažovali sme Bratislavu, Budapešť aj Poľsko. No nakoniec vyhrala metropola na hranici Moravy a Sliezska. Ostrava je fascinujúce mesto s unikátnou industriálnou identitou, ktorá sa v posledných rokoch pretavila do živej kultúry a moderných komunitných priestorov. A tak sme išli preskúmať nielen výnimočnú technickú históriu, ale aj umenie a netradičné výhľady.
Cesta, ubytovanie, hotovosť
Z Košíc do Ostravy sme cestovali vlakom. Trvalo nám to päť hodín, s jedným prestupom v Žiline, a lístok v druhej triede aj s miestenkou stál 24 eur. Cena späť bola o 5 eur vyššia. Ubytovanie sme si našli v apartmánoch v širšom centre mesta, aby sme sa mohli presúvať pešo.
Z našej skúsenosti si eurá na české koruny meniť netreba. Všade sme platili kartou, dokonca aj v autobuse sa takto kupuje lístok. V apke banky sme si vypli možnosť platieb s dynamickou konverziou meny (DCC), čím sme sa vyhli zbytočným výdavkom pre nevýhodný kurz. Podobne sa dá vyhnúť aj zbytočnému poplatku za výber z bankomatu, tzv. surcharge.
Zeleň a voda: Komenského sady
Ostrava, to nie sú len priemyselné kulisy. Veľmi milo nás prekvapili Komenského sady. Ak človek hľadá oázu pokoja priamo v centre, tento rozsiahly mestský park pozdĺž rieky Ostravice je ideálnym miestom na prechádzku, oddych na tráve alebo cyklistiku. K vode vedú schodíky, takže sme si mohli osviežiť uchodené nohy s dovolenkovým výhľadom na radničnú vežu.
Vyhliadková veža Novej radnice
Nová radnica je najväčší radničný komplex v Českej republike. Jej funkcionalistická veža s vyhliadkovou terasou vo výške 73 metrov nám poskytla skvelú panorámu mesta. Okrem industriálnych oblastí sme vďaka slnečnému počasiu dovideli aj na Beskydy a do Poľska.
Zaujala nás aj zelenšia tvár Ostravy a pohľad na „živú sopku“ s názvom Halda Ema. Tento umelo vytvorený kopec z banskej hlušiny stále vo svojom vnútri tlie, takže z neho miestami stúpajú obláčiky teplého dymu a plynov. Vraj je odtiaľ nádherný výhľad na západ slnka nad mestom.
Dáma Pyková
Pod vežou, zo strany od Ostravice, sa nachádza nenápadná reštaurácia s letnou záhradou Dáma Pyková. Neodolali sme pravej českej sviečkovej na smotane. Vyladená omáčka a rozplývajúce sa mäso s dvoma druhmi knedlíkov si zaslúžili pochvalu pre kuchára. Potešila nás aj cena. S čapovanou mangovou limonádou nás sýta porcia vyšla na 13 eur.
Dům umění / GVUO
Po prechádzke a dobrom jedle sme vykročili za umením. Vytipovali sme si tri galérie, pričom sme ani netušili, že dátumom trafíme práve festival Ostravská muzejní noc. Podobne ako v Košiciach boli vstupy do galérií od 17.00 voľné a okrem prehliadok sa mohli deti vyšaliť aj na rôznych tvorivých dielňach.
Našou prvou zastávkou bol Dům umění, storočný architektonický skvost z lícových tehál. Ukrýva stále expozície aj aktuálne výstavy Galérie výtvarného umenia v Ostrave. Mapuje napríklad storočnú históriu budovy aj zbierku Františka Jurečka.
PLATO Ostrava
Doslova o zopár krokov ďalej sme objavili progresívnu galériu PLATO. Mestská galéria súčasného umenia sídli v zrekonštruovanom objekte bývalých mestských jatiek. Nielen kvôli svojmu príbehu si nás všetkých podmanila. Určite aj vďaka jemnej výstave Půda a přátelé, plnej prírodných materiálov, tém a vôní.
Sladká zastávka v MILU-ju-CAFÉ
Ostrava je isto plná skvelých kaviarničiek. My sme dali prednosť miestu so skrytou záhradkou a skutočne bohatou ponukou kávy, matcha nápojov, limonád a najmä koláčov. Tých sme narátali vyše dvadsať. Ochutnali sme Míša dort, Krtkovu tortu v poháriku, brownies s malinami aj zdobenú makrónku. Z nápojov sme otestovali mangové matcha latte z kokosového mlieka a čučoriedkové cloudy café latte.
Areál Dolní Vítkovice / DOV
Na záver dňa sme si nechali absolútnu dominantu a symbol mesta. Bývalý priemyselný areál, kde sa kedysi ťažilo uhlie a vyrábalo surové železo, sa premenil na unikátne centrum kultúry a vzdelávania. My sme si areál najprv prešli pešo a neverili sme, že nás môže takýto surový industriálny priestor tak veľmi fascinovať. Opäť sme mali šťastie, keď sme v blízkosti areálu započuli hudbu a spontánne sa pridali na živý koncert cover verzií rôznych hitov. K tomu čapované pivko… úplná pohoda.
Naším cieľom však bola Galerie Gong v bývalom plynojeme. Objavili sme tam stret tradičného a moderného umenia. O niečo viac nás zaujal interaktívny op-art a kinetizmus. Celý areál však ponúka oveľa viac, napríklad detský svet, lezeckú stenu, svet techniky, poľnohospodárske múzeum či vyhliadkovú vežu s kaviarňou.
Večera v L’Osterii
Gastrobodku za celodenným výletom so cťou urobila talianska reštaurácia L’Osteria. Ceny tu boli o niečo vyššie. Napríklad za Caesar šalát a domácu limonádu sme zaplatili 21 eur, no stálo to za to. Pre chuť, atmosféru aj nesmierne milú a všímavú obsluhu.
Čo ešte sa dá v Ostrave zažiť
Samozrejme, že sme nevynechali ani Masarykovo námestie a historické centrum s meštiackymi domami. Kým v piatok večer bolo po daždi takmer pusté, v sobotu cez deň žilo koncertom a hemžilo sa turistami.
V piatkový podvečer sme zamierili aj na vychýrenú párty uličku Stodolní. No nejako extra nás neoslovila. Možno ešte bolo priskoro, alebo sme už na podobné zábavky pristaré. Zato sme ocenili alternatívne klubové priestory na nábreží. Napríklad bar Nox funguje ako súčasť kultúrneho centra Provoz. Pripomínal nám košickú Tabačku či Kino Úsmev a prebiehala v ňom literárna čítačka. Pokojnejšie prostredie a krásne obrazy sme zas objavili v kaviarni nezávislého činoherného divadla Studio G.
Nekonečné ceruzky
„Ostrava ma veľmi príjemne prekvapila. Najviac mi ostal v hlave areál Dolní Vítkovice, ktorý má neuveriteľnú atmosféru. Je surový, veľkolepý, trochu drsný, ale zároveň plný života a kultúry. Zároveň som vôbec nečakala, koľko zelene Ostravu obklopuje. Komenského sady boli pre mňa krásnym oddychovým miestom priamo v meste. Podľa mňa je Ostrava veľmi aktuálny cestovateľský trend – nie je prvoplánovo pekná, ale je autentická, živá a má čo ponúknuť. Určite by som ju odporučila aj na víkendový výlet,“ zhodnotila jedna z účastníčok výletu.
Mesto toho ponúka oveľa viac, napríklad Zoo Ostrava so slonmi, žirafami a hrochmi. Alebo Landek Park či spomínanú haldu Emu. My sme si z industriálneho mesta odniesli nové zážitky a pocit, že priemysel sa dá skvelo prepojiť s kultúrou. A ešte čosi: nekonečné ceruzky z kovu a uhlíka… počuli ste už o nich?
Fotografie v článku: Lucia Radzová
