Sucho mení úrodu a znižuje zásoby pitnej vody. Ako pomôcť prírode radí environmentalistka Lenka Elečková

Letné prehánky následky sucha nevyriešia. Na východe vysychajú menšie vodné toky aj lokálne zdroje a suchý štart sezóny už vidieť na úrode. Environmentalistka Lenka Elečková, regionálna koordinátorka programu Zelená škola pre východné Slovensko, vysvetľuje, ako zadržať vodu v krajine, prečo nekosiť trávnik automaticky a kde v domácnostiach zbytočne míňame pitnú vodu.

Našou hlavnou témou je sucho. Ako vnímaš aktuálne leto a obdobie, ktorým prechádzame?

Extrémne sucho sme pocítili už na jar, práve keď si ľudia pripravovali záhradky na pestovanie. Teplo prišlo veľmi nárazovo a bolo spojené s dlhodobým nedostatkom zrážok. Hoci v posledných týždňoch prišli nejaké dažde, následky suchého štartu sezóny vidíme na úrode už teraz. Plodiny nedorástli tak, ako sme boli zvyknutí, čo pociťujú nielen domáci pestovatelia, ale aj veľkí poľnohospodári.

Čo to znamená pre bežného spotrebiteľa?

Ak nie sú dostatočné podmienky na pestovanie, mení sa vizuál aj chuť plodín. Keďže kvalitnej úrody je menej, logickým následkom je zvyšovanie cien.

Má východné Slovensko v tomto smere nejaké špecifiká oproti zvyšku krajiny?

Áno, má. Sever východného Slovenska – Šariš, Spiš a Popradská kotlina – má vďaka horskému charakteru priaznivejšie podmienky v porovnaní s nížinnými oblasťami, ako sú Abov či Dolný Zemplín. Aj tento rok spadlo viac zrážok v severných oblastiach než na spomínanom Zemplíne. A to ovplyvnilo okrem malých pestovateľov aj úrodu kukurice, raže či zemiakov.

Na východnom Slovensku máme menšie zásoby podzemnej vody v porovnaní so Žitným ostrovom na západe. Dochádza u nás k rýchlejšiemu vysychaniu malých vodných tokov. Najviac sú následky sucha citeľné v južných oblastiach východného Slovenska.

Sucho sa neprejavuje len na trávniku

Väčšina ľudí si pod suchom predstaví len vyschnutý trávnik. Čo však dlhodobé sucho robí s podzemnou vodou a lokálnou mikroklímou?

Vidíme to v každodennosti. Napríklad, ak sa v čase sucha pokosí trávnik príliš nízko, slnko ho okamžite vypáli. Tým však neničíme len trávu, ale aj organizmy, ktoré v nej žijú, čím radikálne znižujeme biodiverzitu. Trávnik by sme nemali kosiť rutinne každú sobotu, ale podľa potreby a počasia. Ak ho necháme vyšší, vznikne v ňom dôležitá mikroklíma pre opeľovače, ktoré potrebujeme pre našu úrodu. Ak trávnik vypálime nízkym kosením, jeho obnova po daždi trvá oveľa dlhšie. Odporúčam nastaviť kosačky na vyššiu úroveň, pokojne aj dvojnásobne oproti štandardu. (Príručku, ako na to, nájdete tu.)

Pristavme sa pri téme dlhodobo vyschnutej pôdy. 

Dlhodobé sucho zanecháva pôdu bez vlhkosti. Suchý a prehriaty povrch zeme odráža do okolia viac tepla, čo ovplyvňuje aj charakter zrážok. Namiesto vytrvalých miernych dažďov prichádzajú prívalové búrky, z ktorých dehydratovaná pôda nestíha nasať vlahu, a tak voda pri búrke z krajiny rýchlo a bez úžitku odteká. Kľúčové sú pre nás vzrastlé stromy aj kríky, ktoré nielen v lesoch, ale aj v mestách poskytujú dôležitý tieň, ochladzujú vzduch a zadržiavaním vlhkosti zabezpečujú prirodzený odpar. A zadržia vzácnu vodu tam, kde je najviac potrebná. Nestane sa tak vodou stratenou či odpadovou, ktorá odtiekla do kanalizácie. 

Vyššia tráva chráni pôdu aj život v nej

Častým protiargumentom proti nekoseniu je strach z kliešťov alebo to, že tráva po daždi rastie príliš rýchlo.

Áno, tento strach je opodstatnený, avšak ani kliešte nezvládajú horúčavy a sucho. Držia sa v teple bližšie pri pôde, hľadajú úkryt. Nevedia lietať ani skákať. Vytvorme si v záhrade „divokejšiu“ zónu s vyššou trávou a lístím. Pod stromami, v blízkosti kríkov – a aj ježkovia nám za kôpku lístia poďakujú.

Tú môžeme od tzv. pobytovej zóny oddeliť štrkom, kôrou alebo drevenou štiepkou – suché a teplé miesto kliešte odradí. Ďalšou možnosťou je vysadiť rastliny, ktoré kliešte odpudzujú, konkrétne rozmarín, kocúrnik či levanduľu.

A čo sa týka dažďa a rýchleho rastu trávnika, v poslednom období zažívame skôr opak. Preto nekosme rutinne, ale podľa aktuálnej situácie a vytvárajme aj „ostrovy“ pre rozmanitosť.

Spomenula si biodiverzitu. Prečo je život v pôde taký dôležitý?

Pôda je živý, rozmanitý organizmus s mnohými vrstvami. Chceme v nej mať dážďovky, ktoré ju kypria, ale aj ich prirodzených predátorov, ako sú krtkovia. Práve krtkovia a dážďovky vytvárajú z tvrdej pôdy akoby špongiu. Budujú vodorovné (krtko) a zvislé (dážďovka) chodbičky, vďaka ktorým sa voda jednoduchšie dostáva ku koreňom stromov a hlbšie do pôdy. A samozrejme, ako vieme zo základnej školy, dážďovka sa živí odumretými listami a zvyškami rastlín a mení ich na tzv. humus bohatý na živiny. 

Využívajme kompost na oživenie pôdy, lebo vyživená pôda lepšie zadržiava vlhkosť. Výborné pre pôdu je aj mulčovanie. Napríklad 10 – 15 cm dlhá slama alebo materiál zo záhrady, nie farbená mulčovacia kôra udržiava vlhkosť, zmenšuje výpar. Vyhýbajme sa hlbokej orbe a rýľovaniu. Nezakrývajme pôdu betónom, využime zatrávňovacie dlaždice.

Mestá hľadajú spôsob, ako vodu udržať

Vráťme sa ešte k podzemnej vode. Čo s ňou robí fakt, že zrážky prichádzajú len v prívalových búrkach?

Na východnom Slovensku pri dlhodobom suchu a krátkych dažďoch klesajú zásoby pitnej vody, lebo nedisponujeme takým množstvom podzemnej vody ako západné Slovensko. Dobrou správou je, že na úrovni krajiny na sucho postupne reagujú obce, mestá aj samosprávy a niekde samy, inde s pomocou ochranárov, zavádzajú vodozádržné opatrenia. Tie sú rôzne podľa potrieb danej lokality – dažďové záhrady, podzemné retenčné nádrže, povrchový zber dažďovej vody. Dochádza k premenám spevnených plôch na priepustné, budujú sa zelené strechy, zelené steny, tvoria sa klimatické parky, mokrade, vysádzajú sa odolnejšie dreviny voči suchu. Vidieť už aj spomínanú zmenu v manažmente kosenia verejných plôch – vyčleňujú sa zóny s kvitnúcimi lúkami a vyššou trávou.

Aj zelená strecha plná rozchodníkov a trávy môže pomôcť v boji so suchom a horúčavami?

Zelená strecha funguje ako vysokoúčinná špongia aj klimatizácia. Zamedzuje prehrievaniu, chladí odparovaním, je tepelnou izoláciou. Vo vnútri budovy je tak chladnejšie. Nie je nutné zapínať klimatizáciu.

Zadržiava dažďovú vodu a vracia ju do cyklu. Zo strechy tak ľahko neodtečie, pretože ju rastliny zachytia. Odľahčí sa kanalizácia a cenná voda v nej zbytočne neskončí.

A prečo využiť rozchodníky? Rozchodníky patria medzi sukulenty, teda rastliny, ktoré majú schopnosť v sebe zadržať veľké množstvo vody. Práve v období sucha sú výbornou voľbou na zelené strechy, lebo vydržia dlho bez kvapky vody, a keď zaprší, nasajú do seba vodu a krásne plnia svoju chladiacu funkciu.

Ako môžeme v horúčavách pomôcť zvieratám, napríklad ježkom alebo hmyzu?

Veľmi dôležité sú napájadlá. Kvôli suchu vysychajú prirodzené zdroje vody, kde sa zvieratá bežne napájali. Vtáčikom stačia napájadlá vo výške, ale ježko potrebuje plytkú misku na zemi. Do misiek je dobré dať plochý kamienok, ktorý trčí nad hladinu – slúži ako pristávacia plocha pre hmyz, aby sa neutopil. Dôležité je, aby misky neboli hlboké, aby sa v nich drobné zvieratá neutopili.

Pozor na „pasce”, akými môžu byť bazény alebo malé plastové jazierka bez pozvoľného brehu. Ježkom alebo iným zvieratám hľadajúcim vodu môžu byť osudné. 

Šetriť vodou sa dá aj bez veľkých investícií

Prejdime k šetreniu vodou. Ako zalievať záhradu bez toho, aby sme míňali litre pitnej vody z kohútika?

Ideálne je zachytávať dažďovú vodu. Dnes sa už pri stavbách či rekonštrukciách domov uvažuje o nádržiach na dažďovú vodu, ktorou sa dá dokonca aj splachovať. Školy to robia výborne – pripájajú si na odkvapy nádoby na zadržiavanie dažďovej vody v rôznom objeme a polievajú ňou školskú záhradu a mnohé už aj interiérové rastliny. Deti tak odmalička vidia, že polievať sa dá aj inak ako z vodovodu. Majme ako súčasť záhrady stromy, kríky, vysaďme si vertikálnu zeleň. 

Sú nejaké overené spôsoby, ako môžeme šetriť vodu v bytoch?

Určite šetrenie vodou pri našej hygiene – radšej krátke sprchovanie než kúpanie, pri čistení zubov nenechať tiecť vodu prúdom, ale priebežne ju vypnúť, nainštalovať si na vodovodné kohútiky perlátory, mať aj využívať dvojfázové splachovanie toalety.

Pomáhajú nám aj spotrebiče ako umývačky riadu a práčky, ktoré pracujú s vodou efektívnejšie a v cykloch. Zaujímavosťou je voda zo sušičky bielizne, ktorá funguje na princípe kondenzácie. Výsledkom po sušení je voda bez minerálov, v podstate destilovaná voda, avšak vzhľadom na prostredie sušičky môže obsahovať malé zvyšky z pracieho prášku alebo textilných vlákien. Nevylejme ju len tak, využime ju na spláchnutie toalety. V lete je však ekologickejšie sušiť bielizeň voľne. Okrem úspory elektrickej energie si tak nezvyšujeme teplotu v byte.

Ako v tomto smere edukovať deti?

Deti sa učia príkladom. V školách sa nám osvedčili nálepky pri kohútikoch, ktoré im pripomínajú, aby vodu zastavovali. Treba ich naučiť hlásiť kvapkajúce kohútiky či pretekajúce toalety, čo by sme mali robiť aj my dospelí v reštauráciách či na verejných miestach.

Je dobré vziať deti priamo k vodným zdrojom, do lesov, k prameňom, do úpravovne pitnej vody, do čističky odpadových vôd. Nech spoznajú, odkiaľ sa berie práve tá voda v ich pohári a kde končí voda, ktorú pustíme do odtoku v umývadle či vo vani. A samozrejme, treba ich učiť o vode v širšom kontexte, čo robia práve napríklad aj učitelia v Zelených školách – nielen teoreticky, ale aj prakticky na svojich školských dvoroch. Máme na stránke Zelenej školy množstvo metodík k tejto téme.

Každodenné rozhodnutia majú väčší dosah, než sa zdá

Je voda na východnom Slovensku stále obnoviteľným zdrojom?

Dlho sme boli učení, že máme pitnej vody dostatok, ale realita sa mení. Mnohé obce na východe už dnes pociťujú, že ich lokálne zdroje – vrty a studne – vysychajú a sú odkázané na dotovanie z väčších zásobární. Musíme si uvedomiť, že pitná voda je obrovské bohatstvo a splachovať ňou či polievať trávniky je nesmierne plytvanie.

Čo podľa teba prinúti ľudí a firmy správať sa zodpovednejšie?

Väčšinou sú to peniaze alebo nedostatok produktu na trhu. Kým máme všetkého dostatok v supermarketoch, neuvedomujeme si problém. Až keď sa zvýšia ceny alebo niektoré potraviny kvôli suchu vypadnú z ponuky, začneme o tom viac premýšľať.

Poradila by si niečo ľuďom, ktorí majú pocit, že ako jednotlivci s klimatickou zmenou nič nezmôžu?

Každé naše rozhodnutie má vplyv. Ak si 8 miliárd ľudí povie, že jeden plastový pohár nevadí, máme tu plastový ostrov. Naopak, ak si dnes niekto odpustí časté kosenie trávnika alebo ak niekto vyloží misku s vodou pre zvieratá, robí drobné veci, ktoré v konečnom dôsledku zachraňujú životy a menia svet.

Text: Lucia Radzová
Foto: Archív Zelenej školy, CEEV Živica