Platforma TechUNIs: Slovensko potrebuje viac študentov technických a prírodovedných odborov

Potrebné úpravy financovania technického vysokého školstva a možnosti zdrojov na budovanie a modernizáciu výskumnej infraštruktúry, aby sa znížil investičný dlh a zvýšil podiel študentov STEM odborov. Aj o týchto témach diskutovali v pondelok 24. augusta 2026 vedenia členských univerzít platformy slovenských technických vysokých škôl TechUNIs so štátnym tajomníkom rezortu školstva Róbertom Zsemberom na pôde Technickej univerzity v Košiciach (TUKE). Zhodli sa na efektívnosti spoločného koordinovaného postupu. Technické univerzity sa venovali aj využívaniu AI, praktickému uchopeniu záverečných stáží a duševnému vlastníctvu v súvislosti s novým vysokoškolským zákonom. 

Dvere na ministerstve sú otvorené a rezort je pripravený diskutovať, povedal na margo nedávnej spoločnej výzvy technických univerzít a zamestnávateľských organizácií štátny tajomník rezortu školstva Róbert Zsembera. Napriek všeobecnej potrebe šetriť avizoval rokovania o možnostiach posilnenia financovania technických vysokých škôl. Vedenia technických univerzít tiež informoval o chystaných úpravách metodiky financovania vysokých škôl a posilnení motivačných nástrojov pri financovaní projektov. Avizoval zvyšovanie koeficientov na spoločné študijné programy s interdisciplinárnym charakterom. Rezort má ambíciu do konca roka predložiť vláde na schválenie dlhodobý zámer rozvoja vysokých škôl tak, aby mali predvídateľné financovanie vo výkonnostných zmluvách. Na tie plánuje rezort v budúcom roku vynaložiť viac ako 200 miliónov eur pri uplatnení merateľných ukazovateľov, pričom za silný ukazovateľ sa budú považovať strategické a nedostatkové odbory vrátane STEM, v ktorých by mal každoročne rásť počet absolventov. Róbert Zsembera potvrdil, že rezort si uvedomuje dôležitosť STEM vzdelávania, treba však podľa neho ísť v tomto smere hlbšie, až po úroveň materských, základných a stredných škôl, a prirodzene tak nasmerovať deti a mladých ľudí na technické a prírodovedné odbory. Nedostatkové odbory rezort podporuje už dnes, a to prostredníctvom štipendií pre študentov aj finančných prostriedkov určených na ich propagáciu vysokými školami. Ako informoval, rezort v tejto oblasti realizuje viacero ďalších opatrení. Na diskusiu dal námet vyčleniť z kapitoly vysokých škôl päť miliónov eur pre technické vysoké školy, najmä na zriadenie a prevádzku centier vzdelávania STEM, ktoré by pomáhali základným a stredným školám.

Rektor Technickej univerzity v Košiciach Peter Mésároš otvoril stretnutie slovenských technických vysokých škôl a zdôraznil, že otvorený list technických univerzít a zamestnávateľov nemal byť kritikou, ale skôr pomocným argumentom pre rezort školstva v záujme zmien, ktoré treba urobiť v prospech technického vzdelávania ako predpokladu prosperity a inovatívnosti slovenskej ekonomiky. Ocenil aj avizované úpravy financovania.

„Pre univerzity je dôležité poznať parametre financovania, ich predvídateľnosť a reálny dopad na zvyšovanie kvality, inovatívnosti a efektívnosti vzdelávacieho systému, ako aj na zvyšovanie konkurencieschopnosti Slovenska. Univerzity sú samosprávne inštitúcie s viacúrovňovou štruktúrou a rozsiahlym systémom dlhodobých cieľov a vnútorných procesov, ktoré treba strategicky nastavovať a zodpovedne realizovať v horizonte viacerých rozpočtových období,“ dodal rektor TUKE Peter Mésároš.

„Ak chceme mať inovačnú ekonomiku založenú na priemysle, podpora investícií do výskumnej infraštruktúry zo strany štátu je kľúčová,“ nadviazal rektor Slovenskej technickej univerzity v Bratislave Maximilián Strémy.

Dlh v tejto oblasti, ktorý sa vytváral desaťročia, musíme začať znižovať a zvrátiť negatívny vývoj. Aj preto vznikla platforma TechUNIs, aby spoločným hlasom technických univerzít apelovala na rezort a vládu, dodal rektor STU.

Za druhú vetvu financovania technických vysokých škôl sa prihovoril rektor Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka v Trenčíne Jozef Habánik. Orientovala by sa práve na infraštruktúru, ktorá je drahá a rýchlo starne. Navrhol preto dopytovo orientované výzvy, ktoré sa podľa neho dobre osvedčili pri medicínskych odboroch.

Slovensko je na konkurenciu veľmi malé, treba preto podporovať spoluprácu medzi slovenskými univerzitami a spoločne spolupracovať so zahraničnými, konštatoval rektor Žilinskej univerzity v Žiline Branislav Hadzima. Vyzval na posun k podpore inžinierskeho štúdia, keďže inžinieri vedia nové technológie nielen používať, ale aj tvorivo uplatniť, a nazeranie priemyslu sa v tomto smere zmenilo – už nepožaduje bakalárov, ale inžinierov.

Technické univerzity majú špecifiká, vrátane hendikepu v získavaní študenta, keďže mnoho mladých ľudí uprednostňuje štúdium menej náročných odborov, treba preto pomoc zo strany štátu, konštatoval rektor Technickej univerzity vo Zvolene Rudolf Kropil.

Štátny tajomník rezortu školstva Róbert Zsembera reagoval, že napriek všetkému patrí Slovensko vzhľadom na svoju veľkosť ku krajinám s dobre vybudovanou vedeckou infraštruktúrou, o čom svedčia aj posudky hodnotiteľov VER 2026. Bude ju však potrebné pasportizovať a zdieľať medzi univerzitami. Vyzval technické univerzity, aby spolupracovali pri získavaní študentov na štúdium technických odborov, ako aj pri čerpaní európskych prostriedkov. Nové programové obdobie musí vo vysokom školstve stáť na prepájaní vysokých škôl, priemyslu a stredných škôl do funkčných klastrov.