Naučme deti okrem matematiky vnímať aj hodnotu peňazí

Prvé vreckové, nákup školských potrieb či sporenie na vysnívanú hračku. Aj obyčajné situácie zo života detí môžu byť príležitosťou naučiť ich základom finančnej gramotnosti. Podľa odborníka Zoltána Čikesa zo spoločnosti FinGO.sk by sa rodičia nemali báť nechať deti robiť vlastné finančné rozhodnutia,  a to aj vrátane menších chýb. Pri príležitosti začiatku školského roka a blížiaceho sa Dňa finančnej gramotnosti prináša 10 rád, ako budovať zdravé finančné návyky už od detstva. 

Začiatok školského roka prináša rodinám okrem návratu k pravidelnému režimu aj množstvo každodenných finančných rozhodnutí. Rodičia nakupujú školské potreby, platia obedy, krúžky či výlety a deti postupne získavajú väčšiu samostatnosť. Práve bežné situácie, s ktorými sa deti stretávajú každý deň, podľa odborníka Zoltána Čikesa zo spoločnosti FinGO.sk môžu byť aj prvou lekciou finančného vzdelávania. 

„Finančná gramotnosť sa u detí nezačína pri pojmoch ako úrok, rozpočet či investovanie. Začína sa pri malých rozhodnutiach, keď si dieťa vyberá, na čo minie svoje vreckové, alebo sa rozhoduje, či si kúpi niečo menšie hneď, alebo si radšej našetrí na niečo väčšie, po čom túži viac,“ komentuje Zoltán Čikes.

Rodič nemusí zachraňovať každé rozhodnutie

Vreckové predstavuje ideálny spôsob, ako na deti postupne preniesť časť zodpovednosti. Rodičia pritom nemusia kontrolovať každý nákup ani okamžite zasahovať, keď dieťa peniaze minie inak, ako by si predstavovali. Podstatné je, aby dieťa pochopilo priamu súvislosť medzi vlastným rozhodnutím a jeho následkami.

„Ak dieťa minie vreckové za pár dní, rodič nemusí hneď siahať do peňaženky a zachraňovať situáciu. Práve moment, keď si musí na ďalšie peniaze počkať, môže byť pre dieťa veľmi užitočný. Zistí totiž, že minuté peniaze sa jednoducho nedajú minúť ešte raz. Táto skúsenosť môže mať pre jeho budúce rozhodovanie veľkú hodnotu,“  vysvetľuje odborník.

S pribúdajúcim vekom môže dieťa postupne preberať aj väčšiu časť finančnej zodpovednosti. Kým mladšie deti sa učia rozlišovať medzi tým, čo chcú a čo potrebujú, starší školáci môžu postupne prevziať starostlivosť o vybrané pravidelné výdavky, používať vlastný účet či platobnú kartu a zároveň sa učiť plánovať financie na dlhšie obdobie. 

„Nie je umenie dať staršiemu dieťaťu viac peňazí. Umenie je naučiť ho, ako s nimi rozumne hospodáriť. Kým pri menšom vreckovom dieťa rieši, či si kúpi sladkosť alebo hračku, neskôr už môže plánovať peniaze na celý mesiac, platiť niektoré vlastné výdavky či šetriť si na väčší cieľ,“ odporúča Čikes.

Peniaze v súčasnosti vyzerajú inak

Deti sa dnes učia narábať s peniazmi v prostredí, kde hotovosť postupne ustupuje platobným kartám, mobilom a online nákupom. O to ťažšie chápu, že každá digitálna transakcia ich zostatok na účte reálne znižuje.

„Dieťa dnes môže minúť peniaze jediným kliknutím a nemusí pri tom ani vidieť bankovku či mincu. Preto je dôležité spájať digitálnu platbu s konkrétnou hodnotou, aby dieťa pochopilo, že aj keď pri platbe nič neodovzdáva z ruky do ruky, jeho úspory sa znižujú. Aj takto sa učí, že pohodlná platba neznamená, že je zadarmo,“ upozorňuje Zoltán Čikes.

Najlepšie príležitosti, počas ktorých sa deti môžu prirodzene učiť finančnej gramotnosti, prináša každodenný život. Od spoločného nákupu až po plánovanie výdavkov na výlet či rozhovor o tom, prečo si rodina na niektoré veci odkladá peniaze. Odborník dodáva, že práve takéto skúsenosti deťom pomáhajú postupne pochopiť nielen to, ako peniaze fungujú, ale aj to, akú majú hodnotu. 

10 malých peňažných lekcií, ktoré si deti môžu vyskúšať doma 

1. Začnite s vreckovým

Vreckové môže byť prvým vlastným rozpočtom dieťaťa. Nemusí byť vysoké, dôležitejšie je, aby dieťa pravidelne dostávalo určitú sumu a mohlo sa samo rozhodovať, ako ju využije. Rodičia by zároveň nemali vreckové automaticky spájať s odmenou za každú domácu povinnosť. Jeho hlavným cieľom je naučiť dieťa hospodáriť a plánovať.

2. Dovoľte deťom robiť chyby

Ak dieťa minie celé vreckové na niečo, čo ho o pár dní prestane baviť, nie je potrebné mu hneď dávať ďalšie peniaze. Je prirodzené, že deti sa pri hospodárení s peniazmi môžu pomýliť a nie vždy si dobre premyslia, na čo svoje vreckové minú. Oveľa užitočnejšie môže byť porozprávať sa o tom, čo by nabudúce urobili inak. Malá chyba pri niekoľkých eurách môže byť cennou skúsenosťou do budúcnosti.

3. Je rozdiel medzi potrebou a želaním

„Potrebujem“ a „chcem” nie je to isté. Dieťa by malo postupne pochopiť, že školské pomôcky či jedlo sú iná kategória ako nová hračka, ďalšie tenisky alebo najnovší model telefónu. Pred nákupom sa rodič môže jednoducho opýtať: „Naozaj to potrebuješ? Alebo to len chceš?“

TIP: Nejde o to, aby sme deťom zakazovali míňať. Dôležitejšie je naučiť ich pred nákupom na chvíľu sa zastaviť a premyslieť si, či im konkrétna vec stojí za peniaze, ktoré na ňu použijú. Tak si postupne vytvárajú vlastný filter pri rozhodovaní.

4. Sporenie spojte s konkrétnym cieľom

Pre dieťa môže byť predstava šetrenia do budúcnosti príliš abstraktná. Oveľa lepšie funguje konkrétny cieľ, napríklad bicykel, stavebnica, športové vybavenie alebo výlet. Dieťa tak vidí, že ak dnes neminie všetky peniaze, môže sa postupne priblížiť k niečomu, čo naozaj chce.

5. Dajte deťom malý rozpočet

Finančné plánovanie sa dá trénovať aj pri bežných situáciách. Rodič môže napríklad dieťaťu zveriť určitú sumu na drobnosti počas výletu, na malú oslavu alebo na nákup školských potrieb. Spoločne môžu spísať, čo treba kúpiť, porovnať ceny a rozhodnúť sa, kde peniaze minú. Dieťa tak pochopí, že rozpočet má svoje hranice a každé rozhodnutie ovplyvňuje ďalšie možnosti.

6. Aj peniaze na karte sú skutočné peniaze

Deti dnes vyrastajú vo svete, v ktorom sa veľká časť platieb uskutočňuje bezhotovostne. Keď rodič zaplatí kartou alebo mobilom, dieťa často nevidí, že z účtu ubudli peniaze. Preto je dôležité vysvetľovať im, že platba kartou alebo mobilom neznamená, že niečo dostávame zadarmo. Za každou digitálnou platbou sú reálne peniaze a rozhodnutie, na čo ich použijeme.

TIP: Pri mladších deťoch môže byť užitočné pracovať aj s hotovosťou. Keď dieťa fyzicky vidí, ako mu peniaze pribúdajú a následne miznú, ľahšie si uvedomí ich hodnotu.

7. Porozprávajte sa aj o dlhoch

Téma úverov nemusí patriť len do sveta dospelých. Staršie deti môžu postupne pochopiť základný princíp, že požičané peniaze nie sú peniaze navyše a za ich požičanie sa zvyčajne platí. Rodičia môžu na jednoduchých príkladoch vysvetliť, čo znamená úrok, splátka či dlh a prečo nie je dobré požičiavať si peniaze na každú vec, ktorú si chceme kúpiť.

8. Ako odolávať reklame a tlaku okolia

Deti často túžia po veciach jednoducho preto, že ich majú aj ich kamaráti. Navyše sú vystavené neustálej reklame nielen v televízii, ale aj na sociálnych sieťach, YouTube či v mobilných aplikáciách. Rodičia môžu s deťmi hovoriť o tom, prečo reklama konkrétny produkt propaguje a čo sa im vlastne snaží predať. Pomôžu im tak vytvoriť si kritickejší pohľad na nakupovanie.

9. Starším postupne vysvetlite investovanie

Keď už dieťa rozumie vreckovému, sporeniu a základnému rozpočtu, môžete postupne otvoriť aj tému investovania. Nemusí hneď rozumieť zložitým finančným produktom. Dôležité je vysvetliť mu základnú myšlienku, že peniaze možno dlhodobo zhodnocovať a že pri investovaní zohráva významnú úlohu čas.

10. Buďte deťom príkladom

Deti sa veľa učia pozorovaním rodičov. Ak vidia, že rodičia plánujú výdavky, porovnávajú ceny, sporia si na väčšie ciele alebo sa pred nákupom zamyslia, získavajú finančné návyky prirodzene. Nemusíte byť finanční experti, aby ste svoje deti naučili dobre hospodáriť.

TIP: Oveľa dôležitejšia je otvorená komunikácia a osobný príklad. Dieťa tak postupne pochopí, že peniaze nie sú len na míňanie, ale že si treba vedieť plánovať výdavky a robiť vedomé finančné rozhodnutia.