Od Umelá inteligencia môže časť diagnostiky výrazne zrýchliť, zdravotnícke dáta umožnia presnejšiu a personalizovanejšiu liečbu a niektoré vyšetrenia sa môžu presunúť mimo nemocníc. Lekári však podľa odborníkov o prácu neprídu. Zdravotníctvo totiž čaká úplne iná výzva – starnúca populácia, nedostatok personálu a potreba naučiť sa technológie skutočne používať. Ako môže slovenské zdravotníctvo vyzerať o desať rokov? Aj tomu sa venovala jedna z tém konferencie eastMED – Zdravotníctvo, veda a biznis v UVP Technicom.
Rok 2035 môže znieť ako vzdialená budúcnosť. Pri zdravotníctve však ide o obdobie, na ktoré sa treba pripravovať už dnes. Populácia starne, počet ľudí v produktívnom veku bude klesať a zdravotnícky systém bude musieť zvládnuť viac pacientov s menším počtom ľudí.
Práve preto nebude otázkou iba to, aké nové technológie dokážeme vymyslieť, ale najmä to, ako ich dokážeme dostať do každodennej praxe. O budúcnosti zdravotníctva diskutovali zdravotnícky analytik Martin Smatana, Peter Vandlíček zo Siemens Healthineers a profesor Peter Drotár z Technickej univerzity v Košiciach.
Menej ľudí, viac pacientov
Jedným z najväčších problémov nebude technológia, ale demografia. Staršia populácia bude potrebovať viac zdravotnej starostlivosti, zatiaľ čo zdravotníctvo bude mať k dispozícii menej ľudí, ktorí ju budú poskytovať.
Podľa analytika M. Smatanu bude mať človek v priemere o štyri roky dlhší život, viac zdravotných problémov a nebudeme vedieť vykryť výpadok dostatočného počtu lekárov. Mladá generácia totiž ani zďaleka nie je taká pracovitá a ani nechce ísť do rizika v zmysle vlastných ambulancií.
„Množstvo ľudí 65+ sa do roka 2050 zdvojnásobí! Nastane obrovský tlak na efektivitu a zrýchlenie starostlivosti aj diagnostiky. Rovnako aj tlak na prevenciu, aby sa problém zacytil včas, kým liečba nie je taká finančne náročná,“ uviedol Peter Vandlíček zo Siemens Healthineers.
Podľa neho nemožno očakávať, že umelá inteligencia jednoducho „nahradí lekárov“. Aj keby dokázala niektoré úkony robiť rýchlejšie, počet pacientov bude výrazne rásť.
„Nevidím to na stratu práce. Tých ľudí nad 65 rokov bude dvakrát toľko a ľudí v produktívnom veku, ktorí budú pracovať, bude ďaleko menej. Tí, ktorí zostanú pracovať, budú musieť obslúžiť oveľa väčší počet ľudí,“ zaznelo počas diskusie.
AI tak môže zdravotníkom pomôcť zvládnuť väčší objem práce, nie však odstrániť potrebu človeka.
Lekár nemá byť pisárom
Jedna z najväčších rezerv pritom podľa diskutujúcich neleží v samotnej diagnostike, ale v každodennej práci zdravotníkov.
Profesor Peter Drotár zdôraznil problém, ktorý môže znieť banálne, no v praxi zaberá množstvo času – rovnaké údaje musia lekári zadávať do viacerých systémov a opakovane prepisovať dokumentáciu. Práve tu môže mať AI veľmi praktické využitie. Nie ako náhrada lekára, ale ako nástroj, ktorý odstráni rutinnú administratívu.
„Jedna vec je stav súčasnej technológie, čo všetko AI dokáže, ale druhá vec je nasadenie tých možností do workflow lekára,“ zaznelo v diskusii. Problémom teda často nie je nedostupnosť technológie, ale proces, do ktorého ju potrebujeme správne zaradiť.
Nemocnice by preto podľa diskutujúcich nemali iba pridávať jednotlivé technologické nástroje. Potrebujú nanovo premyslieť celé pracovné postupy. Rutinné úlohy môže postupne preberať umelá inteligencia a lekárom zostane viac času na to, na čo sú skutočne potrební.
AI už dnes dokáže viac, než slovenské zdravotníctvo využíva
Technologické možnosti pritom už nie sú iba víziou. Pri zobrazovacích metódach, ako sú CT, magnetická rezonancia či ultrazvuk, vznikajú digitálne dáta, ktoré možno ďalej analyzovať pomocou umelej inteligencie, čo sa už viac-menej aj využíva.
V praxi sa podľa diskutujúcich ukazuje, že AI môže pomôcť nielen s interpretáciou obrazových dát, ale aj so samotným fungovaním zariadení. Spomínaný bol napríklad test magnetickej rezonancie, pri ktorom sa porovnávali rovnaké vyšetrenia s využitím AI a bez nej. Výsledky podľa účastníkov diskusie ukázali výrazný rozdiel v kvalite aj rýchlosti spracovania. Podobný potenciál má aj rádioterapia. Automatizované spracovanie a kontúrovanie môžu podľa diskutujúcich zrýchliť proces prípravy pacienta a zároveň zvýšiť presnosť.
To však vytvára nový problém: ak dokážeme diagnostikovať viac pacientov a rýchlejšie, musíme vedieť, čo urobíme s pacientmi, ktorých vďaka technológiám odhalíme viac. Technológia teda nemusí automaticky znamenať menej práce pre lekárov.
Digitálne dvojča každého pacienta?
Jedna z odvážnejších vízií, ktorá počas diskusie zaznela, sú digitálne dvojčatá.
Predstava je taká, že človek by na základe svojich zdravotných údajov mal svoj digitálny model, ktorý by dokázal predpovedať, aké zdravotné problémy sa u neho môžu v budúcnosti objaviť. Lekári by tak mohli pracovať nielen s tým, čo sa pacientovi deje dnes, ale aj s jeho individuálnymi rizikami.
Takáto budúcnosť je však podmienená jednou zásadnou vecou: dátami. A práve tu má Slovensko stále veľký problém.
Bez dát nebude personalizovaná medicína
Ak má umelá inteligencia pomáhať pri diagnostike, predikcii či výbere liečby, musí mať k dispozícii kvalitné a štruktúrované údaje.
Na Slovensku však zdravotná dokumentácia stále často existuje v podobe systémov, ktoré spolu nedokážu jednoducho komunikovať. Pacient môže prechádzať medzi jednotlivými poskytovateľmi a údaje o jeho zdravotnom stave nie sú vždy dostupné tam, kde by ich zdravotník potreboval.
Budúcnosť preto nebude iba o tom, koľko AI nástrojov si nemocnica kúpi. Rovnako dôležité bude, či dokáže dáta zhromažďovať, prepájať a bezpečne používať. Nemocnica by nemala byť závislá od toho, od ktorého výrobcu má konkrétny prístroj. Dáta by mali byť uložené tak, aby sa dali využívať naprieč systémami.
Dôležitým krokom má byť aj postupné zavádzanie European Health Data Space, ktorý má podporiť štandardizovanú výmenu zdravotných dát v rámci Európy a ich využitie aj na výskumné účely.
Budeme chodiť do nemocnice menej? A vyšetria nás prístroje?
Technológie môžu zmeniť aj samotný vzťah pacienta k nemocnici. Ak sa diagnostika, monitoring alebo časť konzultácií presunie do domáceho prostredia, nie každá zdravotná situácia bude vyžadovať osobnú návštevu nemocnice. Autonómne či vzdialene riadené zariadenia môžu zároveň pomôcť riešiť nedostatok personálu.
Počas diskusie zaznela aj predstava autonómneho skenovania. Robotické rameno dokáže pracovať s ultrazvukovou sondou a vykonať vyšetrenie bez toho, aby bol pri každom úkone nevyhnutne prítomný špecialista. Neznamená to však, že pacient bude v budúcnosti komunikovať iba so strojom. Skôr sa zmení to, kedy a na čo bude potrebovať zdravotníckeho pracovníka.
Najväčšou prekážkou môže byť človek
Technológie teda zrejme nie sú najväčším problémom. Omnoho väčšou výzvou bude pripraviť ľudí a systém na ich používanie.
Pri otázke, kam by išlo hypotetických 100 miliónov eur navyše – či do technológií, prevencie alebo ľudí –, zaznela jednoznačná odpoveď: do ľudí. Nové technológie totiž podľa diskutujúcich prídu. Otázkou bude, či ich zdravotníci, pacienti a celý systém dokážu efektívne využívať.
A to súvisí aj so vzdelávaním. Slovensko zároveň zápasí s odchodom mladých a kvalifikovaných ľudí do zahraničia. Ak chce byť krajina technologickým testbedom a zároveň miestom, kde vznikajú vlastné zdravotnícke startupy, potrebuje podľa účastníkov diskusie kvalitné vzdelávanie, lepšie podmienky pre inovácie a menej administratívnych a legislatívnych prekážok.
„Nie je to o technológiách, nie je to o tom, že tu nemáme šikovných ľudí. Potrebujeme prostredie pre firmy a startupy,“ zaznelo v diskusii.
Profesor Erik Sedlák, biochemik a biofyzik z Prírodovedeckej fakulty UPJŠ v Košiciach, vedúci Centra interdisciplinárnych biovied TIP UPJŠ, v tejto súvislosti predstavil projekt APBC. Jeho hlavným cieľom je vytvoriť fungujúci ekosystém, teda prepojiť akademický výskum s komerčným sektorom.
„Potrebujeme, aby sa vedomosti a know-how, ktoré vznikajú vo vede, dokázali pretaviť napríklad do startupov a reálnych produktov. Desať rokov som pôsobil v zahraničí a videl som, ako sa vedecké poznatky dokázali premeniť na veľmi úspešné firmy. Nevidím dôvod, prečo by sme to nemohli robiť aj u nás. Našou snahou je preto vytvoriť sieť kontaktov a prostredie, v ktorom sa firmy budú vedieť obrátiť na univerzitu s konkrétnym problémom. Firma môže povedať: „Toto potrebujeme vyriešiť. Viete nám nájsť človeka alebo tím, ktorý by nám to dokázal vyvinúť?“ A práve takýto model by sme chceli budovať.”
Riaditeľ Technologického a inovačného parku TIP-UPJŠ Andrej Miroššay zdôraznil, že firmy a vedci sa na nich môžu kedykoľvek obrátiť.
„S konkrétnym technickým problémom, ktorý nechcú riešiť vo vlastnom laboratóriu. Môže ísť o vývoj enzýmu, testovanie biologickej aktivity, syntézu molekuly alebo nezávislú validáciu. Firmám ponúkame zmluvný výskum, spoločné grantové projekty aj licencie na technológie, ktoré už máme. Stačí jeden rozhovor a povieme, či na to máme správny tím. Najprv pomôžeme výsledok ochrániť ešte pred publikáciou. Veľa dobrej vedy sme stratili práve preto, že vyšla v článku skôr, než ju niekto posúdil z pohľadu patentu. Potom s vedcom hľadáme, kto by technológiu reálne kúpil, a pomáhame so zmluvami. Ak to dáva zmysel, poradíme aj so založením spin-offu.” Zámerom je, aby spolupráca s univerzitou bola pre firmu taká jednoduchá ako objednávka u dodávateľa, s jasnou ponukou, cenou a termínom. Preto budujeme B2B platformu www.metabolitemarket.com.
Ako spoznáme, že sa zdravotníctvo zmenilo?
O desať rokov sa teda podľa diskutujúcich nebude úspech merať tým, koľko nových AI nástrojov nemocnice používajú. Oveľa dôležitejšie bude, či sa pacient v systéme dokáže orientovať, či má dostupné svoje údaje a či sa zdravotníctvu podarí predĺžiť obdobie života prežité v zdraví. Hlavným cieľom je, aby každý človek mal svoju elektronickú zdravotnú kartu a nemusel medzi lekármi prenášať papierovú dokumentáciu. Ak sa podarí vytvoriť systém, ktorý bude prepájať pacientov, nemocnice, prístroje a zdravotné dáta, môže byť práve toto základom ďalšej technologickej zmeny.
