Od KOŠICE, 23. septembra 2026 – Východné Slovensko má kvalitný výskum, odborníkov aj technológie. Výzvou je však dostať ich výsledky z laboratórií do praxe, k firmám, pacientom a ľuďom, ktorí ich môžu reálne využiť. O tom, čo tomu dnes bráni a čo môže pomôcť, diskutovali odborníci z vedy, medicíny, technológií a biznisu na konferencii EASTMED 2026 – Where Science Meets Business.
V roku 2024 sa v Košickom kraji investovalo do výskumu a vývoja 130,3 milióna eur a pracovalo v ňom 5 215 ľudí. Región má silnú pozíciu v prírodných vedách a výrazné personálne kapacity v lekárskych a zdravotníckych vedách. „Máme množstvo kvalitného výskumu, úspešné technologické firmy, expertov aj ľudí so skvelými nápadmi. To, na čom však potrebujeme pracovať, je prepájanie týchto svetov,“ hovorí Miriama Hučková z Košice IT Valley.
Na začiatku nemusí byť projekt, stačí konkrétny problém
Spolupráca medzi firmami a univerzitami nemusí začínať veľkým výskumným projektom ani zložitým zadaním. Často stačí konkrétny problém, na ktorý firma nemá vlastné kapacity, odborníkov alebo laboratórne vybavenie. Práve vtedy môže univerzita vstúpiť do procesu ako výskumný partner. „Firmy môžu prísť s konkrétnym technickým problémom, ktorý nechcú riešiť vo vlastnom laboratóriu. Vieme im ponúknuť zmluvný výskum, spoločné grantové projekty aj licencie na technológie, ktoré už máme. Stačí jeden rozhovor a vieme odpovedať, či na to máme správny tím,“ vysvetľuje RNDr. Andrej Miroššay, PhD., riaditeľ Technologického a inovačného parku Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. (TIP-UPJŠ).
Prvé výsledky transferu už existujú
Medzi prvé konkrétne výsledky patria spin-off SAFTRA BioMAI, pilotné experimenty s enzýmom chitinázou či fluorescenčná sonda, ktorá v nezávislom teste obstála lepšie než porovnávaný komerčný produkt. Laboratórium si ju následne objednalo na pravidelné dodávky. Ambíciou je, aby podobné spolupráce prestali byť výnimkou. TIP-UPJŠ zároveň pripravuje aj B2B platformu Metabolite Market, ktorá má podporiť jednoduchší a prehľadnejší spôsob spolupráce firiem s univerzitou. „Dôležité je, aby spolupráca s univerzitou bola pre firmu taká jednoduchá ako objednávka u dodávateľa. S jasnou ponukou, cenou a termínom. Mojím cieľom je, aby sa licencie a spin-offy stali bežnou súčasťou univerzity a aby firmy nielen z regiónu hľadali výskum najprv v Košiciach,“ dodáva RNDr. Andrej Miroššay, PhD.
Práve snaha vytvoriť stabilnejšie prepojenie medzi výskumom, infraštruktúrou a firmami stojí aj za ďalšími iniciatívami UPJŠ. Jednou z nich je projekt Advanced Protein Biotechnology Consortium (APBC) financovaný Európskou úniou – NextGenerationEU prostredníctvom Plánu obnovy a odolnosti SR, ktorý sa realizuje od marca 2025 do augusta 2027. Prepája expertízu v oblasti proteínov, výskumnú infraštruktúru, firmy aj zahraničných partnerov. Cieľom je dostať výsledky výskumu bližšie k technológiám a produktom, a zároveň podporiť vznik kvalifikovaných pracovných miest.
APBC ponúka viacero úrovní spolupráce. Firmy môžu využiť analýzu vzoriek či zákazkové merania, zapojiť sa do spoločného vývoja technológií alebo využívať špecializovanú infraštruktúru. Možnosťou sú aj priemyselní doktorandi, spoločné grantové projekty, licencie či vznik spin-offov.
Cieľom pritom nie je iba vytvoriť priestor na jednotlivé zákazky, ale nastaviť prostredie, v ktorom sa výsledky výskumu dokážu systematicky posúvať bližšie k trhu a praktickému využitiu. Potrebujeme, aby sa vedomosti, ktoré sú vo vede, pretavili do startupov. Desať rokov som pôsobil v zahraničí a videl som, ako sa vedecké poznatky dokázali pretaviť do firiem, ktoré boli extrémne úspešné. Nevidím dôvod, prečo by sme to nemohli urobiť aj u nás,“ hovorí prof. Erik Sedlák z Prírodovedeckej fakulty UPJŠ a Centra interdisciplinárnych biovied TIP-UPJŠ, zodpovedný riešiteľ a koordinátor projektu APBC.
Aj mach či lišajník môže byť začiatkom nového produktu
Nie každý výskum má od začiatku jasné komerčné využitie. Niekedy sa jeho potenciál ukáže až v ďalších fázach, keď vedci začnú skúmať, kde by sa získané poznatky dali využiť v praxi. Príkladom je výskum kryptogamov doc. RNDr. Michala Gogu, PhD. z Prírodovedeckej fakulty UPJŠ a TIP-UPJŠ. Výskum sa venuje machom a lišajníkom, ktoré sa počas miliónov rokov dokázali prispôsobiť chladu, suchu či ďalším extrémnym podmienkam. Poznanie mechanizmov, vďaka ktorým tieto organizmy zvládajú tieto podmienky, môže nájsť využitie napríklad v poľnohospodárstve. Zaujímavý potenciál majú aj látky, ktoré obsahujú, tie by sa v budúcnosti mohli uplatniť vo farmácii alebo pri vývoji výživových doplnkov.
Výskum by preto nemal zostať iba na úrovni publikácií. Len ďalšie testovanie ukáže, či má výsledok potenciál uplatniť sa aj v praxi. „V súčasnosti už máme veľké množstvo základného výskumu realizovaného in vitro. Ďalším krokom je posunúť ho ďalej, napríklad k testovaniu na vhodných biologických modeloch. Na to sú však potrebné ďalšie financie a partneri, ktorí pomôžu tento výskum posunúť na vyššiu úroveň,“ vysvetľuje doc. RNDr. Michal Goga, PhD.
O úspechu rozhoduje aj trh
Aj keď má výskum potenciál na praktické využitie, ešte to neznamená, že z neho automaticky vznikne úspešný produkt. Dôležité je čo najskôr overiť, či oň majú ľudia alebo firmy skutočný záujem. Príkladom prepojenia vedeckého vzdelania s podnikaním je Michaela Šišková, genetička, podnikateľka a spoluzakladateľka DNA ERA. Startup vznikol ešte počas jej štúdia genetiky a priniesol genetické testovanie zamerané na predispozície a možné zdravotné riziká. V roku 2024 bola spoločnosť DNA ERA akvírovaná healthtech spoločnosťou Diagnose.me.
„Pre mňa je asi najväčším zadosťučinením vedca moment, keď sa to, čo skúma v laboratóriu, reálne dostane medzi ľudí a dokáže ovplyvniť ich život,“ hovorí Michaela Šišková. Na ceste od vedeckého výsledku k produktu je však podľa nej dôležité čo najskôr overiť, či má riešenie svoje miesto na trhu. „Jedna vec je opýtať sa rodiny a známych, či by si produkt kúpili. Väčšina vám možno povie áno. Ale skutočný reality check príde až vtedy, keď od nich vypýtate peniaze,“ dodáva Michaela Šišková.
Práve tu sa stretáva veda, technológia a biznis. Vedci prinášajú odborné poznatky a riešenia, firmy ich dokážu posunúť k používateľom a trh ukáže, či o ne existuje skutočný záujem. Aby sa vedecký výsledok dostal z laboratória do praxe, nestačí preto iba kvalitný výskum. Potrebná je aj ochrana duševného vlastníctva, spolupráca s firmami, podnikateľské know-how a dostupné financovanie.
Od jednotlivých projektov k fungujúcemu ekosystému
Výzvou pre región tak nie je iba vytvárať kvalitný výskum, ale vytvoriť podmienky, v ktorých sa jeho výsledky dokážu posúvať ďalej. Ak sa podarí vedcov, univerzity a firmy prepájať systematickejšie, výsledkom môžu byť nové technológie, spin-off firmy, zákazky pre univerzitné laboratóriá aj produkty, ktoré vzniknú z výskumu na východnom Slovensku a nájdu uplatnenie v praxi.
Tento projekt je financovaný EÚ NextGenerationEU prostredníctvom Plánu obnovy a odolnosti SR v rámci projektu č. 09I02-03-V01-00021 Konzorcium pre pokročilé proteínové biotechnológie: Model podpory hospodárskeho rastu a zmierňovania odlivu mozgov vo východnom Slovensku.
