Slovenský dramatik Michal Belej vo svojej hre Kassandra prenáša antický mýtus do sveta, ktorý je nám až nepríjemne povedomý. Jeho Kassandra, trójska princezná obdarená schopnosťou vidieť budúcnosť, už nevaruje iba pred dreveným koňom ukrytým za hradbami mesta. Vidí vojnu, spoločenský rozklad, klimatickú katastrofu, politickú manipuláciu aj ľudskú neschopnosť konať vo chvíli, keď ešte možno odvrátiť nešťastie. Jej tragédia nespočíva v tom, že by nepoznala pravdu, ale v tom, že jej pravda nikoho nezaujíma. Predstavenie malo na scéne Jorik premiéru v týchto dňoch.
Belejova Kassandra presahuje príbeh mytologickej veštkyne. Stáva sa princípom, ktorý sa v dejinách neustále opakuje: hlasom človeka, ktorý rozpozná hrozbu skôr než ostatní, no spoločnosť ho zosmiešni, umlčí alebo označí za hysterického, precitliveného či nebezpečného. Belej cez jej osud skúma, prečo radšej spochybňujeme nositeľa nepríjemnej správy, než by sme čelili jej obsahu. Pýta sa, či nám poznanie budúcnosti vôbec môže pomôcť, ak nie sme ochotní prevziať zodpovednosť a konať.
Text prepája antickú mytológiu so súčasným jazykom, popkultúrou, politickou rétorikou, psychológiou aj každodennou banalitou. Prudké striedanie tragického a komického vytvára čierny humor, ktorý diváka odzbrojuje, aby ho vzápätí zasiahol oveľa naliehavejšou otázkou. Smiech sa tu často rodí len okamih pred katastrofou.



