Príčinou pľuzgierov na pätách či páliacich chodidiel po turistike býva častejšie nesediaca obuv, než samotná dĺžka trasy. Na ktoré parametre sa pri výbere zamerať a ako sa o chodidlá postarať po návrate?
Noha sa počas túry zväčšuje, no topánka nie
Chodidlá počas dňa opúchajú (keď chodíte alebo stojíte, v dolných končatinách sa hromadí krv a tekutiny), preto nové topánky skúšajte až podvečer. Medzi najdlhším prstom a špičkou topánky má zostať približne 1 až 1,5 cm. Väčšina ľudí má pritom jednu nohu o niečo väčšiu, a tak vyberajte podľa nej.
Ako veľmi sa noha na trase zmení, ukázal aj výskum prezentovaný v roku 2011 na konferencii ISBS (International Society of Biomechanics in Sports). Trinásť žien kráčalo tri hodiny na páse rýchlosťou približne 5 km/h. Chodidlo sa potom v najširšom mieste pod prstami rozšírilo o 0,3 cm a jeho dĺžka narástla takmer o pol čísla. [1]
Tuhosť podrážky voľte podľa terénu
Ohybná podrážka s dobrým tlmením je pohodlná na lesných chodníkoch a nenáročných trasách, aké vedú napríklad k rozhľadniam v okresoch Bardejov a Svidník. Do kamenistého a vysokohorského terénu sa hodí skôr tuhšia podrážka, ktorá nohu na nerovnom povrchu lepšie stabilizuje. Najtuhšie modely sú kompatibilné s mačkami a sú určené na vysokohorské túry a ferraty.
Pri dezéne (vzore podrážky) rozhoduje hĺbka aj zmes gumy. Mäkšia zmes drží lepšie na mokrom povrchu, rýchlejšie sa však zodiera, tvrdšia zase vydrží dlhšie, no na mokrom kameni drží horšie.
Nízka, polovysoká alebo vysoká?
Výška zvršku ovplyvňuje oporu členka aj rozsah pohybu.
- Nízka obuv: končí pod členkom, ponúka viac voľnosti, no členok chráni menej a ľahšie si ho tak vytknete.
- Polovysoká obuv: kompromis, často odporúčaný začiatočníkom.
- Vysoká trekingová obuv: najlepšie drží členok, najmä keď nesiete ťažký batoh, je však ťažšia, obmedzuje rozsah pohybu v členku a časť práce pri chôdzi preberá koleno. Na ľahké trasy preto vysoký model nemusí byť zákonite lepšou voľbou. [2]
Membrána chráni pred dažďom, v teple sa však noha viac zapotí
Membrána GORE-TEX má podľa výrobcu viac ako 9 miliárd mikroskopických pórov na palec štvorcový. Sú 20 000-krát menšie ako kvapka vody, takže voda dovnútra neprenikne, no vodná para z potu von unikne. [3]
Daňou je nižšia priedušnosť. V lete sa v nepremokavej topánke noha potí viac, a tak sa na horúce dni hodia skôr modely so sieťovaným zvrškom. Vlhkosť zároveň praje pľuzgierom. Na celodennú túru si spolu s obuvou pripravte aj pohodlné turistické oblečenie a obliekajte sa vo vrstvách. Do turistických topánok noste nylonové alebo iné ponožky, ktoré odvádzajú vlhkosť, a vyhnite sa bavlne, ktorá pot nasáva.
Po návrate doprajte chodidlám pár minút starostlivosti
Doma vyberte z topánok vložky a nechajte ich vyschnúť oddelene, aby ste si na ďalší výlet neobúvali vlhkú obuv. Chodidlá umyte a skontrolujte si päty aj priestor medzi prstami. Pľuzgiere neprepichujte, len ich prekryte náplasťou. Kožu na vrchu nestrhávajte, chráni totiž ranu pod ňou. Prepichnúť môže byť potrebné len veľký a veľmi bolestivý pľuzgier. [4]
Ak sa otlak objavuje po každej túre na rovnakom mieste, pri ďalšom nákupe to povedzte predavačovi a vyskúšajte iný strih topánky. S výberom vám radi pomôžu aj v e-shope Sportrysy.sk.
Zdroje:
[1] https://ojs.ub.uni-konstanz.de/cpa/article/view/4892
[2] https://www.panoramaortho.com/resource/foot-mechanics-and-injury-prevention-with-hiking-what-does-the-research-say/
[3] https://www.gore-tex.com/studio/vol-5/ch-2/footwear-technologies
[4] https://aad.org/public/everyday-care/injured-skin/burns/prevent-treat-blisters