Pri príležitosti Európskeho dňa zvyšovania povedomia o bolesti sa v Košiciach konali XXVII. česko-slovenské a XXXIII. slovenské Dialógy o bolesti. Kongres na niekoľko dní spojil odborníkov z rôznych medicínskych špecializácií rôznych kútov Slovenska a Česka. „Bolesť pozná každý z nás. Je súčasťou nášho života a v medicíne sa s ňou stretávame veľmi často. Ako lekár si uvedomujem, že ukončením operácie sa starostlivosť o pacienta nekončí,“ uviedol na otvorení kongresu námestník Úseku liečebno-preventívnej starostlivosti pre chirurgické odbory MUDr. Tomáš Gajdzik.
Bolesť patrí medzi najčastejšie príznaky, ktoré privádzajú pacientov do ambulancií a nemocníc. Neovplyvňuje iba telo, ale aj psychiku, pracovný život a vzťahy s blízkymi. Kým jej príčina a liečba môže byť v niektorých prípadoch jednoduchá, pri chronických ťažkostiach býva diagnostika a hľadanie účinnej pomoci oveľa zložitejšie. Významnú úlohu pritom často zohráva spolupráca viacerých medicínskych odborov a individuálny prístup ku každému pacientovi.
UNLP a manažovanie bolesti
Do odborného programu kongresu sa aktívne zapojili viaceré pracoviská nemocnice. Svoje skúsenosti prezentovali odborníci z neurochirurgie, ortopédie a traumatológie pohybového aparátu, rehabilitácie, internej medicíny, chirurgie, či psychiatrie. Zapojenie viacerých pracovísk do kongresu potvrdilo význam medziodborovej spolupráce pri hľadaní možností, ako pacientom s chronickou bolesťou účinnejšie pomáhať.
Odborný program tvorili lekárska aj sesterská sekcia. Obe sú dôležitou súčasťou starostlivosti o pacienta, pretože kvalitná liečba bolesti si vyžaduje nielen odborné vedomosti, ale aj úzku spoluprácu zdravotníkov, vzájomný rešpekt a spoločný cieľ – pomôcť pacientovi zlepšiť kvalitu života.
Ocenenie za prínos v algeziológii
Súčasťou česko-slovenského kongresu bolo aj ocenenie odborníkov za ich prínos v oblasti algeziológie. O laureátoch rozhodoval odborný výbor. Za UNLP Košice si ocenenie Slovenskej spoločnosti pre štúdium a liečbu bolesti v oblasti vedy, výskumu a vzdelávania prevzala doc. MUDr. Jana Šimonová, PhD., MPH. Pri tejto príležitosti jej zároveň, za mimoriadny medicínsky prínos, Slovenská lekárska spoločnosť udelila bronzovú medailu „Propter Merita“.
REKLAMA
Ambulancia pre liečbu chronickej bolesti
Špecifická oblasť medicíny zameraná na riešenie bolestivých stavov u pacientov si v UNLP postupom času vyžiadala zriadenie špecializovaného pracoviska. V roku 1997 preto na I. klinike anestéziológie a intenzívnej medicíny vznikla Ambulancia pre liečbu chronickej bolesti, ktorá dnes vo svojej praxi uplatňuje najnovšie diagnostické a liečebné postupy a zabezpečuje tiež konziliárnu starostlivosť o hospitalizovaných pacientov.
„Pri liečbe využívame viaceré postupy vrátane ultrazvukom navigovaných intervenčných výkonov, kryoablácie, ambulantnej infúznej liečby či vybraných metód fyzikálnej liečby, neurostimulačnej liečby a transkraniálnej stimulácie jednosmerným prúdom. Jednou z možností liečby je aj aplikácia prípravkov regeneratívnej medicíny,“ uviedla docentka Šimonová.
Ambulancia v súčasnosti poskytuje ambulantnú starostlivosť štyri dni v týždni, od utorka do piatka: https://unlp.sk/ambulancia/ambulancia-pre-liecbu-chronickej-bolesti/
Keď bolesť neprestáva: pomoc potrebuje telo aj duša
Hlavnou témou tohtoročného kongresu boli psychologické aspekty chronickej bolesti. Pretrvávajúca bolesť môže totiž výrazne ovplyvniť spánok, náladu, schopnosť pracovať aj bežné každodenné činnosti. Jej intenzitu a priebeh pritom nemusí určovať iba rozsah poškodenia tkanív. Dôležitý je aj spôsob, akým nervový systém spracúva bolestivé podnety, ako človek reaguje na stres a aké podmienky má vo svojom osobnom a pracovnom živote.
„Dlhodobý stres, úzkosť, depresívne prežívanie, strach z bolesti či poruchy spánku môžu prispievať k pretrvávaniu ťažkostí a znižovať kvalitu života. Neznamená to však, že bolesť má iba psychický pôvod alebo že si ju pacient namýšľa. Psychické ťažkosti môžu byť aj dôsledkom dlhodobého života s bolesťou,“ uviedla doc. MUDr. Aneta Bednářová, PhD., z II. psychiatrickej kliniky UNLP Košice, ktorá sa v prednáške zamerala na vzájomné pôsobenie telesných, psychických a sociálnych faktorov pri dlhodobých bolestivých ťažkostiach.
Ide o takzvaný biopsychosociálny model, ktorý zohľadňuje biologické procesy v organizme, psychické prežívanie človeka aj jeho sociálne prostredie. Jedným z mechanizmov, ktoré môžu prispievať k pretrvávaniu bolesti, je centrálna senzibilizácia – zvýšená citlivosť nervového systému na bolestivé podnety.
Európsky deň zvyšovania povedomia o bolesti preto zdôrazňuje potrebu včasného rozpoznania ťažkostí, dostupnej multidisciplinárnej starostlivosti, vzdelávania zdravotníckych pracovníkov a podpory výskumu. Cieľom je nielen zvýšiť povedomie o dopadoch chronickej bolesti, ale aj podporiť konkrétne kroky, ktoré povedú ku kvalitnejšej a dostupnejšej starostlivosti.