Od Východoslovenská galéria v Košiciach otvára výstavu Peter Sceranka – Tajnosť vzduchu, ktorá predstavuje tvorbu košického umelca Petra Sceranku (1955 – 1999) so zameraním na jeho kresliarsku tvorbu. Výstava približuje dielo autora, ktorého umelecké uvažovanie presahovalo hranice jednotlivých médií a prepájalo sochárstvo, maľbu, kresbu a koláž do vzájomne komunikujúceho celku.
Názov výstavy odkazuje na Scerankovu kresbu z roku 1994, ktorá v sebe sústreďuje viaceré charakteristické črty jeho tvorby z tohto obdobia. Samotné dielo sa nachádza v súkromnej zbierke, a preto nie je súčasťou výstavy. Jeho neprítomnosť však nadobúda aj symbolický rozmer – pripomína absenciu umelca, ktorý zomrel v roku 1999, no jeho tvorba naďalej otvára otázky o podstate priestoru, vnímania a ľudskej skúsenosti.
Kresba ako priestor v pohybe
Hoci Scerankovo umelecké vzdelanie vychádzalo z figuratívneho sochárstva, vo svojej tvorbe sa pohyboval medzi viacerými médiami. Sochárska skúsenosť sa výrazne odráža aj v jeho kresbách, v ktorých línia nie je iba obrysom predmetov, ale aktívnym prvkom vytvárajúcim napätie, rytmus a priestorové vzťahy. Jemné čiarky a bodové zásahy sa v jeho dielach zhusťujú do vírivých útvarov, vytvárajú hutné štruktúry alebo sa rozptyľujú v otvorenej ploche papiera. Figuratívne náznaky sa prelínajú s abstraktnými konfiguráciami, organické tvary s geometrickými konštrukciami. Farba, kolážové fragmenty a plošné akcenty vstupujú do kresby ako samostatné výrazové prvky. Hranice medzi kresbou, maľbou a sochárstvom tak zostávajú otvorené a premenlivé.
Scerankove diela zároveň zachytávajú samotný proces tvorby. Stopy grafitu, intenzita tlaku ruky, opakovanie i prerušenie línie odhaľujú čas a telesnú skúsenosť, ktoré sa do kresby zapisujú. Tvary nepôsobia definitívne uzavreto – akoby sa mohli v každom okamihu zmeniť, rozpadnúť alebo nadobudnúť nový význam.
Od kresby k priestoru
Výstava Tajnosť vzduchu uvažuje o priestore nielen ako o fyzickej veličine, ale aj ako o sústave neviditeľných vzťahov. Vzduch nemá stabilný tvar, napriek tomu umožňuje pohyb, vytvára odpor a vypĺňa medzery medzi vecami. Podobne Scerankove kresby sprítomňujú pohyb, napätie a vnútornú dynamiku tvarov, ktoré sa vzpierajú jednoznačnému čítaniu. Tieto princípy sa premietajú aj do výstavnej architektúry. Otvorená konštrukcia z drevených profilov v tvare ľudskej hlavy prenáša líniu z plochy papiera do fyzického priestoru. Jednotlivé profily nevytvárajú uzavretý objem, ale jeho náznak, rytmizovaný opakovaním a medzerami. Kresby umiestnené na oboch stranách konštrukcie vstupujú do nových vzťahov a menia sa podľa toho, z akého miesta sa na ne návštevníctvo pozerá.
Výstavná architektúra vychádza z návrhu Scerankovho syna Matúša, architekta. Na jej realizácii a koncepcii umiestnenia diel spolupracovala kurátorka s autorovými deťmi Pavlou, Luciou, Zuzanou a Matúšom Scerankovými. Rodinná spolupráca prepája umelecký výskum s osobnou skúsenosťou a umožňuje predstaviť Scerankovo dielo v nových priestorových súvislostiach.
Osobný rozmer umeleckého odkazu
Kurátorka výstavy Lucia Gavulová vníma Scerankovu tvorbu ako výpoveď o hĺbke uvažovania a cítenia, túžbe hľadať pravdu a schopnosti zachovať si životný optimizmus aj v náročných životných okolnostiach. Umelec podľa nej spájal úprimný záujem o vizuálne umenie s citlivosťou, vnímavosťou a túžbou sprostredkovať život prostredníctvom umeleckého výrazu. Jeho tvorivé ambície pritom narážali aj na dobové politické pomery, ktoré slobodnému a otvorenému mysleniu neboli vždy naklonené.
„Osobne je mi veľkou cťou mať možnosť kurátorovať výstavu Petra Sceranku vo Východoslovenskej galérii a touto cestou sa chcem poďakovať jeho rodine za dôveru a podporu, ako aj láskavú pomoc pri jej realizácii,“ hovorí Lucia Gavulová.
