Exstarosta Ľubomír Grega si život mimo politiky užíva – absolvoval púť Camino, trénuje deti džudo a „vymetá“ rockové koncerty

Po tom, čo opustil starostovskú stoličku a v komunálnej politike sa už vyskytuje minimálne, radikálne zmenil svoj život a venuje sa konečne sebe a svojim koníčkom. Exstarosta Starého Mesta Ľubomír Grega vlani absolvoval púť Camino do Compostely, trénuje rožňavské deti judo a pripravuje sa na 5. dan.

Vybrať sa sám na púť neskrslo v jeho hlave, inšpirovali ho priatelia. „Prvý bol môj nebohý priateľ a zároveň svedok na svadbe, Jirko Pastor. Na základe jeho rozprávania som si prečítal knihu od Paola Coelha Pútnik z Compostely a začalo to vo mne postupne dozrievať. Chceli sme ísť pôvodne spolu, lenže medzitým ho už povolali do neba, takže som to odkladal. Druhým bol Juraj Kukura, ktorého to tiež veľmi lákalo. Spomínal to dokonca aj v poslednej časti seriálu Inšpektor Max,“ objasnil námĽ. Grega. A tak nečudo, že to bol práve tento herec, ktorému sa ako prvému telefonicky pochválil z Compostely.

Uvedomil si, ako roky utekajú, takže je najvyšší čas. Napokon si cestu doprial ako darček k 65-ke.

Hoci pôvodne hľadal parťáka, napokon to vyšlo tak, že cestoval sám. „Samozrejme, že som oslovil kamarátov a známych. Spočiatku bol každý hŕ, ale keď bolo treba konať, tak nastúpili rôzne výhovorky. No myslím si, že takto to bolo najlepšie. Šiel som úplne sám, nikoho som nepoznal, ale všetkých nás spájala snaha prekonať sa.“

REKLAMA

Rozhodne si to plánuje zopakovať

Z Viedne letel do Porta. Otvorene priznáva, že si zvolil jednoduchšiu a kratšiu trasu. Dokopy prešiel 108 kilometrov za 6 dní. „Bolo to skôr ako výlet zájazdového typu – išlo nás okolo štyridsať. Z Košíc som však bol sám. Nemuseli sme so sebou ani nosiť všetky veci a ak by to niekto potreboval, vždy bola zabezpečená doprava. Spalo sa v hoteloch – v tomto pocovidovom období už nie sú najvhodnejšie spoločné ubytovania, takže kvôli bezpečnosti.“

Exstarostovi sa púť zapáčila natoľko, že si ju rozhodne plánuje tento rok zopakovať. „Určite chcem ísť, ale teraz už trošku dlhšiu trasu – z Coimbri do Porta. Nebude to vlastne Compostela, ale to nevadí. Láka ma tiež okrem túry po Galícii zažiť aj portugalskú trasu.“

Dôležité je prekonať sa

A čo sa mu páčilo úplne najviac? „Celé je to vynikajúce. Zabudnete na mobil a ani vám nechýba. Nepotrebujete žiadne správy, televíziu, politické hlúposti, odsuniete všetko, čo vás ničí a kvári a ste s tým neustále konfrontovaní. Tam máte kľud a čistú hlavu. Len si idete svojím tempom po lese. Super je nemusieť sledovať čas. A pivo… Keď som si počas najdlhšej etapy dal malé pivečko, tak sa mi až ruky triasli…“ smeje sa a rozhodne to odporúča aj iným. „U mňa to napríklad vôbec nebolo o náboženskom charaktere. Je to púť a nazvať si to človek môže, ako chce. Dôležité je, že to prejde a že sa prekoná.“

Ako tréning pred cestou nerobil nič mimoriadne, len sa denne snažil prejsť 8 až 10 kilometrov. Obával sa jedine daždivého počasia, no napokon bolo ideálne a jemne pršalo len jeden deň. „Priznávam však, že hneď na začiatku, po najdlhšej 25-kilometrovej etape bola menšia kríza. Našťastie si potom už telo zvyklo a keď sme išli menej ako 20, tak sme sa smiali, že sa nám to ani neoplatí.“

Žije aj kultúrou a umením

Ľ. Grega si však okrem výletov v ostatnom období v maximálne možnej miere užíva aj účasť na rôznych koncertoch známych interpertov. Spomenúť môžeme napríklad koncerty Tilla Lindemanna, kapiel Helloween, Deep Purple, Def Leppard, Iron Meiden a mnohých ďalších. „Toho roku ideme s manželkou na Laru Fabian, chystám sa aj na Brucea Springsteena, Limp Bizkit a Elán. A začal som opäť viac navštevovať divadelné predstavenia… Napríklad v Prahe. Vždy sa snažím naplánovať si koncert a k nemu prifariť aj nejaké predstavenia.“

Trénuje detičky džudo

Keďže trávi väčšinu času na chalupe pri Rožňave, v prírode je v podstate neustále.

„Snažím sa 4-krát do týždňa posilňovať, v lete behať, v zime prechádzky po lese. Dvakrát týždenne sauna. Začal som teraz v Rožňave trénovať deti džudo 2-3-krát do týždňa a nacvičujem 5. dan. Konečne robím niečo normálne, lebo keď to mám zhrnúť, tak čím viac sa nad tým zamýšľam, tak už vôbec neviem, či bol dobrý krok pôsobiť v politike. Bolo aj dobré obdobie, ale… asi to za to nestálo. A keď som organizoval kultúrne podujatia, tam to bolo iné. Ľudia boli vďaka nim naozaj šťastní – v tom bola odozva,“ skonštatoval na záver.