Klinika rádiodiagnostiky a zobrazovacích metód UNLP zaviedla do praxe pokrokovú liečbu hlbokým mrazením primárnych nádorov a metastáz v jednotlivých lokalitách tela bez klasickej chirurgickej operácie. Ide o minimálne invazívnu, efektívnu a šetrnú liečebnú metódu, ktorá minimalizuje vedľajšie účinky a urýchľuje zotavenie pacientov.
Ako kryoablácia funguje?
Funguje na princípe hlbokého mrazenia za pomoci argónu, ktorý pri cirkulácii a rozpínaní v kryoablačnej ihle vytvára chlad. V okolí kryoablačnej ihly je teplota až -140°C, postupne vzniká ľadová guľa, ktorá dosahuje – 40°C, tá obklopí nádor a zabezpečí jeho kompletné odumretie.
„Kryoablačný prístroj je napojený na argónové bomby, kde je na 300 bar stlačený argón, ktorý v kryoablačných ihlách generuje chlad. Kryosondy (ihly) sa pod CT kontrolou zavedú priamo do nádoru, nádorové tkanivo sa zmrazí, čím dôjde k deštrukcii nádorového ložiska a časť zdravého parenchýmu ostane zachovaná. Ak sú kontrolné vyšetrenia v poriadku, pacient môže ísť na druhý deň domov,“ vysvetlil prednosta kliniky MUDr. Piotr Pedowski, MPH. „Po aplikácii argónu sa zvyčajne do niekoľkých dní vytvorí jazvové tkanivo, ktoré postupne nahradí zničené rakovinové bunky.“

Väčší úspech liečby a menšia záťaž pre pacienta
Prvú kryoabláciu v UNLP realizoval MUDr. Viliam Weis.
„Pacient mal nádor na obličke s veľkosťou dva centimetre, bol to ideálny prípad vhodný na tento pokrokový a bezpečný postup liečby. Priamo do nádoru sme pod CT kontrolou zaviedli dve kryoihly a vykonali kompletnú abláciu. Benefitom pre pacienta bola lokálna anestézia, aj preto ho čaká rýchlejšia rekonvalescencia, skorší návrat domov a menšie riziko komplikácií.“
„Podstatnou výhodou je aj to, že kryoablácia neobmedzuje funkčnosť orgánu, vzhľadom na to, že ponechávame zdravé tkanivo obličky, teda pokles funkcie obličky je nižší ako po resekcii,“ doplnil prednosta kliniky Pedowski.
Kryoablácia môže byť 100 % úspešná, je však potrebné technické vybavenie pracoviska, aby sa ihly zaviedli do správnej polohy a dali sa pomocou CT prístroja kontrolovať počas celého výkonu, „ďalšia vec je skúsenosť a v neposlednom rade správny výber pacienta, aby sme nerobili niečo čo je indikované na operačný výkon alebo je nádor príliš veľký a prerastá do orgánu natoľko, že ho nedokážeme ablovať celý,“ uviedol primár Rádiologického oddelenia MUDr. Ivan Uhrin, MPH, školiteľ z Národného onkologického ústavu v Bratislave, ktoré bolo doposiaľ jediným pracoviskom na Slovensku, kde sa táto špeciálna liečba realizovala.




0 Komentár