Keď uhynie posledná včela, ľudstvu zostávajú štyri roky života. Výrok pripisovaný Albertovi Einsteinovi hovorí o kľúčovej úlohe včiel, ktoré sú nenahraditeľnou súčasťou ekosystému. O včelách sme sa porozprávali s Ivetou a Martinom Bašistovcami, ktorí sa ich chovu venujú 17 rokov.
Kežmarčania Bašistovci sú včelári srdcom aj dušou, včely chovajú v Levočských vrchoch v Zaľubici a vo Vysokých Tatrách. Iveta Bašistová je vyštudovaná včelárka jej manžel Martin je v Slovenskom zväze včelárov. K včelárstvu sa dostali postupne. Najprv podľahli chuti medu a potom to prešlo do samotného chovu včiel.
Čo si myslíte o výroku, že s poslednou včelou zanikne svet?
Má to svoje opodstatnenie a dá sa to vysvetliť viacerými spôsobmi. Po prvé, včely sú citlivé na znečistenie životného prostredia. Ich imunitný systém sa nedokáže tak adaptovať na tieto záležitosti. Bavíme sa o hmyze v rámci potravinového reťazca, o vtákoch a ostatných predátoroch. To znamená, že keď z toho potravinového reťazca vypadne niektorá časť, tak to bude nadväzovať na ďalšie stupne. Včely sú indikátorom znečistenia prostredia. Druhou vecou je, že včely sú hlavným jarným opeľovačom. Včely prežívajú ako celok, kde sa 10 až 15 000 jedincov postupne rozrastá na 60 – 80 000. Znamenalo by to, že tie jarné stromy by nemal kto opeliť.
Nastali nejaké zmeny v produkcii medu za posledné desaťročia?
V rámci prírody a čo sa týka včiel, zmeny nastali. Jedna vec je, že sú veľmi veľké prechody zo zimy, ktorá nie je taká klasická zima, ako bývala kedysi, ale rovno sa počasie prehupne do leta. Na druhej strane vrcholí aj obdobie sucha. Ani jar nebola taká, ako sme zvyknutí a tým pádom to vlastne spôsobuje aj problémy včelám. Rastliny sa bránia suchu a vegetačné obdobie sa zužuje. Mení sa aj štruktúra lúk. Lúky, ktoré nie sú mulčované, ale sú kosené a spásané, sú pre včely úplne niečo iné. Lúka je v podstate živý organizmus, ktorý živí chrobáky, vtáky, včely a ďalší hmyz. Najhorším prípadom pre včely sú napríklad pokosené anglické trávniky. To je pre nich čistá Sahara.
Čo sa týka produkcie, zaznamenali ste pokles v produkcii medu, či zmenu kvalite?
Musíme si uvedomiť, že sa v našich podmienkach vytvárajú extrémy. Kežmarok je v nadmorskej výške 620 metrov. Včelnice, ktoré máme umiestnené sú vo výške 726, 864 a 912 metrov nad morom. To znamená, že to vegetačné obdobie je veľmi úzke. Celkovo spadá Kežmarok do podhoria Vysokých Tatier a vlastne spôsobuje to, že tu máme chladnejšie letá. Máme síce 32 stupňov cez deň, ale sú tu napríklad chladné noci, ktoré sú problém. Med máme niekedy koncom júna, začiatkom júla a potom už niekedy koncom augusta. V našich podmienkach alebo s našou produkciou sme v lese, ktorý v podstate dáva málo, ale dáva stále.
Ako vplýva počasie na napadnutie včiel škodcami?

