Bez zahraničných pracovníkov by Slovensku chýbali ľudia vo výrobe aj službách

Zahraniční pracovníci sú dnes podľa personálnej agentúry MAXIN’S Group stabilnou súčasťou slovenského trhu práce. Tvoria takmer šesť percent pracovnej sily a ich význam rastie najmä v odvetviach, kde firmy dlhodobo zápasia s nedostatkom ľudí. Najnovšie údaje ukazujú, že bez ich prítomnosti by sa priemysel, logistika aj časť služieb dostali pod ešte väčší tlak.

Na pracoviskách, vo fabrikách či v mestách dnes čoraz častejšie počuť ukrajinčinu, srbčinu, hindčinu či ďalšie jazyky. Pre časť verejnosti to môže vyvolávať neistotu a obavy, najmä ak si sami hľadajú prácu. Psychológovia upozorňujú, že neznáme prostredie prirodzene spúšťa pocit ohrozenia — a pracovný trh nie je výnimkou.

„Ľudia sa domnievajú, že ak pribúdajú cudzinci, ubúda priestor pre Slovákov. Je to pochopiteľná emócia, ale dáta ukazujú presný opak,“ hovorí Katarína Garajová, generálna riaditeľka MAXIN’S Group.

Nezamestnanosť je nízka, pracovných miest je rekordne veľa

Podľa údajov ÚPSVaR klesol v apríli 2026 podiel disponibilných uchádzačov o zamestnanie na 3,96 %, teda tesne pod hranicu štyroch percent. Ide o úroveň blízku historickému minimu. V evidencii bolo 142 802 ľudí v produktívnom veku bez práce, zatiaľ čo počet voľných pracovných miest dosiahol 130 464 — najviac od roku 2000.

Napriek tomu obavy z trhu práce pretrvávajú. Ak si človek nevie nájsť zamestnanie ani v období vysokej ponuky pracovných miest, pocit neistoty sa môže ešte prehĺbiť. Prijímanie cudzincov potom môže navonok pôsobiť ako nespravodlivosť. Dáta však naznačujú, že zahraniční pracovníci skôr pomáhajú udržať chod firiem, než by vytláčali domácich zamestnancov.

„Keď firma obsadí voľné miesto cudzincom, neberie tým prácu Slovákovi. Naopak – udrží výrobu v chode, čím nepriamo vytvára ďalšie pracovné miesta aj pre domácich,“ vysvetľuje odborníčka.

Neobsadené pracovné miesto totiž nie je len personálny problém. Vo výrobe môže znamenať spomalenie liniek, zníženie výkonu, stratu zákaziek alebo v krajnom prípade presun časti prevádzky do zahraničia. Obsadená pozícia naopak pomáha udržať tím, prevádzku aj ďalšie nadväzujúce pracovné miesta.

Cudzincov pribúda najmä tam, kde chýbajú ľudia

Podľa Inštitútu finančnej politiky pracovalo vlani na Slovensku 129-tisíc zahraničných pracovníkov, čo bol historický rekord. V roku 2026 ich počet presiahol 146-tisíc. Najväčšiu skupinu tvoria Ukrajinci, približne 38 %, no rastie aj počet pracovníkov z Indie, Vietnamu, Nepálu či Filipín.

Najčastejšie nastupujú na pozície, ktoré sa firmám dlhodobo nedarí obsadiť domácimi uchádzačmi. Ide najmä o operátorov výroby, baličov, pracovníkov v logistike, automobilovom priemysle či náročnejších prevádzkach.

„Firmy nehľadajú cudzincov preto, že by nechceli zamestnať Slovákov. Hľadajú ich preto, že Slovákov jednoducho nie je dosť,“ dodáva Katarína Garajová.

Za nedostatkom ľudí nestojí iba aktuálna situácia na trhu práce, ale aj demografia. Populácia starne, mladších pracovníkov je menej a zároveň sa prehlbuje nesúlad medzi kvalifikáciou uchádzačov a potrebami zamestnávateľov.

Priemysel bez zahraničných pracovníkov by rástol pomalšie

Prínos zahraničných pracovníkov k zamestnanosti bol vlani podľa IFP najvyšší v histórii. Dynamiku zamestnanosti zvýšili o 0,9 percentuálneho bodu. Bez nich by slovenský priemysel čelil ešte výraznejšiemu nedostatku pracovnej sily, čo by sa premietlo do nižšej výroby, slabšieho exportu aj pomalšieho rastu ekonomiky.

Pracovníci z tretích krajín dnes tvoria 77 % všetkých cudzincov na slovenskom trhu práce. Ich prítomnosť je dôležitá najmä v automobilovom priemysle, elektrotechnike a logistike — teda v sektoroch, ktoré patria k pilierom slovenskej ekonomiky.

Okrem samotnej výroby prináša zamestnávanie zahraničných pracovníkov aj širší ekonomický efekt. Prispievajú k rastu HDP, platia dane a odvody a pomáhajú stabilizovať sociálny systém, ktorý bude v dôsledku starnutia populácie čeliť čoraz väčšiemu tlaku.

Slovensko tak stojí pred praktickou otázkou: buď dokáže zahraničných pracovníkov integrovať do trhu práce, alebo bude riskovať, že firmy budú hľadať pracovnú silu inde.

„Cudzinci v našich fabrikách nie sú hrozba. Sú to ľudia, ktorí pomáhajú udržať pracovné miesta, výrobu aj konkurencieschopnosť Slovenska,“ uzatvára Katarína Garajová z MAXIN´S Group.

Ak má slovenský trh práce zostať stabilný a priemysel konkurencieschopný, bude potrebovať domácich aj zahraničných pracovníkov. Nie preto, že by cudzinci Slovákov nahrádzali, ale preto, že bez nich by mnohé pracovné miesta, zákazky a prevádzky nemuseli existovať vôbec.