Košické Divadlo Thália vstupuje do svojej 57. sezóny novou hudobnou inscenáciou Shakespeare XX. Vychádza zo štyroch Shakespearových komédií, no jeho ženské postavy prenáša do súčasnosti. Júlia, Kata, Bea či Róza tak riešia nielen lásku a vzťahy, ale aj kariéru, materstvo, spoločenské očakávania či vlastnú identitu. Svetová premiéra sa uskutočnila vo štvrtok 8. októbra.
Kde máš miesto? Tak znie otázka, ktorou košické Divadlo Thália otvára svoju 57. sezónu. Nová inscenácia Shakespeare XX sa na ňu pozerá cez ženské postavy a ich miesto v spoločnosti. Zaujíma ju, čo sa od Shakespearových čias zmenilo a čo si napriek stáročiam stále nesieme – v predstavách o láske, rodine, ženskosti či mužsko-ženských rolách.
Inscenácia vychádza zo sveta štyroch Shakespearových komédií – Dvaja veronskí šľachtici, Skrotenie zlej ženy, Veľa kriku pre nič a Ako sa vám páči. Ich ženské postavy však nestavia iba do historického kontextu. Vedľa štyroch Shakespearových hrdiniek sa objavujú štyri súčasné ženy.
Júliu obmedzujú okolnosti a pravidlá sveta, v ktorom žije. Kata len ťažko prejavuje svoje city. Bea sa zmieta medzi kariérou a materstvom a Róza so svojím partnerom nezapadajú do tradičných predstáv o mužských a ženských rolách.
Nejde pritom o jednoduché kópie pôvodných postáv. Shakespearove hrdinky a ich súčasné paralely si navzájom nastavujú zrkadlo a ukazujú, že stereotypy sa síce môžu meniť, no napätia, ktoré vytvárajú, pretrvávajú.
Od Shakespeara k dnešným ženám
Režisér Károly Rédli sa téme ženského postavenia venuje aj vďaka vlastnej skúsenosti.
„Už aj skôr ma zaujala takzvaná ženská téma, ale na vplyv mojej manželky a mojich kolegýň z konzervatória sa tento záujem stal ešte silnejším: postavenie žien, nespravodlivosť medzi ženským a mužským svetom – napriek tomu, že patrím do tej šťastnejšej skupiny,“ hovorí.
Ako dodáva, ženský svet je pre neho zaujímavým priestorom, ktorému nerozumie na sto percent, no práve preto ho chcel prostredníctvom inscenácie skúmať.
REKLAMA
Thália podľa neho hľadala veľkého klasického autora a veselohru, on zase tému, ktorá by umožnila skúmať žensko-mužskú symbiózu a rovnováhu v dnešnej dobe.
Herečka Lívia Varga, ktorá v inscenácii stvárňuje Rózu, vidí v texte postupnú premenu ženských postáv.
„V príbehoch Shakespeara boli ženy často utláčané a nerovné. V našej inscenácii sa dostávame od ženy, ktorá je vnímaná ako ozdoba a je vo výklade vystavená, k revoltujúcej, nahnevanej, búriacej sa žene. Od nej sa dostávame cez ženu, ktorá témy materstva a iných ženských rolí vidí inak a nanovo o nich premýšľa, až k žene, ktorá je rovnocenná a vystúpi z obmedzení rodových daností.“
Svadba, ktorá sa šesť rokov nekoná
Príbeh sa odohráva v stodole pomenovanej podľa Skrotenej matky. Práve tam sa už šesť rokov stretáva skupina žien. Každý rok ide o rozlúčku so slobodou, svadba sa však nikdy nekoná.
Dôležitejšie než samotná svadba sú rozhovory, klebety, hádky, smiech, sny, priznania aj veci, ktoré zostávajú nevypovedané.
„Vidíme v rôznych situáciách dramatika a jeho matku, obidvaja zápasia so ženskými a mužskými rolami, so svetom i so sebou samými,“ približuje jeden z autorov hudobnej hry Miklós Forgács.
Dramatik sa opakovane pokúša uniknúť pred realitou do sveta fantázie a hranica medzi skutočnosťou a predstavivosťou sa postupne stiera.
V príbehu sa stretávajú ženy, ktoré svoju ženskosť prežívajú každá úplne inak. Je tu matka, ktorá sama vychováva svoje odrastené dieťa, ktoré u nej zostalo akoby uviaznuté, ale aj mlčanlivý čašník Cézár, ktorý niečo skrýva. Možno práve on vie, že riešenie, ktoré hľadáme ďaleko od seba, máme niekedy oveľa bližšie, než si myslíme.
Deväť piesní a humor aj tam, kde to bolí
Shakespeare XX je hudobnou hrou s deviatimi piesňami, ktorá prepája shakespearovské paralely, humor, hádky, sny a intímne priznania. Pýta sa, čo preberáme od generácií pred nami, čo chceme odovzdať ďalej a čo už nechceme niesť. A tiež na to, čo dokážeme skrývať nielen pred ostatnými, ale aj sami pred sebou.
Klasická shakespearovská komédia sa tak postupne mení na súčasný príbeh. Túžba a realita, fantázia a skutočnosť, spoločenská rola a skutočná osobnosť sa začínajú prelínať.
Stodola sa pritom stáva útočiskom, javiskom, miestom spomienok aj priestorom fantázie.
Podľa nej inscenácia neponúka konkrétny návod ani hotové riešenia. Dáva však priestor na zamyslenie a približuje problémy, ktoré môžu byť stále aktuálne.
V predstavení sa objavia všetky herečky košického Divadla Thália. Lilla Dégner stvárni Júliu, Judit Lax Katu, Henrietta Rab Beu, Lívia Varga Rózu, Emőke Szabadi Cézara a Kornélia Nagy Matku.
Od 
