Od Vysoké vonkajšie teploty predstavujú riziko prakticky pre každého. Prinášajú rad zdravotných rizík ako prehriatie organizmu, zdravotné komplikácie v podobe zvýšenej telesnej teploty, malátnosť, ospalosť, bolesti hlavy, závraty, nevoľnosť, či zvracanie. Dodržiavaním základných pravidiel prevencie vieme následky vysokých vonkajších teplôt vo veľkej miere eliminovať. Čo radia odborníci z Úradu verejného zdravotníctva?
Tekutiny a jedlo
Pitný režim podľa veku
Množstvo tekutín, ktoré organizmus potrebuje, je individuálne. Závisí napríklad od veku, pohlavia, telesnej hmotnosti, ale aj od telesnej aktivity, zloženia a množstva stravy, teploty ovzdušia či zdravotného stavu.
- Základom pitného režimu je čistá pitná voda. Sladené nápoje treba obmedzovať pre nadbytok cukru a kofeínu. Ideálna je preto obyčajná voda doplnená o minerálne vody.
- Počas horúčav sa odporúča vypiť približne 2 až 3 litre tekutín denne. Toto množstvo sa však zvyšuje u ľudí, ktorí pracujú fyzicky a viac sa potia.
- Piť by sa malo v menších dávkach, častejšie a ešte pred pocitom smädu. Dôležité je piť počas celého dňa, aby sa tekutiny do organizmu dostávali priebežne a v dostatočnom množstve.
- V horúčavách obmedzte nápoje s obsahom chinínu, kávu i alkohol, ktoré vám smäd neznížia a naviac podporia vylučovanie vody z organizmu.
- Pite skôr vlažné nápoje, nie ľadové.
- U starších ľudí počas horúčav často dochádza k nedostatočnému príjmu tekutín a nedostatočnej výžive. Vážne dopady horúčav a dehydratácie mnohokrát vidieť u tých seniorov, ktorí zostanú celý deň doma v rozhorúčenom byte bez čerstvého vzduchu.
- Najmä u detí dbajte na to, aby pili pred, počas i po fyzickej námahe.
„Malým deťom, ktoré majú nedokonale vyvinutý mechanizmus pocitu smädu, je potrebné často ponúkať vhodné tekutiny. Pre deti je na uhasenie smädu najlepšia čistá pitná voda, môžete ju striedať s neperlivými minerálnymi vodami a nesladenými ovocnými či bylinkovými čajmi,“ uviedla Romana Kseňáková, vedúca odboru hygieny detí a mládeže ÚVZ SR.
Ovocné šťavy predstavujú dôležitý zdroj vitamínov a minerálnych látok, pre vysoký obsah cukru ich však odporúčame podávať zriedené, napríklad v pomere 1:1 s vodou a len ako doplnok pitného režimu.
Pre deti sú nevhodné silne mineralizované vody sýtené oxidom uhličitým, všetky sladené nápoje, ako sú napríklad kolové nápoje, nápoje s umelými sladidlami či energetické nápoje s obsahom chinínu.
Množstvo tekutín, ktoré detský organizmus potrebuje, závisí aj od veku a hmotnosti.
- U dojčiat počas obdobia výhradnej mliečnej výživy (približne do 6. mesiaca života) nie je potrebné podávať ďalšie tekutiny.
- Batoľatá a deti predškolského veku by mali v rámci zdravého pitného režimu prijať približne 1,5 litra tekutín denne.
- U detí mladšieho školského veku (6 – 11 rokov) sa odporúčaný denný príjem tekutín pohybuje približne od 1,8 do 2 litrov denne.
- Stále však platí, že množstvo tekutín treba prispôsobiť teplote vonkajšieho prostredia a fyzickej aktivite.
„Mimoriadne dôležité je dodržiavanie pitného režimu aj pre seniorov. Ich organizmus obsahuje menej tekutín, orgány pracujú pomalšie a nedokážu vylučovať tekutiny spoločne s látkami z metabolizmu. Aj oni často necítia smäd. Dennú dávku – približne 2 až 3 litre tekutín – by si mali rovnomerne rozložiť počas celého dňa. Najvhodnejšia je čistá pitná voda, pri výbere minerálnych vôd venujte zvýšenú pozornosť obsahu sodíka. Starší ľudia veľmi často trpia na vysoký krvný tlak a zvýšená koncentrácia sodíka vo vode by mohla ich zdravotný stav zhoršiť. Vo vyššom veku je dôležitý aj príjem vitamínov, ktoré môže senior dostať priamo v nápoji. Pitie ovocných nápojov (džúsov, nektárov) nie je vhodné pre pomerne vysoký obsah jednoduchých cukrov, čo jednak zvyšuje ich energetickú hodnotu a tiež vylučovanie vody z organizmu,” povedala doktorka Tatiana Červeňová, hlavný hygienik SR.
- Nielen pre seniorov platí, že pitný režim okrem čistej vody možno doplniť aj o minerálne vody s obsahom rozpustných látok 200 – 500 mg/l, teda nízko mineralizované.
- Vody s obsahom rozpustných látok nad 500 mg/l nepite trvalo a vo väčších množstvách.
- Vody s vysokou mineralizáciou a s vyšším obsahom sodíka nie sú vhodné okrem seniorov ani pre osoby s kardiovaskulárnym ochorením, ani pre dojčatá, a to vrátane prípravy ich stravy.
- Voda s obsahom fluoridov nad 1,5 mg/l nie je vhodná na pravidelnú konzumáciu pre dojčatá a pre deti do siedmich rokov.
Pozor pri pobyte vonku
„Letné oblečenie by malo byť ľahké, vzdušné, voľnejšieho strihu, skôr svetlých farieb a z prírodných materiálov. Syntetické materiály nie sú vhodné, pretože bránia odparovaniu potu. Pozor na zvýšenú fyzickú námahu. Počas trvania vysokých vonkajších teplôt si robievajte časté prestávky v tieni a v čase medzi 10. až 16. hodinou obmedzte pobyt vonku a nezdržiavajte sa na slnku. Ak je to možné, fyzicky náročnú aktivitu si v tomto období plánujte na skoré ranné hodiny, ideálne do siedmej ráno,” vysvetlila doktorka Tatiana Červeňová, hlavný hygienik SR. Tieto zásady vám pomôžu vyhnúť sa úpalu a úžehu.
Úpal a úžeh
Úpal je prehriatie organizmu, ktoré vzniká aj bez priameho slnečného žiarenia. Úžeh je prehriatie organizmu vplyvom slnečného žiarenia. Prejavujú sa:
- bolesťami hlavy,
- nevoľnosťou,
- mdlobami až závratmi,
- povrchným a zrýchleným dýchaním,
- rýchlym pulzom,
- zvýšenou telesnou teplotou,
- zvracaním,
- môžu sa tiež vyskytnúť podráždenosť, zmätenosť až halucinácie.
Rizikovými skupinami sú najmä:
- deti a starší ľudia,
- osoby s chronickými ochoreniami (napr. srdcovo-cievne, diabetes),
- športovci a pracovníci vo vonkajšom prostredí,
- ľudia s nadváhou či nedostatočným príjmom tekutín.
Postihnutého je potrebné premiestniť do chladného prostredia, najlepšie chladnej miestnosti s vetraním a uložiť ho do stabilizovanej polohy.
- Zbavte ho nepotrebného oblečenia, vrátane obuvi a ponožiek.
- Postupne ho ochladzujte, najlepšie obkladmi, nie sprchou alebo kúpeľom.
- Tekutiny mu podávajte po malých množstvách, najlepšie lyžičkou. Väčšie množstvo vody naraz sa neodporúča.
- Pri zhoršení stavu je dôležité privolať pomoc (volať 155 alebo 112).
Spálenie pokožky
Slnečné žiarenie môže spôsobiť spálenie pokožky.
Pri ľahkom spálení:
- pokožka je začervenaná, horúca, citlivá na dotyk,
- človek pociťuje pálenie či bolesť,
- môže sa vyskytnúť aj mierny opuch.
Pri ťažšom spálení:
