TÉMA: Ako miznú naše talenty

Kým pred 10 rokmi východ Slovenska opúšťali absolventi vysokých škôl, dnes sa tento problém presunul na stredné školy.

Je prvý septembrový štvrtok a pomaličky, zároveň neisto, kráčam po schodoch gymnázia Poštová. Školy, ktorá sa pravidelne od roku 2011 umiestňuje v prvej trojke rebríčka najlepších gymnázií na Slovensku.

Očakávania sú veľké z oboch strán, no skôr než začnem predstavovať náplň predmetu, robím si prehľad o tom, aká je v triede nálada. Otázka, kto plánuje štúdium na vysokej škole, dvíha všetky ruky smerom hore, no viac ma zaujíma odpoveď na doplňujúcu otázku. „Kto plánuje zostať v Košiciach?“

V triede zavládne ticho a študenti sa pozerajú okolo seba, komu zostala zdvihnutá ruka.  „Nikto?“, pýtam sa prekvapene a situáciu sa snažím zachrániť aspoň doplňujúcou otázkou, kto uvažuje nad Bratislavou.

REKLAMA

REKLAMA

Neisto sa dvíhajú iba dve ruky, ktoré túto možnosť berú skôr ako alternatívu, pokiaľ sa nedostanú tam, kam chceli.

Situáciu nezachraňuje ani neformálny rozhovor s učiteľmi, ktorí tento trend potvrdzujú a sami sú nešťastní z toho, že z východu Slovenska nám takto odchádzajú talentovaní ľudia.

Úbytok mozgov? Nič nové

Trend úbytku mozgov pre východ Slovenska však nie je nový. Juraj Girman, predseda správnej rady Košice IT Valley a zároveň absolvent Technickej univerzity v Košiciach, hovorí, že mnoho jeho spolužiakov bolo nútených odísť za prácou mimo regiónu. „V čase, keď sme končili školu, tu jednoducho nebolo toľko príležitostí zamestnať sa, ako dnes. Niektorým z nás sa to podarilo, iným nie.“

Podľa štatistík v tom čase viac ako 66 % absolventov vysokých škôl opúšťalo tento región za lepšou prácou.

„Vďaka spolupráci firiem a univerzít v regióne sa nám tento nepriaznivý trend podarilo zvrátiť. Dnes takmer  90 % absolventov v IT odboroch je zamestnaných v lokálnych firmách,“ pokračuje Girman.  

Problém odlivu šikovných ľudí z regiónu nezmizol. Presunul sa na stredné školy a najviac ho dnes pociťujú lokálne univerzity.

Klesajúce počty

Kým niektorí absolventi univerzít v Košiciach sú cenení po celom svete a pracujú pre firmy ako Google alebo Facebook, iné školy sa potýkajú s klesajúcim počtom študentov.

Počet slovenských študentov na Technickej univerzite v Košiciach aj na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika sa za ostatných 10 rokov výrazne menil. V prostredí Slovenska to nie je nič výnimočné. Na vysokých školách klesá od roku 2010. 

Rektor Technickej univerzity v Košiciach prof. Ing. Stanislav Kmeť, CSc. hovorí, že spolu s týmto javom poklesla aj kvalita prihlasujúcich sa študentov. „Výraznejšie to cítime hlavne pri prírodovedných predmetoch ako matematika, fyzika.“

Hlavne na technickej škole je tento fakt aj dôvodom, že veľa študentov skončí v prvom ročníku štúdia.

„Nás to veľmi mrzí, lebo pedagogickí zamestnanci venujú veľmi veľa energie a úsilia a nakoniec títo študenti odchádzajú preč,“ pokračuje Kmeť.

Pokles počtu študentov je spôsobený demografickým vývojom, ale aj zvyšujúcim sa počtom študentov, ktorí študujú v zahraničí.

Slováci v zahraničí

Posledné štatistiky, ktoré sú k dispozícii z roku 2015, hovoria o tom, že v zahraničí študovalo viac ako 15 % zo všetkých slovenských študentov. Z pohľadu krajín Európskej únie nás toto číslo radí na vrchol rebríčka. Najväčšia časť študentov študuje v Českej Republike. Je ich až 22 000.

Riaditeľ Strediska vzdelávacej politiky Jan Koucký sa pre český denník iDnes vyjadril, že práve v Českej republike majú záujem študovať tí najlepší maturanti.

 „Vysáváme slovenské mozgy, a dodáva, že polovica študentov ostáva v Čechách aj pracovať.“

Na to, aby sme dokonale pochopili situáciu, stačí sa prejsť Brnom, kde slovenčinu počujete na každom kroku.

Patrik Brosz, absolvent Strednej priemyselnej školy elektrotechnickej, patrí k tým, ktorí sa nakoniec ocitli v tomto česko-moravskom meste. „Najprv som nemal vôbec v pláne ísť študovať mimo Košíc, no presvedčili ma odporúčania kamarátov a chcel som sa zároveň osamostatniť.“

Dnes iba pár týždňov študuje aplikovanú informatiku a ako ďalší dôvod udáva, že  má pocit, že tamojšie firmy sa viac a intenzívnejšie angažujú v spolupráci so školami.

Študentov však láka nielen Česko. Adam Urban skončil prvý ročník na Imperial College v Londýne, ktorá patrí k najlepším na svete.

Hlavným dôvodom, prečo si vybral túto školu, okrem toho, že sa umiestňuje na špici rebríčkov, bol aj ten, že začať študovať nebolo až také zložité.

„Cítíš sa tu takmer ako doma. V Londýne je obrovská komunita Slovákov a za štúdiom sme odchádzali celá partia.“ Lákadlom pre neho bolo aj skrátené 4-ročné štúdium a letné stáže, ktoré môže v rámci neho absolvovať.

Jeho väzby smerom na východ však ostávajú. Spolu so spolužiakmi organizujú na jar v spolupráci s Univerzitou Pavla Jozefa Šafárika hackathon.

„Aj toto je spôsob, akým chceme ostať v kontakte s regiónom“, dodáva.

Zahraniční na Slovensku

Situácia sa opakuje, no v opačnom garde. Tak ako naši študenti odchádzajú študovať do zahraničia, aj zahraniční študenti prichádzajú na Slovensko.

Pred 10 rokmi na UPJŠ a TUKE spolu študovalo na dennom štúdiu menej než 350 zahraničných študentov. Dnes je ich viac ako 2 000. A percentuálne začínajú tvoriť značnú časť študujúcich.

Odliv našich talentov tak nahrádzajú talenty z iných krajín. Dnes je, ale veľmi ťažko povedať, či sme iba prestupná alebo cieľová stanica.

Podobne ako iní, aj Liudmyla Kovalchuk prišla do Košíc študovať. Vybrala si sociálnu prácu. Ako hovorí, bolo to viac menej náhodou. „Prvý stupeň vysokej školy som študovala v Kyjeve a rozmýšľala som, kam pôjdem ďalej.“ Hľadala si podobnú špecializáciu, akú študovala doma.

Jej teta, ktorá bola v tom čase na Slovensku jej povedala, že Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach chystá deň otvorených dverí.  „Pomohla mi jedna Ukrajinka, ktorú som stretla. Podala som si ešte v ten deň prihlášku a ani som nedúfala, že z toho niečo bude.“

Na jej prekvapenie ju po čase v schránke doma čakal list o tom, že je prijatá. „Dlho som nerozmýšľala, vybavila som si víza, zbalila veci a vycestovala,“ pokračuje a hovorí, že najťažšie pre ňu bolo naučiť sa jazyk. „Veľa o slovenskom jazyku na internete nie je, bola som na kurze, učila sa z kníh.“ Do reality ju dostala prvá prednáška, na ktorej takmer nič nerozumela. Trvalo jej 3 mesiace, kým začala rozumieť a rozprávať.

 „Veľmi mi pomohli dievčatá, s ktorými som bývala. Neustále ma opravovali a to mi pomohlo zlepšovať sa v jazyku.“

Hovorí, že v Košiciach ostane, pokiaľ bude mať možnosť sa tu rozvíjať. Inak odíde.

Priepastný rozdiel v kvalite?

Medzi mladými, ktorí študujú na strednej škole, panuje domnienka, že slovenské univerzity sú menej kvalitné ako české. Rebríček hodnotenia RankPro im v absolútnom vyjadrení síce dáva za pravdu, ale realita v skutočnosti odkrýva iný problém.

V priemernom hodnotení univerzít sa síce české vysoké školy umiestnili v porovnaní so slovenskými na lepších pozíciách, no rozdiely nie sú také priepastné, ako by sa na prvý pohľad mohli zdať.

V porovnaní s najlepšími umiestneniami naše univerzity zďaleka neťahajú za kratší koniec. Navyše, Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach sa v priemernom hodnotení umiestnila len tesne za Masarykovou univerzitu v Brne. Práve kvalita je po odbore hlavným rozhodujúcim faktorom pri výbere univerzity.

„Pravidelne sa stretávame s našimi kolegami z celej Európy a môžem povedať, že naši výskumní pracovníci a vedci vôbec neťahajú za kratší koniec. Práve naopak. Kvalitatívne sme na tom veľmi dobre. Kardinálnym problémom nášho vysokého školstva je poddimenzované financovanie. Aj napriek tomu sa nám podarilo vybudovať laboratóriá, ktoré nám závidia v rámci celej strednej Európy“, pokračuje rektor Technickej univerzity v Košiciach.

Univerzitám pomáhajú štrukturálne fondy, vďaka ktorým sa im darí nakupovať nové vybavenie, rekonštruovať priestory. Chýba im však cieľavedomejší a dlhodobo udržateľnejší prístup k financovaniu vedy a výskumu. Pre porovnanie – v Českej republike je podiel HDP na vedu a výskum takmer dvojnásobný.

Financovanie ohrozuje aj ľudský potenciál, ktorý na univerzitách odovzdáva vedomosti. Z toho má rektor univerzity najväčšiu obavu. „Pokiaľ nebudeme schopní dostatočne finančne motivovať šikovných ľudí, ďalšie generácie nebude mať kto učiť,“ dodáva.

Spolupráca s firmami sa výrazne zlepšila

Slová rektora len podčiarkuje situácia, ktorá vládne v IT sektore. Ten sa vyznačuje násobne vyššou priemernou mzdou, ako je tomu v školstve. Aj napriek tomu sa Doc. Jaroslavovi Porubänovi zatiaľ darí udržať kvalitných ľudí. Tí spolupracujú s priemyslom na spoločných projektoch.

„Udržať kvalitných pracovníkov vo výskume a pedagogike nie je jednoduché. Sme veľmi radi, že nám pri tom firmy pomáhajú. Veď investícia do kvality vzdelávania sa im vráti prostredníctvom lepšie pripravených zamestnancov. Spoločné projekty a vzájomná spolupráca pri vzdelávaní je jednou z ciest ako sa posunúť smerom k skvalitneniu vzdelávania,“ hovorí Porubän.

Okrem iného vedie svojich študentov k aktívnej spolupráci s firmami prostredníctvom Živých IT projektov. V rámci nich niekoľko členné skupiny pracujú na projektoch priamo vo firmách.

„Spoluprácu si pochvaľujú všetky strany. Dovolím si tvrdiť, že spolupráca s firemným sektorom sa každým rokom zlepšuje. Tu je dôležité hlavne vzájomné pochopenia sa,“ dodáva Porubän.

Len prednedávnom v priestoroch katedry spolu s T-Systems Slovakia otvorili špičkové laboratórium OpenLab. Výnimočné je nielen tým, že je vybavené najnovšími technológiami pre výučbu v oblasti používateľských rozhraní, internetu vecí a umelej inteligencie, no predovšetkým tým, že mu život musia vdýchnuť študenti prostredníctvom svojich zadaní.

Dodan Vojtko z FPT si myslí, že spolupráci firiem a univerzít veľmi prospelo zavedenie už vyššie spomínaných Živých IT Projektov alebo SAP Akadémia.

„Pravidelne sa zúčastňujeme prednášok a aktívne spolupracujeme s univerzitou, takže dokážeme hodnotiť študentov. Vidíme posun v skúsenostiach s modernými technológiami a zvyšujúci sa záujem študentov o prácu na zaujímavých projektoch u nás.“  

S absolventmi je podľa svojich slov spokojný: „Prichádzajú dobre pripravení a majú základne pracovné návyky, ako práca v tíme alebo agilné riešenie problémov. Problémom je však ich nedostatočný počet. Pomôcť by mohol projekt IT akadémia 21. storočia, kde pripravujeme študentov stredných škôl a univerzít na IT kariéru.“

Pocity prevažujú nad realitou

Juraj Girman si myslí, že pocity častokrát neodrážajú realitu. „Vybudovať takto úspešný IT sektor v regióne, v ktorom dnes pracuje viac ako 12 000 ľudí, je bez kvalitných univerzít nemožné.“

Čím prakticky vyvracia pochybnosti o kvalite univerzít. „Neviem si predstaviť, takýto rast a rozvoj regiónu bez toho, aby sa zahraniční investori nespoliehali na lokálne univerzity,“ hovorí Girman.

Talentovaní stredoškoláci chýbajú na našich univerzitách. Miesto toho svoju energiu a schopnosti odovzdávajú na častokrát porovnateľných školách v zahraničí. Niekedy sa líšia iba modernejšími priestormi, na ktoré majú viac finančných prostriedkov. Je to daň za to, akým spôsobom venuje tento štát pozornosť univerzitám, vede a výskumu.

Za stenami nevábnych priestorov sedia kvalitní profesori, docenti a doktoranti, ktorí sú uznávaní po celom svete. Otázkou ostáva, či im doma venujeme dostatočnú pozornosť.  

Ilustrácia: Lenka Bollová