TÉMA: Zrod umelej inteligencie

„Robot” – slovo, ktoré uzrelo svetlo sveta v začiatkoch 20. storočia. Vo svojej hre ho prvýkrát použil český spisovateľ Karel Čapek. V skutočnosti ho vynašiel jeho menej známy brat Josef, ktorý bol maliarom. Kým pred takmer sto rokmi boli roboti a umelá inteligencia skôr utopistickým pohľadom na budúcnosť, dnes sú technológiou prítomnosti.

Skutočný výskum umelej inteligencie odštartoval v päťdesiatych rokoch na Dartmouth College v americkom štáte New Hampshire. Päť zanietených vedcov sa stalo lídrami a zakladateľmi výskumu v umelej inteligencii. V začiatkoch sa zvládala učiť šachové stratégie a riešiť základné problémy algebry.

Sľubný rozbeh spojený s intenzívnou finančnou podporou amerického ministerstva obrany sa spomalil v polovici sedemdesiatych rokov. Prvé problémy a pokračujúci tlak kongresu na financovanie produktívnejších projektov znamenal útlm a spomalenie výskumu. Na krátku chvíľu sa ho podarilo oživiť začiatkom osemdesiatych rokov, no vývoj začal opäť stagnovať.

REKLAMA

REKLAMA

Začalo to šachom

Ruský šachista Garri Kasparov v roku 1985 získava svoj prvý titul majstra sveta a 15 rokov nenachádza premožiteľa. Ľudského premožiteľa. Tri roky predtým, než titul majstra sveta v roku 2000 odovzdáva do rúk Vladimíra Kraminka, ho poráža počítač Deep Blue od spoločnosti IBM.

„Snažili sme sa dokázať, že je možné, aby stroj porazil najlepšieho ľudského šachistu sveta. V tom čase nám niektorí ľudia hovorili, že potrvá ešte desaťročie, kým stroj bude vedieť poraziť človeka,” povedal Murray Campbell zo spoločnosti IBM.

Málokto však vie, že prvý zápas umelej inteligencie a človeka dá druhej časti výroku takmer za pravdu. V roku 1996 Kasparov porazil počítač v 6 hrách v pomere 4 k 2. O rok sa bol najlepší šachista ochotný stretnúť sa znovu.

„Rok od zápasu sme naozaj tvrdo pracovali, aby sme Deep Blue vylepšovali v každom možnom smere. Začali sme si byť istí, že počítač bude lepší,” pokračoval Campbell.

Druhý zápas s Deep Blue

V máji 1997 sa stretávajú znova. Zápas mal nevídané mediálne pokrytie. Garri bol pod neuveriteľným tlakom. Na začiatku si myslel, že dokáže prísť na to, ako pracuje počítač. Program, ktorý proti nemu stál, sa však správal nepredvídateľne.

Prvú hru vyhral Kasparov, nasledujúcu Deep Blue. Po troch remízach prišla rozhodujúca hra.

„Začal som hru ťahom, ktorý som predtým nikdy nehral. Napriek tomu som veril, že keď použijem ťah, ktorý som predtým nehral, tak zmätiem počítač,” povedal po rokoch Kasparov.

„Riskoval som – aby som bol presnejší, urobil som zlý ťah. Snažil som sa vyprovokovať počítač, aby obetoval jazdca. Mal som pocit, že takýto ťah nemá vo svojej databáze. Na moje zdesenie sa však figúrka presunula na miesto, ktoré som najmenej očakával.”

Po niekoľkých ďalších ťahoch sa Kasparov postavil, pozrel na svoju mamu v publiku a rozpažil ruky. Bol porazený.

Víťazstvo sa zapísalo ako historické. Prvé pre umelú inteligenciu, ktorá dokázala poraziť človeka.

„Keď sa na to pozriete dnes, akákoľvek šachová aplikácia v mobilnom telefóne by dokázala poraziť Deep Blue,” hodnotí s odstupom času Garri Kasparov.

Nová výzva

Ľuďom, ktorí sa venovali umelej inteligencii, to nestačilo. Ďalšie roky tvrdo pracovali na vývoji nových technológií a hľadali možnosť, ako opäť posunúť pomyselnú laťku o niečo vyššie.

„Chceli sme nájsť niečo, čo umožní ľuďom pochopiť silu toho, čo vlastne počítače dokážu,” vysvetľuje Dr. David Ferrucci z IBM. „Sedeli sme v reštaurácii a zrazu sa veľká časť nášho tímu postavila a presunula k baru.”

V tom čase išla v televízii jedna z častí americkej vedomostnej súťaže Jeopardy!, ktorú v našich zemepisných šírkach poznáme ako Riskuj.

Manažér z vedenia spoločnosti sa postavil, podišiel k obrazovke a kolegom v čase, keď hádal správne odpovede Ken Jennings. Američan, ktorý vyhral neuveriteľných 74 súťažných dní za sebou.

„Vedeli by sme urobiť, aby náš počítač dokázal toto?” položil otázku a bolo rozhodnuté. Na svete bola nová výzva pre umelú inteligenciu.

Na scénu prichádza Watson

Ľudia z IBM prišli za producentom relácie s tým, že medzi dvoch hráčov chcú postaviť svoj počítač. Taký, ktorý dokáže rozumieť prirodzenému jazyku a správne odpovedať. Tentokrát Deep Blue vystriedal Watson.

Proti sebe mal dvoch najlepších hráčov v histórii súťaže. Brad Rutter – hráč, ktorý vyhral najviac peňazí, a Ken Jennings, ktorý vyhral najviac súťažných dní za sebou.

Watson mal v súťaži rovnaké podmienky ako jeho protivníci. Nebol pripojený na internet. Otázky dostával v textových súboroch v tom istom momente, ako ich videli ostatní na obrazovke. Na to, aby sa prihlásil, musel mechanicky stlačiť gombík. Systém, ktorý stál za Watsonom, by zaplnil celú miestnosť. Medzi hráčmi ho reprezentovala obrazovka s avatarom.

Princíp jeho odpovedí bol jednoduchý. Zanalyzoval otázku, určil si tri možné správne odpovede, priradil im pravdepodobnosť. Pokiaľ bola viac ako 50 %, pokúsil sa prihlásiť o správnu odpoveď.

„Snažili sme sa mu vysvetliť, ako sa niektoré slová dajú prepojiť s ostatnými. Najťažšie je to, že niektoré rovnaké slová majú rôzne významy v rôznom kontexte,” približuje model učenia Dr. Chris Welty z IBM Watson Research. Napríklad čelo môže znamenať časť hlavy, ale aj hudobný nástroj.

Začiatky neboli jednoduché. Watsonove odpovede neboli zlé. Boli úplne zlé. Niekedy ani nerozumeli, ako sa k takej odpovedi dopracoval. Nasledovali tri roky tvrdej práce a driny, kedy inžinieri vylepšovali stroj. Nik si predtým nevedel predstaviť, že počítač dokáže to, čo dokázal Watson.

„Musím povedať, že Watson ma aj dnes dokáže neustále prekvapiť,” hovorí Dr. Jennifer Chu-Carroll z IBM Watson Research a dodala, že si počína lepšie, ako si kedy predstavovali.

Jeopardy!

Hneď v prvý súťažný deň Watson dominoval. Takmer každá jeho odpoveď bola správna. Napriek tomu neuhádol finálovú otázku. V nej bolo potrebné uhádnuť, ktoré americké mesto má pomenované letisko podľa hrdinu druhej svetovej vojny a zároveň druhé letisko podľa bitky v tejto vojne. Watson nepochopiteľne zvolil Toronto. To nie je ani mestom v USA. Vďaka náskoku a nízkej stávke si víťazstvo udržal.

Druhý súťažný deň to už bolo vyrovnanejšie. Ken aj Brad dokázali odpovedať rýchlejšie a niekedy aj lepšie ako Watson. Vo finále už Watson nezaváhal. Dobrou stávkou a správnou odpoveďou nahral takmer trojnásobne viac ako jeho súperi.

„Bol som dosť istý, že vyhrám,“ hovorí Jennings o tom, ako sa cítil pred súťažou. Ako bývalý programátor si urobil pred súťažou prehľad: „Vedel som, že nie sú žiadne počítače, ktoré by dokázali urobiť to, aby ste vyhrali v Jeopardy. Ľudia si neuvedomujú, aké ťažké je napísať program, ktorý rozumie slovným hračkám, klamlivým významom slov, len aby pochopil súťažnú otázku.”

Napriek tomu všetkému ostali Watsonovi ľudskí protivníci porazení.

„Cítil som sa zrazu prekonaný. Pripadal som si ako robotník v automobilovej fabrike osemdesiatych rokov, ktorého zrazu nahrádza robot,” uzatvára Jennings.

Posledná veľká výzva

Výpočtová sila a vylepšenia algoritmov umožnili veľké pokroky v strojovom učení. Napríklad zariadenie Kinect, ktoré sa dnes dodáva s hernou konzolou Xbox, využíva práve algoritmy, ktoré vyplynuli z výskumov v oblasti umelej inteligencie.

Napriek týmto dvom neodškriepiteľným úspechom si človek stále dokázal zachovať neporaziteľnosť v Go – starodávnej čínskej strategickej hre podobnej šachu, resp. dáme, ktorá má síce jednoduché pravidlá, no je extrémne komplexná.

V roku 2016 sa počítač spoločnosti Alphabet Inc. (Google) postaral o to, že v tejto komplexnej strategickej hre porazil svetového šampióna Lee Sedola z Južnej Kórey. Posledná veľká výzva bola pokorená.

Dnes umelú inteligenciu stretávame v bežnom živote. V našich telefónoch máme automatických asistentov, naše autá sa riadia autonómne a stroje dokážu veci, o ktorých sme si pred nejakým časom mysleli, že sú nepredstaviteľné.

Čakajú nás však nové výzvy. Výpočtová sila neustále rastie a s ňou aj možnosti toho, čo s nimi dokážeme robiť. Už dnes počítače dokážu v niektorých prípadoch robiť lepšiu diagnostiku ako lekári. Vedia to, čo im dokážeme vysvetliť a naučiť ich. Nedokážu však prejavovať emócie, lásku a city. Zatiaľ.