Investície do vzdelávania – Úspech alebo vyhodené peniaze?

Kreativita, talent a schopnosť dotiahnuť veci do zdarného konca. Tri dôležité pojmy, ktoré sa denno-denne skloňujú pri hľadaní ideálnych zamestnancov. Šikovných a vzdelaných ľudí je ako šafránu. Ľudský kapitál sa zrazu stal tým najcennejším artiklom.

Firmy na tento problém reagujú po svojom. Niektoré ho vedome ignorujú, iné využívajú svoju ekonomickú silu. Nájdu sa aj také, ktoré tento problém premenili na príležitosť. Príležitosť vrátiť niečo spoločnosti. Verejnoprospešné aktivity tak postupne strieda aktívny prístup k vzdelávaniu. Vďaka tomu si v dlhodobom horizonte budujú bázu, z ktorej môžu neskôr čerpať budúcich zamestnancov.

Bez technických vied to nepôjde

Tých produkujú stredné a vysoké školy. Demografia však nehrá do karát nikomu. Klesajúci počet prvákov a odliv talentov sú premenné, s ktorými sa ťažko buduje znalostná ekonomika.

Vezmime do úvahy aj to, že až 80 % pracovných pozícií si v nasledujúcom desaťročí bude vyžadovať znalosť technológií, matematiky a iných prírodných vied. Dve tretiny z nich dokonca ani neexistuje. Neveríte? Pred 10 rokmi bol pojem social media expert skôr posmešným výrazom pre človeka, ktorý presedel hodiny za počítačom a sledoval, čo sa deje. Dnes na takého experta marketingové spoločnosti vykazujú dopyt a dá sa povedať, že do budúcna bude táto pracovná pozícia nutnosťou pre každú firmu.

Keď veľké peniaze nestačia

Firmy sa preto začali aktívne zaoberať vzdelávaním. Nielen svojich zamestnancov, ale aj tých, ktorí raz možno prekročia ich brány. Veľké spoločnosti začali v tomto smere aktívne investovať. Niektoré darmi, iné odlišnou formou podpory študentov.

Intel doteraz poskytol viac ako 1 miliardu dolárov na podporu vzdelávania, kým Cisco a IBM rozmýšľajú nad podobným krokom.

V roku 2010 zakladateľ Facebooku Mark Zuckerberg daroval školám v Newarku 100 miliónov dolárov na to, aby uskutočnili niekoľko radikálnych až kontroverzných zmien. Výsledky boli rozpačité – štatistiky ukázali, že v jazykoch si polepšili, no napríklad v matematike výraznejšia zmena nenastala.

Podobne dopadla aj iniciatíva Billa a Melindy Gatesových. V roku 2009 si vybrali niekoľko škôl v rámci USA a investovali takmer 200 miliónov dolárov do efektívnejšieho vyučovania. Podobne ako iniciatíva Marka Zuckerberga, ani táto nehlásila na konci víťazstvo. Ich cieľom bolo motivovať učiteľov s nádejou, že sa to premietne do výsledkov žiakov. Program navrhol sériu rôznych opatrení s cieľom udržať a zlepšovať kvalitných učiteľov. Školy, ktoré sa zúčastnili programu, aj napriek tomu neboli schopné udržať dobrých učiteľov.

„Sme presvedčení, že naša práca viedla k určitej zmene v rámci celej krajiny,” uviedol vo svojom vyhlásení Allan Golston, ktorý má na starosti vzdelávacie iniciatívy v rámci nadácie. „Vzali sme si z toho ponaučenie do budúcna.“

Personalizované vzdelávanie

Spoločnosti prišli na to, že do tejto podpory je potrebné vložiť trochu viac – ľudský kapitál. Vďaka tomu zisťujú, že čím viac v tomto smere robia, tým viac sa im darí inovovať oblasť vzdelávania. Vo výsledku im to prináša dobrých kandidátov v dlhodobom horizonte a pozitívne PR v tom krátkodobom.

Sám Zuckerberg ide v tomto smere ešte ďalej. On a jeho manželka Priscilla Chan v roku 2015 oznámili, že svoj podiel v spoločnosti Facebook minú na rozvoj vzdelávania v inej forme, ako ho poznáme.

Z učiteľov sa stanú akísi pomocníci a žiaci budú tí, ktorí budú mať v rukách svoje vzdelávanie. To všetko za pomoci programu, v ktorom si vyberú vlastné úlohy a budú postupovať tempom, aké im vyhovuje. Učitelia budú na dosah ruky, aby ich viedli a zasiahli, keď bude treba.

„Z dlhodobého hľadiska potrebujeme vybudovať nástroje, ktoré umožnia každému učiteľovi a každej škole poskytovať individuálnu výučbu každému študentovi. Namiesto toho, aby sme sa zapojili do siahodlhých diskusií bez výsledku, myslíme si, že budeme užitočnejší pri budovaní nástrojov, ktoré pomôžu učiteľom po celom svete,“ povedal v jednom zo svojich vyjadrení Mark Zuckerberg.

Jeho vízia vychádza z jasného predpokladu. Ak dáte priemernému študentovi učiteľa, ktorý sa venuje iba jemu, dosiahnete nadpriemerné výsledky. Študent, ktorý štandardným spôsobom dosahuje priemerné výsledky, môže byť vďaka novému systému nadpriemerný.

„To znamená, že potrebujeme systém, v ktorom každý študent dostane ekvivalent toho, akoby sa mu venoval jeho učiteľ. Voláme to personalizované učenie,“ pokračuje Zuckerberg.

Niektorí študenti sú silnejší v matematike, ale slabší v dejepise. Iní sa zas učia lepšie, ak si čítajú praktické príklady. Každý z nich dostane študijný materiál vo forme, ktorá mu najlepšie vyhovuje.

Nové technológie vytvárajú medzeru

Google za posledných 5 rokov investoval viac ako 160 miliónov dolárov do projektov a organizácií, ktoré zas rozširujú prístup k vzdelávaniu. Snaží sa podporovať komunity, ktoré sa štandardne nevedia dostať k vzdelávaniu.

Guatemala je stredoamerický štát, ktorý susedí s Belize. Má 16 miliónov obyvateľov a jeho HDP bolo v minulom roku 7 500 eur na obyvateľa. Na Slovensku je pre porovnanie až päťkrát väčšie. Práve v tomto štáte Google podporuje komunity, ktoré sa nevedie štandardnou formou dostať k vzdelávaniu. Do podobných programov za posledných 5 rokov investoval viac než 140 miliónov eur.

Mať prístup k technológiám a internetu pre ľudí v menej rozvinutých krajinách znamená mať možnosť získavať všetky potrebné informácie. Práve najnovšie technológie vytvárajú výraznú medzeru medzi tými, ktorí k nim majú prístup, a tými, ktorí nemajú.

Ako teda zabezpečiť najnovšie informácie deťom v odľahlých oblastiach bez prístupu na internet? Program Learning Equality zbiera online obsah a nahráva ho na USB kľúče. Tie sa štandardnou cestou dostanú do odľahlých oblastí. V nich majú pomocou servera a tabletov prístup všetci študenti na základnej škole. Tá by za normálnych okolností využívala dávno zastarané učebnice. Celá komunita sa tak posúva dopredu.

Prvé lastovičky na Slovensku

V roku 2015 slovenské firmy podľa Nadácie Pontis minuli viac než 14 miliónov eur na rôzne filantropické aktivity. Z nich takmer 3 milióny eur putovali priamo do výchovy a vzdelávania. Vďaka tomu sa tieto aktivity umiestnili na prvom mieste. Najviac z týchto peňazí putovalo do regionálneho školstva, neformálneho vzdelávania detí a mládeže. Najmenej do vedy a výskumu. Iba 1,3 %.

Slovenské firmy sa prebúdzajú. Začína to v menšom rozsahu, ale aj tu už je veľmi výrazne cítiť chuť a potrebu pomôcť. Všetci si musíme uvedomiť, že to, čo sa učia naše deti dnes, tvorí svet, v ktorom budeme žiť zajtra. O vyhodených peniazoch tak v žiadnom prípade nemôže byť reč. Ruka v ruke s nimi musí byť aj individuálny prístup s maximálnym využitím našich schopností.