Naša úloha sa zmenila z ľudí, ktorí prinášajú informácie, na ľudí, ktorí informácie „upratujú“

V Spišskej Novej Vsi zorganizovali párty bez alkoholu, so stredoškolákmi sa rozprávajú o partnerských vzťahoch, antikoncepcii či pohlavne prenosných chorobách. PEER aktivisti a dobrovoľníci, členovia Občianskeho združenia Mladí ľudia a život. O ich aktivitách, ale aj o tom, ako sa dajú popri práci robiť úžasné veci a zmeniť svet okolo seba, nám porozprával predseda OZ Matej “Farky” Farkalín.

Začnime úplne na začiatku. Ako si sa dostal k OZ Mladí ľuďia a život?

K partii zo združenia som sa dostal ešte ako prvák na strednej škole. PEER aktivisti organizovali trojdňový workshop, ktorého sa mohli zúčastniť študenti zo stredných škôl v Spišskej a v Levoči. Prekvapilo ma, že s nami debatujú mladí ľudia a že sa to dá aj zaujímavo a vtipne.  Po tejto akcii prišla možnosť pridať sa a ja som sa pridal. Bol to rok 2004 a som tu dodnes.

Na základných, stredných, ale aj vysokých školách moderujú vaši PEER aktivisti zážitkové besedy. V OZ si už viac ako 15 rokov, zmenil sa podľa teba za tento čas pohľad mladých ľudí na témy, o ktorých sa s nimi rozprávate?

Na začiatok treba povedať, že s mladými sa bavíme o partnerských vzťahoch, gynekológii a antikoncepcii, duševnom zdraví, násilí a šikane, pohlavne prenosných infekciách, životnom štýle a závislostiach.

Keď som začínal, tak mladí ešte nemali všetko naštudované z internetu a nemuseli sme im vyvracať rôzne dezinformácie. Dnes mladí majú pocit, že všetko vedia, a preto sa aj naša úloha zmenila z ľudí, ktorí prinášajú informácie, na ľudí, ktorí informácie „upratujú“ a vyvracajú „overené“ fakty z rôznych portálov. Stále však platí, že mladí nemajú s komunikáciou problém a sú veľmi otvorení, keď s nimi diskutujú rovesníci.

Hovorievate, že robíte Spišskú Novú Ves a svet „lepšejšími“. Ako? Akým rôznym aktivitám sa venujete?

V prvom rade sú to už spomínané besedy na základných a stredných školách. Ročne navštívime okolo 100 tried po celom Slovensku a rozprávame sa so žiakmi o témach, ktoré s nimi veľa ľudí nerozoberá. Všetky besedy prebiehajú v uvoľnenej atmosfére a žiaci z nich odchádzajú s informáciami ale aj so zážitkom. Mladí oceňujú, že na besedách nie je nikto dospelý a môžu sa rozprávať otvorene.

Druhá vec je, že sme v Spišskej začali organizovať podujatia, na ktorých sa (nielen) mladí zabavia aj bez alkoholu či iných šmakociniek. Na námestí pripravujeme počas roka viacero akcií, na ktorých sa prezentujú šikovní mladí ľudia zo Spišskej a okolia. Charakteristickým znakom je tanec, dobrá hudba, veľa smiechu a spontánnosť, ktorú si ľudia cenia. Budujeme tak komunitu, prinášame priestor na vhodné využitie voľného času a moderné akcie, ktoré v našom meste chýbali.

A ako môže podľa teba prispieť k „lepšejšiemu svetu“ každý z nás?

Moja filozofia je, že ak každý z nás bude robiť niečo prínosné (čo je vlastne všetko) a bude ho to baviť, tak bude svet robiť lepšejším. Či už to bude povolanie alebo len koníček.

A tiež ak bude človek optimista, bude sa usmievať a šíriť dobro, tak každý prispeje k tomu, aby sme sa tu mali lepšejšie.

Na stránke OZ Mladí ľudia a život sa píše: „Nevlastníme žiadnu budovu, necinká nám každý mesiac výplata a napriek tomu u nás maká viac ako 50 mladých ľudí.“ Čo je pre vás motiváciou k tomu, čo robíte?

Motivuje nás dobrý pocit a radosť z toho, že pomáhame. Tiež nás nabíja spätná väzba od ľudí, či už po besede alebo po akcii. To, čo robíme, vnímame aj ako priestor na náš osobný rozvoj, naberanie nových skúseností a v neposlednom rade nás to baví kvôli tomu, že sme partia kamarátov.

Všetci sa teda venujete práci či škole a popritom dokážete robiť úžasné veci. Ako sa to dá stihnúť?

Všetko je to o dobrom time manažmente a kompromisoch. Tiež nám pomáha to, že nás je veľa a keď nemôže jeden, tak môže druhý. Ja osobne mám to šťastie, že sa to stalo čiastočne aj súčasťou mojej práce. Respektíve, vďaka tomu, že sa od 15 rokov venujem dobrovoľníctvu a práci v našom združení, som vyhral výberové konanie na vedúceho Klubu mladých v Spišskej Novej Vsi a mám na starosti klubovňu, v ktorej sa staráme o mladých ľudí v našom meste.  

Aké máte plány do budúcnosti?

Moderovať čoraz viac besied, organizovať nové podujatia a prijať ďalších členov. Vypichol by som akcie Deň pohybu a Lepšejší deň, ktoré organizujeme počas letných mesiacov, určite Deň študentstva a Svetový deň boja proti HIV/AIDS. Nápadov máme mnoho, uvidíme čo sa tento rok podarí.

Naším rozhovorom možno motivujeme čitateľov, ktorí by sa chceli venovať svojmu projektu či dobrovoľníckym aktivitám. Čo by si im odporučil?

Tri veci:

1. Aby sa nebáli a začali hneď teraz. Nikdy nebudete mať viac času ako popri škole. Fakt sa vám to možno nezdá, ale potom príde práca, rodina a dospelácke starosti a radosti.

2. Aby boli skromní – myslím to tak, že nech nečakajú, že budú mať všetko hneď. Aj my sme začali s pár besedami  a pár ľuďmi a trvalo nám 10 rokov, kým sme sa dostali do aktuálneho stavu.

3. A aby sa naozaj venovali dobrovoľníckej činnosti. Dnešná doba je taká, že vzdelanie už nestačí a treba mať v životopise čosi navyše. A keď s tým je spojené to, že z toho budú mať dobrý pocit, tak nie je na čo čakať.

Foto: archív OZ Mladí ľudia a život