Rado Repický je slobodný umelec a pedagóg, patrí k najmladším pravidelne vystavujúcim východoslovenským výtvarníkom. Vystavoval aj vo Francúzsku, Rakúsku, Poľsku či Česku. Jeho diela zdobia aj košické budovy, ktoré možno denne vídate denne.
V súčasnom období karantény si na nás Rado Repický našiel čas na rozhovor.
Môj vzťah k umeniu začal približne medzi 4. až 5. rokom života, keď sa mi dostali do rúk komiksy a filmové časopisy, zamiloval som si popkultúru.
Cieľ to nebol, bavilo ma byť kreatívny, maľovať a kresliť obrázky. Postupom času pribudlo štúdium na ŠUPke, neskôr Fakulta Umení na TUKE a po nej pedagogická práca a množstvo projektov, výstav a spoluprác.
Je to veľmi príjemné spolupracovať s mladými výtvarnými talentami a deliť sa s nimi o svoje skúsenosti ohľadom kresby. Vidíte ten progres, ako sa z utiahnutých prvákov stávajú dospelé osobnosti a vidno to, samozrejme, aj v ich tvorbe.
Je to dosť náročné. Škola nie je len o vzdelávaní, ale i o sociálnych kontaktoch. Nie sme len tzv. odovzdávači vedomostí, ale snažíme sa mať so žiakmi aj kamarátsky vzťah a to teraz vo výchovno-vzdelávacom procese chýba. A zvlášť pri predmete, ktorý učím ja.
Je náročné cez internet učiť kresbu, keď nevidíte, ako presne žiak pracuje, neviete mu až tak poradiť, ako keď ste v jednej miestnosti plnej žiakov, ktorí vás dobíjajú pozitívnou energiu. V triede im viete hneď ukázať, čo robia zle, čo by mali zmeniť. Chýbajú mi vtipné hlášky mojich žiakov a rovnako aj čas s mojimi kolegami.
Na e-learning sme museli nabehnúť veľmi rýchlo. Je to super vec, ale podľa môjho názoru nové technológie úplne nenahradia klasický vyučovací proces. Niekedy len povzbudenie a potľapkanie po ramene žiaka je viac, ako hodiny strávené nad nejakým zadaním.
Tak ako všetkých pracujúcich ľudí – musia sa uskromniť, byť pokorní a veriť v lepšiu budúcnosť.
Maľbu a grafiku som vyštudoval, ale viac sa venujem ilustrácii, streetartu, karikatúre a live paintingu. A nevyhýbam sa ani vyučovaniu kresby a vytváraniu výtvarných workshopov pre deti a mládež. V poslednej dobe ma uchvátili karikatúry, ktoré robím podľa fotiek alebo priamo pre ludi na spoločenských podujatiach a firemných eventoch.
Livepaintig je maľovanie pred publikom, keď diváci vidia celý priebeh maľovania od začiatku až do konca. Začal som to robiť na street artovych podujatiach, potom som sa v tom zdokonaľoval na medzinárodných súťažiach ako Secret wars alebo Raw Art Wrestling.
A profesionálne to robím od roku 2012, kedy začala moja spolupráca s Mariánom Čekovským a jeho talkshow Čekypoint.
V roku 2012 som mal viacero úspešných projektov v rámci EHMK 2013, ktoré boli značne medializované, Mariánov produkčný tím ma našiel na internete a oslovil do vôbec prvého Čekypointu v roku 2012, dokopy som absolvoval 30 vystúpení po celom Slovensku.
Je veľmi široko spektrálne, každý si môže nájsť to svoje, či už je to maľba, inštalácia, konceptuálne umenie, video art, ilustrácia,digitálna maľba… Závisí od individuálneho vkusu jednotlivca.
Cela fasáda Výmenníka na Turistickej je pomaľovaná mojimi výjavmi, stena s motívom v hoteli Slávia, plastika s motívmi v zadnom trakte Starej radnice, stena s motívmi na Supke. Steny v kaviarni na Timonovej ulici.
Veľa vecí sa uľahčilo a urýchlilo. Ja sám pracujem veľmi často na tablete a je to výborný a rýchly spolupracovník, ale samozrejme, manuálnu prácu nič nenahradí. A časom sa bude uprednostňovať kvôli unikátnosti viac a viac. Prepájanie technológií a umenia je už dnes aktuálne – či už v rámci výtvarných apiek alebo virtuálna návšteva galérií a múzeí. Do budúcna to bude pokračovať v rôznych smeroch virtuálnej reality, ešte budeme veľmi prekvapení.
Edita Fabian Hilgartová
Andrea Bercik
[…] si rozhovor s Radom Repickým, umelcom a pedagógom na Škole umeleckého priemyslu v […]
[…] Prečítajte si náš rozhovor s umelcom Radom Repickým. […]