Travelbloger Milan Bez Mapy: Nemám rád pojem influencer

Cestovanie je zaslúžený relax, čerpanie inšpirácie či dobrodružné spoznávanie iných kultúr. Pre niekoho sa cestovanie môže stať aj živobytím a vášňou zároveň. Jedným z tých šťastných je aj Milan Bardún, ktorý je známejší ako Milan Bez Mapy. 

V našom rozhovore nám Milan Bez Mapy priblížil zákulisie vzniku svojho blogu aj to, ako vyzerá práca travelblogera počas koronakrízy.

Ako si sa dostal k tomu, že z cestovania vznikol úspešný blog? 

Cestovateľský blog Bez Mapy, ktorý trhá slovákov z kancelárskych stoličiek – to je taký môj slogan, som založil v roku 2013 počas štúdia na vysokej škole. Bol som na Erasme v Estónsku počas zimného semestra, vonku bolo mínus 20, už od druhej poobede bola tma a mal som viac voľného času, ako by som chcel. Rodina sa pýtala, ako teda vyzerá to Estónsko a raz v noci, keď som nevedel zaspať, som sa rozhodol založiť blog. Názov Bez mapy mi napadol ako prvý. Napísal som jeden článok – ako prebiehal Erasmus v Estónsku, ako krajina vyzerá, aký tam je život. Tento článok bol pôvodne iba pre moju rodinu a tým mal celý blog skončiť. Časom som zistil, že ma písanie celkom baví… Dnes blog patrí medzi najčítanejšie na Slovensku a je mojou prácou na plný úväzok. 

Začiatky však boli asi trošku iné, či? 

Moje prvé zárobky z blogu prišli po dvoch rokoch od založenia, v roku 2015. Myslím, že to bola ponuka na umiestnenie reklamy do článku, kde som si za to vypýtal 10 eur 😀 Dnes je tá cena trošku iná, ale pre mňa to bolo úplne fascinujúce, že mi je niekto ochotný zaplatiť len za to, že ho spomeniem vo svojich článkoch. Vtedy sociálne siete a blogovanie fungovalo úplne inak ako teraz a aj moje zdroje príjmov sa v priebehu rokov menia, niektoré prichádzajú, iné odchádzajú. 

Trendom súčasnosti sú influenceri, ktorí fungujú na sociálnych sieťach. Ty si stále travelbloger. Prečo?  

No, influencer je také veľmi všeobecné pomenovanie, ktoré nemám veľmi rád. Zo slova influencer neviem vyvodiť, čo daný človek robí. Influencer môže byť politik, aktivistka, ktorá zachraňuje slony v Afrike alebo slečna s veľa followermi na Instagrame a dáva si naň reklamu. Influencer bol v podstate aj Hitler, veď dokázal presvedčiť tak veľa ľudí o svojej ideológii a tí ľudia mu verili, takže… 

Keď už povieme bloger alebo vloger, tak si viem predstaviť, čo ten človek robí, či už píše blog, alebo natáča videá. Každý bloger/vloger je influencer, ale nie každý influencer je bloger. A ja na blog stále prispievam článkami, lebo je to trvalé médium. Nedávno mi prišla ponuka na spoluprácu, kde mi klient vyslovene napísal, že oni nepotrebujú do kampane zapájať Instagram, pretože hľadajú trvalé médiá na spoluprácu. A to je úplná pravda, lebo články, ktoré som na blogu napísal v roku 2013, 2014 atď sú doteraz čítané, samozrejme, ak ich aktuálnosť je niekoľkoročná. Ale fotku, ktorú som dal na Instagram v roku 2013, už dnes ťažko niekto nájde. Takže to je taká biznis stratégia.

A moja súkromná je, že mňa baví písať viac ako fotiť. Každý článok je v podstate ako moje nové dieťa. Síce tých článkov mám už vyše 700, vždy cítim také vnútorné mrnčanie v žalúdku, keď nejaký článok píšem, publikujem, potom vidím, ako si ho ľudia čítajú a ako sa k nemu dostanú aj o 3 či 5 mesiacov prostredníctvom Googlu. Keď som napísal článok ako získať followerov na Instagrame, moji čitatelia so mnou súhlasili, že to číslo nie je až tak úplne podstatné.

REKLAMA

Pracuješ formou freelancingu. Si spokojný s touto formou práce? 

Pracujem ako freelancer v segmente cestovného ruchu, ktorý je teraz kvôli koronakríze dosť postihnutý. Čiže treba rátať s tým, že ak človek pracuje ako freelancer, mal by mať vytvorené finančné rezervy, ktoré ho dokážu podržať aj v ťažších časoch. Ja som si finančnú rezervu tvoril od začiatku podnikania. 

Ak chce človek freelancovať, musí si vybudovať pracovnú morálku. Ja som s touto prácou spokojný, keďže som si skúsil aj klasickú prácu v kancelárii od deviatej do piatej, ale bol som tam veľmi neproduktívny. Byť niekde len preto, že tam musím byť, aj keď som možno v  danom momente nemal toľko roboty, mi prišlo ako veľké mrhanie mojím časom. Čiže určite by som ju odporučil každému, ale nie každý je na to povahovo stavaný. Ja ako freelancer nemám žiadnu stabilitu, čo sa týka príjmov. Môj príjem sa líši každým mesiacom, a nie je to o tom, že niektorý mesiac zarobím o polovicu menej. Môžem zarobiť aj trikrát menej. Na túto nestabilnú krivku zárobkov som si po čase zvykol, ale na začiatku som bol trošku nervózny z tej nestability. Ale dobrá robota vytvára ďalšiu robotu, takže sa na to netreba až tak sústrediť. 

Máš nejaké vlastné triky, ako si udržiavať pracovnú morálku? 

Ja som naučený pracovať z domu. Aj keď som bol zamestnaný ako marketingový manažér, tak som si brával často home office, pretože viem byť z domu produktívny. Ale zároveň viem byť aj veľmi neproduktívny. To som zistil teraz, počas koronakrízy, keď sa všetko začalo uzatvárať. Ľudia začali pracovať z domu a hovoril som si: to je v pohode, veď ja pracujem z domu už XY rokov, nebudem mať problém. Mal som. A to z toho dôvodu, že prácu z domu som dostatočne kompenzoval časom s kamošmi, vo fitku, pri behaní, cestovaní… A počas koronakrízy som si nevedel čas strávený doma za počítačom vynahradiť. Ale keď je všetko v rovnováhe, dokážem byť pracovne sústredený a spĺňať dohodnuté termíny. 

View this post on Instagram

☀️ Zobudil som sa do iného rána. V uliciach mesta všetko stíchlo, električky ostali prázdne a v potravinách nie je cukor. Korporáty stiahli žalúzie, meetingy boli zrušené a slovo “rozpočet” mi zrazu príde úplne povrchné.⁣ ⁣ Kávomaty vychladli a laptopy sa vybili. Zobudil som sa do rána, kde peniaze nie sú všetko. Do rána, kde zdravie a rodina sú viac ako obedová pauza, call s klientom o tretej, či vietnamské menučko za gastráč. Biznis prišiel o gate a na knihy o ekonomike sadá prach.⁣ ⁣ Minca má však dve strany. Z oblohy zmizli lietadlá a opäť počuť vtáky. Mäso v chladničkách nahradila zelenina a ľudia odložili bagety. Začali si umývať ruky a jesť ovocie. Stres z práce odložili do šanónov, začali sa zaujímať o svojich blízkych a zistili, že byť zdravý je to najdôležitejšie.⁣ ⁣ ? Chce nám týmto celým planéta niečo naznačiť a ukázať kto je tu šéf? Možno. #milanbezmapy #ostavamdoma foto: @martin.susho

A post shared by Milan Bez Mapy (@milan_bezmapy) on Mar 14, 2020 at 12:01am PDT

Čo je must have súčasťou tvojho pracovného vybavenia? 

Tak samozrejme, je to počítač a mobil. Veľkým pomocníkom je môj fotoaparát a hlavne statív, keďže fotky na Instagram si fotím sám. To som sa naučil počas cesty v Argentíne v januári tohto roku. Mesiac som cestoval sám po krajine a musel som sa fotiť sám. Niekedy to vyzerá komicky – ľudia aj za vami prídu a spýtajú sa, či vás nemajú odfotiť, ale ja vždy poviem, že nie, lebo oni to nevedia 😀 Ja si sám nastavím statív a je to úplne super. 

Momentálna situácia pandémie pozastavila aj tvoje cestovateľské plány – ako sa s tým vysporiadavaš? 

Páči sa mi, že si spomenula pozastavila a nie zrušila. Mal som naplánovaných niekoľko kampaní, ktoré sa týkali cestovania a mal som veľa cestovať. Aktuálne som mal byť v Peru, prísť na jeden deň domov a odcestovať do Izraela, medzitým som si mal ešte skočiť do Rakúska. Takže môj kalendár bol až strašidelne plný. Kvôli tomu, že som bol celý január v Južnej Amerike, som si všetko nasekal a posúval na apríl/máj, čo vyzeralo úplne hrôzostrašne, nemal by som čas na nič. Len sa to všetko otočilo – z kalendára sa postupne všetko vymazalo a neostalo nič. Takže som sa s tým musel vysporiadať, aj keď ma to veľmi mrzelo, lebo som mal naplánované zaujímavé destinácie aj spolupráce, ktoré sa priamo týkali cestovania. Ale tak, čo sa s tým dá robiť. Veci, ktoré nemôžem ovplyvniť a zmeniť, tak nad tými sa nepozastavujem. Hlavne, že sme zdraví. 

Ktorý výlet vyšiel najdrahšie a ktorý najlacnejšie? 

Ťažko povedať. Je to z toho dôvodu, že niektorý výlet trval 4 mesiace a niektorý len dva dni. Takže na túto otázku veľmi neviem odpovedať. 

Aká destinácia je tvojmu srdcu najbližšia? 

Južná Amerika. Dlho to bola Austrália a New York, ale do Austrálie tak často nechodím, keďže to je neskutočne ďaleko a letenky tam naozaj stoja vyše tisíc eur. NY je pre mňa taká destinácia, kam si viem vždy kedykoľvek „odskočiť” na 3 až 5 dní. Bol som tam viac ako 12-krát, minulý rok dvakrát kvôli instagramovému projektu. 

Som úplne zamilovaný do všetkého, čo hovorí po španielsky, bez výnimky. Som úplný latino a hispanofil. Čiže Južná Amerika je pre mňa taká NAJ. Prvýkrát som bol v Južnej Amerike v roku 2017, mesiac som cestoval po Kolumbii. A teraz som sa po 3 rokoch vrátil, do Argentíny, na celý január. Odskočil som si aj do Brazílie, ale tam sa mi až tak nepáčilo, keďže tam sa hovorí po portugalsky.

View this post on Instagram

#SlepaRuza Syn Chúlio vždy vedel, že aby spravil svojho otca šťastného, musel robiť tri veci. Jesť jablká z ich rodinnej plantáže v Mendoze, každé ráno sa modliť k Panne Márii Najsvätejšej Trojitej Okoloidúcej a venčiť Ťapku de Dolores.⁣ ⁣ Syn Chúlio ale vedel aj to, že ak bude dodržiavať malé pravidlá, môže porušovať tie veľké. Jeho internetový startup, drogový kartel AboutPaloma s doručením a vrátením zdarma, zožal v Argentíne väčší úspech, ako Divoký Anjel. Jeho fiktívny príbeh o obchodníkovi s koňmi mu otec a mama, Čikinkíra Con Tres Pechugas, slepo uverili a sú naňho hrdí.⁣ ⁣ Syn Chúlio ale nevie to, že každé rodinné tamojstvo raz vypláva na povrch. Skôr či neskôr. ⁣ #milanbezmapy #slovakblogger #telenovela

A post shared by Milan Bez Mapy (@milan_bezmapy) on Jan 12, 2020 at 4:56am PST

Máš destináciu, ktorú musíš navštíviť – je tvoj cestovateľský sen?

No, nemusím navštíviť nič a ani som nemusel nič navštevovať 😀 Chcel by som ísť do Grónska. Veľmi ma láka, je to neprecestovaná destinácia, ako bol kedysi Island. V poslednej dobe však Island tak veľmi skomerčnel, až ma neláka. Ale Grónsko je turisticky úplne nerozvinutá krajina, letenky tam stoja pomaly toľko, čo do Austrálie, ubytovanie tiež. Takže to si budem musieť poriadne našetriť a ísť tam niekedy v júli, keď tam bude aspoň 10 stupňov. 

Kam budú viesť prvé kroky do zahraničia po pandémii? 

Nemám ich vôbec naplánované. Mám kúpené letenky na december do Helsínk, ale ešte predtým niekam pôjdem určite.

Máš nejaký predpoklad, kedy sa asi vráti cestovanie do normálu? Zaujímal ťa vývoj pandémie? 

O túto tému som sa zaujímal zo začiatku úplne, neunikol mi ani jeden článok. Po čase som mal z toho brutálnu migrénu a nemohol som sledovať už absolútne nič, pretože tých informácií bol neskutočne veľký pretlak. 

No, stačí sa pozrieť do Ázie. V Ázii táto kríza začala v januári a skončila v apríli, resp. stabilizovala sa v apríli, čiže to celé trvalo 4 mesiace. A keď sa zamyslíme nad tým, že u nás začala v marci, takže niekedy v júli – auguste bude cestovanie stabilné.

Leto by sme mali stráviť doma – na Slovensku. Ktorý kút či miesto v našej krajine máš najradšej?

Veľmi nerád hovorím o tom, ktorý kút na Slovensku mám najradšej, pretože mám čitateľov naozaj z celého Slovenska, tak nechcem, aby sa niektorí cítili vo výhode a iní v nevýhode 😀 Ale veľmi rád mám Záhorie, lebo je tam pekná príroda. Samozrejmé sú Tatry, ale som brutálny fanúšik Košíc. Doteraz si pamätám, keď do Košíc ešte lietalo, tuším, Danube Wings, tak neraz som išiel do Košíc na otočku na párty a v pondelok ráno som priletel naspäť do Bratislavy, hneď na prednášku na vysokej škole ešte s kufríkom z letiska. To boli naozaj zlaté časy, potom Danube Wings skrachoval…

Ak by niekto chcel začať s blogovaním s cieľom, aby sa blog stal jeho živobytím – aké rady by si preňho mal?  

No v prvom rade, aby ten cieľ nebol, že blog sa stane jeho živobytím. Lebo to trvá, nie je to úspech cez noc, najmä teraz, keď je blogov už naozaj neskutočne veľa. Jedno šťastie je, že všetci pomaly prechádzajú na Instagram. Blogová konkurencia už nie je je taká ako huby po daždi, čo bolo dva roky dozadu. Určite však neísť na blog tým smerom, že to bude moja práca, ale ísť na to tak, že ma to baví a dať do toho všetko. Buď to prinesie peniaze, alebo nie, ale ak do toho človek pôjde od začiatku, že chce zarábať, tak môže byť sklamaný.