V Košiciach vznikne Centrum výskumu vodíkových technológií

Spolupráca dvoch košických univerzít a akadémie prinesie posilnenie schopnosti Slovenskej republiky zúčastňovať sa na globálnom rozvoji v oblasti vodíkového vývoja a na inováciách. Memorandum zakladá Centrum výskumu vodíkových technológií a tiež predpokladá, že táto oblasť sa postupne zaradí medzi významný prvok akcelerácie slovenskej ekonomiky.

Na celosvetový trend rozvíjania technológií na báze vodíka, kde medzi hlavných lídrov patrí napríklad Nemecko, zareagovali medzi prvými slovenskí vedci a vysokoškolskí pedagógovia.

Platformou, na ktorej chcú stavať vodíkovú budúcnosť krajiny sa stane Centrum výskumu vodíkových technológií. Predpokladá to Memorandum o porozumení, ktoré 21. septembra 2020 v Košiciach podpísali rektor Technickej univerzity v Košiciach Stanislav Kmeť, predseda Slovenskej akadémie vied Pavol Šajgalík a rektor Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach Pavol Sovák.

Národná vodíková stratégia

Centrum sa bude zaoberať výskumom a vývojom v oblasti vodíkových technológií v celom cykle, využitím teoretických poznatkov pri navrhovaní a konštruovaní funkčných prototypov technológií a zariadení. Bude tiež vytvárať podmienky pre aplikáciu poznatkov v spoločenskej a priemyselnej praxi, ako aj prípravu a vzdelávanie v odboroch vodíkových technológií.

Vznik Centra výskumu vodíkových technológií (CVVT) je prvým veľkým krokom rozvoja v oblasti využitia vodíka ako efektívneho nosiča energie, ktorého využitie vytvára podmienky pre znižovanie emisií v priemyselnej praxi, energetike aj doprave. Rámec pre výskum, vznik a rozvoj riešení s využitím vodíka vytvorí Národná vodíková stratégia Slovenskej republiky a jej akčný plán, ktorý hovorí o konkrétnych krokoch vrátane podpory aktivít CVVT.

„Komplexný prístup k tejto perspektívnej oblasti má zastrešiť aktivity od základného výskumu až po aplikácie v podobe priemyselných technológií, výrobkov a riešení, pretože tie ponúknu pozitívne vplyvy pre ekonomiku a spoločnosť,“ hovorí koordinátor Národnej vodíkovej stratégie Juraj Sinay.

Energonosič budúcnosti

Vznik CVVT je zároveň jedným z prvých výsledkov vyplývajúcich zo záverov odbornej konferencie Vodíková budúcnosť Slovenska, ktorú v lete zorganizovalo Ministerstvo hospodárstva SR s cieľom urýchliť posúdenie potenciálu aplikácie vodíka a vznik inovatívnych partnerstiev pre rozvoj a aplikáciu poznania a inovácií v jeho využití.

Na základe diskusie zástupcov priemyslu, vedy a verejnej správy sa tak podarilo načrtnúť prvé kroky využitia výskumného a inovačného potenciálu univerzít a SAV v spolupráci s inovatívnymi slovenskými firmami.

„Vodík považujem za energonosič budúcnosti. Ak to spoločne uchopíme, tak je aj veľkou šancou pre Slovensko. Vodíkové technológie sú na začiatku svojho cyklu a ich odpadovým produktom je len voda. Tým by sa mohlo Slovensko priblížiť požadovaným cieľom Európskej komisie do roku 2050 o uhlíkovej neutralite,” hovorí podpredseda vlády a minister hospodárstva Richard Sulík.

Slovensko drží krok s Európou

Vedecký výskum a technologický pokrok naznačujú, že využitie vodíka ako efektívneho nosiča energie, ponúka perspektívu vzniku nového prierezového trhového segmentu, v ktorom sa uplatnia inovatívne poznatky a v podobe konkrétnych riešení ponúknu odpoveď na výzvy v priemysle, energetike a doprave v budúcnosti.

„Európa má s vodíkom veľké plány a som rád, že Slovensko drží krok. Deväť slovenských subjektov sa napríklad prihlásilo do novozriadenej Európskej aliancie pre čistý vodík. Verím, že sa takisto zapojíme do prvej výzvy v rámci Európskej zelenej dohody, ktorá otvára dvere aj pre vodíkové projekty. Konkrétne 60 miliárd eur je k dispozícii na vývoj prelomového elektrolyzéra s výkonom 100 MW a demonštráciu jeho funkčnosti v reálnom priemyselnom prostredí. Vodík môže byť atraktívny práve pre priemysel, ktorý je náročný na dekarbonizáciu, ako napríklad chemický či oceliarsky a taktiež nákladná, železničná a riečna doprava. Rodiacemu sa Centru v Košiciach želám, aby zo Slovenska spravilo top hráča v oblasti vodíka.“ povedal podpredseda Európskej komisie Maroš Šefčovič.

___________________________________________________________________________

Vodík a Slovenská republika

Popri samotných vodíkových technológiách v celom cykle, vrátane výroby zeleného vodíka, prepravy, skladovania a energetického využitia, sa ukazuje ako dôležitá tiež oblasť vývoja súvisiacich priemyselných procesov, technických a logistických možnosti rozvoja vodíkovej infraštruktúry a ďalšie, dosiaľ neidentifikované, oblasti.

Vízia Národnej vodíkovej stratégie hovorí o posune Slovenska do pozície relevantného hráča v budúcom sektore vodíkových aplikácií, vrátane technológií s globálnou pôsobnosťou, v ktorom dokážu slovenské firmy s využitím inovatívnych poznatkov, blízkych technologickej hrane získať vlastné produkty a služby, konkurencieschopné na globálnych trhoch. Využitie poznatkov z domáceho výskumu a vývoja zvýši, so strategickou pomocou štátu, pridanú hodnotu vo viacerých kľúčových sektoroch slovenskej ekonomiky a umožní vytvorenie sofistikovaných pracovných miest a unikátne postavenie pozície priemyslu dopravných prostriedkov, technológií a služieb pre energetiku a ďalších odvetví aj s ohľadom na zmierňovanie dôsledkov koronakrízy.

Na konferencii Vodíková budúcnosť Slovenska ju minister hospodárstva R. Sulík ohlásil len niekoľko dní po predstavení strategického dokumentu Európskej komisie, ktoré sa uskutočnilo na zasadnutí Európskej komisie 8. júla 2020, spolu s uvedením súvisiacej iniciatívy na integráciu rôznych zložiek energetického mixu pre budúci energetický systém Európskej únie.

Slovensko dlhodobo ťaží z vysokého podielu priemyselnej výroby na výkonoch hospodárstva. Popri nadnárodných firmách, ktoré boli nosným prvkom transformácie slovenského priemyslu, je strategicky dôležité, aby sa nová etapa rozvoja orientovala aj na podniky s unikátnymi produktmi z domáceho vývoja. Vznikajúci sektor aplikácií vodíka prinesie efektívne využitie v odvetviach špecializovaného a energetického strojárstva a energetiky, hutníckeho a chemického priemyslu, ako aj v rámci odvetvia mobility, vrátane nákladných vozidiel, hromadnej cestnej dopravy osôb či železničnej dopravy.