Slovo „robot“ oslavuje storočnicu

Presne pred sto rokmi – v novembri 1920 – vydalo pražské vydavateľstvo Aventinum vedecko-fantastickú drámu Karla Čapka R.U.R., ktorá zásadne ovplyvnila nielen svet literatúry a umenia, ale aj techniky a jazykovedy. Po prvý raz sa v nej totiž objavilo slovo robot.

Slovo robot nevymyslel Čapek

„Autorstvo slova, ktoré dnes nájdeme takmer vo všetkých jazykoch sveta, sa občas nesprávne pripisuje Karlovi Čapkovi, ako by sme aj logicky očakávali, keďže bol autorom diela. V skutočnosti však slovo robot vymyslel jeho starší brat Josef Čapek,“ spresňuje Marián Gladiš z Filozofickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, podľa ktorého na túto nepresnosť upozornil už v roku 1933 samotný Karel Čapek.

„Bratia Čapkovci boli nielen vynikajúci slovesní umelci, Josef aj významný výtvarný umelec, ale boli aj uznávaní novinári – od roku 1921 pôsobili v pražskej redakcii denníka Lidové noviny. A práve v nich, v rubrike Kultúrna kronika, uverejnil Karel Čapek na Štedrý deň roku 1933 krátky článok, spomienkovú črtu pod názvom O slove robot, v ktorej čitateľom priblížil, ako to bolo naozaj s pôvodom tohto slova,“ uvádza M. Gladiš.

REKLAMA

R. U. R.

Autor hry R.U.R. v článku priznáva, že slovo robot nevymyslel, ale ho „len uviedol do života“, pričom farbisto opisuje, ako sa o tom radil s bratom Josefom, ktorý práve čosi maľoval na plátno.

„Zdôveril sa mu, že nevie, ako má pomenovať umelých robotníkov. Uvažoval totiž o slove labori (laboři), zjavne inšpirovaný angličtinou. Nebol s ním spokojný, pripadalo mu vraj akési papierové. Tak ich nazvi roboti – poradil mu Josef Čapek a ďalej nerušene pokračoval v maľovaní,“ približuje Marián Gladiš s tým, že staršieho z bratov Čapkovcov zjavne motivovalo slovanské slovo „robota“, s najväčšou pravdepodobnosťou v jeho historickom význame, teda nútená, ťažká, otrocká práca – vychádzajúc zo slova „rab“, t. j. otrok.

„Čapkovi roboti sú humanoidy – vyzerajú ako ľudia, sú však úseční v pohyboch aj výslovnosti, majú bezvýraznú tvár a uprený pohľad. Oblečené majú plátenné blúzy, ktoré sú v páse stiahnuté remeňom, a na hrudi majú mosadzné čísla. Ak to porovnáme so súčasnými humanoidnými robotmi, či už v science-fiction literatúre, filmovej tvorbe alebo v priemyselnej robotike, vidíme, že Čapkova antropomorfná predstava bola nielen nadčasová, ale aj inšpiratívna,“ myslí si M. Gladiš.

Hra R.U.R. (skratkové slovo odvodené z názvu fiktívnej továrne Rossumovi univerzálni roboti) vznikala aj počas pobytu Karla Čapka v Trenčianskych Tepliciach, kde jeho otec Antonín pôsobil ako kúpeľný lekár (1911 – 1923). K. Čapek svojich rodičov v T. Tepliciach pravidelne navštevoval a k Slovensku si vypestoval vrúcny vzťah – fascinovala ho najmä slovenská príroda a náš folklór.