KVÍZ: Plemená psov – aký bol ich účel?

Yorkshirský teriér bol vyšľachtený v polovici 19. storočia v Anglicku v grófstve Yorkshire. Jeho pôvodným poslaním bolo vyhladenie myší a potkanov v domovoch chudobných remeselníkov a robotníkov. Od 11. storočia platil v Anglicku pre poddaných zákazu chovu veľkých loveckých psov. Mohli vlastniť iba malé psy, ktoré bez problémov prešli obručou o priemere 18 cm.

V dobe predtým, ako Číňania začali pri love používať strelné zbrane, používali psov plemena čau-čau ako hľadačov, stopérov a psov do záprahov. Bez ohľadu na to, aká je v skutočnosti jeho história, tento pes s hustou srsťou bol najskôr vycvičený ako pracovný pes, ktorý je schopný prežiť ťažké arktické zimy. Divoké mongolské kmene držali toto plemeno ako loveckého a strážneho psa, zároveň ho používali pre jeho mäso a kožušinu.

Pôvodne slúžil labrador ako pomocník rybárov a lovcov na kanadskom pobreží Atlantiku, kde bolo jeho úlohou ťahať a prinášať rybárske siete/laná, prinášať z vody ryby uvoľnené zo sietí, no ich retríverske schopnosti sa využívali aj na lov divých kačíc.

Rasa vznikla v 18. storočí v Spojených štátoch, kde bola pôvodne čoby bojové plemeno určená pre vtedajší psie zápasy. Má spoločných predkov s americkým staffordshirským teriérom, nie je teda divu, že si ľudia tieto dve rasy občas pletú. Plemeno nie je doteraz oficiálne uznané FCI a aj dnes existujú pomerne veľké rozdiely medzi jeho jednotlivými zástupcami, čo sa vzhľadu týka.

Talianske plemeno cane corso a neaposlký mastif patria medzi molosoidné plemená a sú priamymi potomkami rímskychvojnových psov zvaných canis pugnax. Tieto psy sa používali nielen v boji, ale tiež ako arénové psy pre boj s ostatnými zvieratami. História canis pugnax je nejasná, ale predpokladá sa, že bol vyšľachtený niekoľko storočí pred naším letopočtom z tibetského mastifa, ktorého popisuje už Marco Polo.

Je to staré plemeno pochádzajúce z rovnakej rodiny psov ako jazvečíky a baset. Od začiatku sa chovali dve rozdielne plemená corgi. V severnejších oblastiach Walesu bol chovaný väčší cardigan corgi s líščím chvostom, zatiaľ čo v južnom Walese farmári používali menšieho, bezchvostého pembroke corgiho. Títo vrtkí psi pomáhali farmárom so strážením a naháňaním dobytka v rozľahlých hornatých oblastiach Walesu.

Boli to psi vyvážaní ako dar na kráľovské dvory cudzích panovníkov, čo ich zviditeľnilo po celej Európe. Napriek tomu sa s vyhubením vlkov a ďalších šeliem strácalo ich pôvodné poslanie sprievodných psov a štváčov na poľovačkách. Koncom 18. storočia sa tak írsky vlkodav začal vytrácať z panských dvorov a záujem o jeho chov výrazne poklesol. Až v r. 1860 sa o jeho záchranu a znovuzrodenie plemena zaslúžil dôstojník britskej armády kapitán George Graham. K regenerácii posledných kusov vlkodavov použil jeho najbližšieho príbuzného deerhounda, ale i barzoja a nemeckú dogu. Vďaka jeho úsiliu sa podarilo zachrániť toto starobylé impozantné plemeno a dnes sa vlkodav teší stálemu okruhu svojich priaznivcov a milovníkov psov mimoriadnych rozmerov.

Toto neobvykle agilné plemeno bolo nórskymi poľnohospodármi využívané na lov vtákov. Podľa spisov je známy už od roku 1500 a keďže bolo jeho hlavnou úlohou loviť alky žijúce na útesoch, jeho telo muselo byť nesmierne ohybné. Na to, aby sa prepchal aj tými najužšími medzerami v strmých skalných útesoch, bol obdarený nezvyčajnou anatómiou. Má 6 prstov na každej labke, funkčné pazúry a kĺby ohybné tak, že si hlavu dokáže položiť na vlastnú chrbticu.