Prieskum: Čo chcú IT-čkári v časoch COVID-19?

Koncom roka 2020 organizovala spoločnosť Mentor Partners, ktorý stojí aj za portálom robíme.it, pravidelnú anketu Čo chcú IT-čkári?. Do prieskumu sa zapojilo rekordných 742 IT-čkárov a IT-čkáriek. Časť otázok sa venovala aj pandémii a jej vplyvu na prácu.

Prezentovať potreby IT odborníkov

Prieskum prebiehal od novembra do decembra 2020, zapojiť sa doň mohol ktokoľvek. Ako uvádza organizátor, „cieľom ankety je zistiť a prezentovať potreby IT odborníkov v zamestnaní a poradiť firmám, ako ITčkárov prilákať a udržať si ich, ale zároveň nepriamo vytvoriť ľuďom z IT lepšie pracovné podmienky.”

Respondentov ankety tvorilo 14 % žien a 86 % mužov. Až 70 % opýtaných bolo vo veku do 35 rokov, 77 % absolvovalo vysokoškolské vzdelanie. Najčastejšie profesné zamerania respondentov: IT developer (40 %), IT SysAdmin, IT tester, IT konzultant, IT architekt a IT manažér.

Výsledky ankety čo chcú ITč-kári

Prechod na home office

• Takmer 83 % respondentov hovorí, že spoločnosť, kde pracujú, nemala problém s prechodom na prácu z domu. Len 12 % odpovedalo, že firma tento problém mala. 
• 70 % ľudí odpovedalo, že ich zamestnávateľ nevníma v spojení s pandémiou ohrozenie svojej budúcnosti a len 13 % sa jej dopadov obáva.
• 61 % ľudí tvrdí, že ich zamestnávateľ aj naďalej prijíma nových ľudí. A 43 % opýtaných si myslí, že firma, kde pracujú, vidí v pandemickej situácii príležitosť na rozvoj. 

Viac ako polovici opýtaných (56 %) sa páči, že pracujú z domu viac. Avšak skoro pätine (18,9 %) priveľa home officu nevyhovuje.

Efektivita práce

Napriek možným počiatočným obavám sa efektivita práce po prechode na home office neznížila. Nárast efektivity práce prišiel u viac ako tretiny (37 %) ľudí a jej pokles u necelej štvrtiny (23 %), pričom až 40 % respondentov nevníma zmenu v efektivite svojej práce.

Efektívnejšie sa cítia tí, ktorí potrebovali viac priestoru na sústredenie sa. Pochvaľujú si nerušený čas, obmedzenie schôdzok a možnosť rozvrhnúť si svoj deň flexibilnejšie.

Vyjadrenia respondentov:

• „Väčší pokoj, menej osobných stretnutí a konfliktov na pracovisku.”
• „Meetingy len online, je ich menej a sú efektívnejšie.”
• „Namiesto cestovania do práce sa môžem viac venovať riešeniu problémov.”
• „Viac času na seba. Nemusím dochádzať do práce. Lepšie a dlhšie spím. Viac pohybu.”
• „Konečne môžem tráviť čas prácou s kolegami z iných kontinentov a nie sedením v aute, len aby mal manažér dobrý pocit, že ma videl.”

Samozrejme, práca na home office priniesla aj nové návyky, napríklad samotný fakt, že sa zvýšil náš pracovný čas, keďže počítač s mailami a taskami máme skoro stále pred sebou. Potvrdzuje to aj prieskum: „Skoro nemožné je oddeliť pracovný a súkromný život a preto často pracujem od rána (8-9:00) niekedy ešte aj večer o 22:00. Nie je to vôbec nutné, ale vždy sa nájde niečo na čom sa dá pracovať a je ťažké odtrhnúť sa od PC.”

Čo chýba?

Najväčším nedostatkom home office je obmedzenie kontaktov s kolegami a nedostatok socializácie. Aj keď problém s efektivitou nemá vysoké percento opýtaných, domáce podmienky nemusia byť ideálne.

Vyjadrenia respondentov:

• „Vidím pokles výkonnosti mojich tímov (SW vývoj), vyžadujú väčší „dozor” tým, že chýbajú stretnutia na chodbách, v kuchynke, kde sa dá rýchlo neplánovane dostať status. Na HO všetky tieto aktivity musia byť plánované, čo v konečnom dôsledku je vlastne menej efektívne.”
• „Rýchlosť vypracovania úloh určite klesla, pretože je o dosť ťažšie spojiť sa s kolegami .. v kancelárii je jednoduchšie za nimi prísť a poradiť sa ako teraz vyvolávať.”
• „Je ťažké pracovať v malom byte s dvoma školopovinnými deťmi. Brutálna záťaž najviac.”

Nováčikovia, zmena práce

Problém s prechodom na home office majú najmä mladší zamestnanci, prípadne noví zamestnanci. Znížila sa ich efektivita práce, stratila sa motivácia a sťažené je zapracovanie do nového kolektívu. Osobitne IT-čkári do 25 rokov sú takmer 2x častejšie ohrození zníženou efektivitou v práci ako ostatní. Naopak, vekovo starších zamestnancov, hlavne tých nad 30 rokov a s aspoň 5-10 rokmi skúseností, táto situácia zasahuje menej. Ľuďom bez rodín zároveň chýba spestrenie home officu, tak pracujú viac.

• „Nastupoval jsem dva týdny před ůplným home officem, takže seznamování ve zkušební době se všemi v týmu bylo hodně pomalé.”
• „Plánoval som odcestovať do zahraničia. Pandémia to skomplikovala, tak som tieto plány radšej odsunul. V nájdenej práci pre zahraničnú firmu som sa nevedel motivovať k práci na úplný remote home office, tak som ju nakoniec opustil.”

V období roka 2020 prevažne vplyvom pandémie prišlo o prácu až 10% respondentov. Pracovný trh bol na ponuky tiež skromnejší. V čase ankety nepracovalo a hľadalo  si miesto 2,7% respondentov. Rok predtým to bolo 1,9%. Tí, ktorí si hľadali prácu sa sťažovali na úbytok otvorených pozícií.

Respondenti boli tiež menej naklonení meniť zamestnanie ako po minulé roky. Podiel tých, ktorí zvažovali zmenu zamestnania klesol o 10 percentuálnych bodov. Poklesol na 28,4% z 38,5% v prieskume rok predtým. Zdá sa, že neisté časy pandémie posunuli premýšľanie smerom k stabilite.

Očakávania a vyhliadky

• Iba 6 % opýtaných sa chce vrátiť po skončení pandemických opatrení naplno do kancelárie
• 94 % by chcela pracovať z domu aspoň 1 deň v týždni, 83 % preferuje dva a viac dní
• Najčastejšie voleným riešením bol pomer 3 dni z domu a 2 dni z kancelárie

Zhruba 70 % opýtaných si myslí, že v pri práci z domu by mal zamestnávateľ pokryť náklady na technické pomôcky a ergonomické vybavenie, ako je napr. monitor a myš. Až 52 % respondentov by uvítalo príspevok na energie či internet. Viac ako 47 % opýtaných by malo záujem o preplatenie nákladov na pracovný stôl alebo kancelársku stoličku. V kategórii iné náklady” respondenti najčastejšie odpovedali, že nepotrebujú kompenzovať žiadne náklady na prácu z domu. Spontánne sa tak vyjadrilo 5 % ľudí.

Anketu a spracovanie výsledkov pripravil tím robime.it a Miroslava Novoveský Rusnoková.