Ladislav je Košičan, ktorý premenil svoju záľubu na vášeň. Najprv sa venoval športovej žurnalistike, ekonomike či marketingu. Počas časovo náročnej práce pričuchol ku káve, ktorá mu zo začiatku nevoňala, no našiel si k nej cestu. Teda, našiel si cestu k tej lepšej káve. Blog o káve sa snaží presvedčiť ďalších milovníkov tohto moku, prečo nie je instantná káva kávou.
Prečítajte si náš rozhovor s Ladislavom Királym, ktorý vám o káve povie viac, než si myslíte.
Paradoxne, aj keď som celý čas pracoval v novinárskej oblasti, nie som vyštudovaný novinár. Vyštudoval som ekonomickú univerzitu, ale ešte počas školy sa mi naskytla možnosť pracovať pre športové internetové stránky. Písal som pre nich približne osemnásť rokov a špecializoval som sa na oblasť F1. Za ten čas som v novinárskej oblasti nabral určité skúsenosti – venoval som sa hlavne prekladaniu článkov, ale nahrával som aj rozhovory v teréne. Vždy ma to bavilo, pri písaní som sa cítil dobre. Priateľka mi dokonca povedala, že v minulom živote som bol určite písací stroj (smiech).
Úprimne, dostal som sa na pokraj vyhorenia. Kvalitné a postačujúce pokrytie spravodajstva o F1 si vyžadovalo veľké množstvo času a ja nikdy nič nerobím polovičato. Zvonku si to človek ťažko vie predstaviť, lebo od čitateľov vždy prichádzali len správy o tom, aká je to robota snov a každý by ju chcel. U mňa to však už išlo na úkor osobného voľna a človek to nejaký ten rok vydrží, ale osemnásť už bolo veľa. Cítil som, že ma to prestalo baviť a že to robím nasilu. Že sa musím premáhať. Nejaký vnútorný hlas mi čoraz hlasnejšie hovoril, aby som sa na to vykašľal. Šepkal mi to už pár rokov, ale nikdy nie je ľahké vystúpiť z vyšliapaného chodníčka a opustiť komfortnú zónu, na ktorú sme zvyknutí. Dal som výpoveď a začal sa venovať úplne iným veciam. Osud chcel, že k F1 som sa nakoniec predsa len vrátil, ale už za úplne iných podmienok. Venujem sa jej len jeden až dva dni v týždni a zvyšok času venujem ostatným aktivitám. Napríklad káve, na ktorú som narazil celkom náhodou. Dá sa povedať, že si ma našla.
Je to len koníček, ktorému však venujem značné množstvo času. Živí ma písanie článkov a preklady; mám niekoľko zákaziek, napríklad aj pre formulový web f1online.sk. Blog o káve je len doplnok, v ktorom nevidím zisk, ale skôr iné ciele. Ľuďom chcem ukázať, že to, čo pije väčšina z nich, nie je dobrá káva a v mnohých prípadoch, bohužiaľ, ani nevedia, o čo prichádzajú.
Články o káve píšem asi dva roky. Najskôr som ich publikoval na cudzom serveri, potom som prešiel na svoju doménu blogokave.sk a začal budovať niečo vlastné. Napísaných mám už takmer 500 článkov. Začiatky neboli jednoduché, ale vždy som to bral hlavne ako zábavu a snahu informovať ľudí. Nie snahu ísť po zisku a zarábať. Zarábam na iných veciach.
Kávu som paradoxne dlho vôbec nepil. Až s rastúcim vekom a pribúdajúcim množstvom práce sa mi efekty kofeínu začínali hodiť, ale priznávam, že som pil zlú kávu. Väčšinou instantnú kávu. V zásade som nič o nej nevedel a určite ma ovplyvnili aj reklamy, vďaka ktorým som mal pocit, že pijem nejaký luxus. V televízii a na billboardoch tie kávy vyzerajú noblesne, ale netušil som, čo sú zač. Dal som do nich veľa mlieka a cukru a dali sa vypiť.
Potom som raz v kaviarni ochutnal kvalitnú výberovú kávu – bola to káva od menšej slovenskej pražiarne – a nechcel som veriť. Ďalšie dni som o nej básnil a nechápal, ako je možné, že som o takejto chuťovej dokonalosti ani len netušil. Pil som len prepražené kávy bez chute, na ktoré je naučená drvivá väčšina Slovenska. Mnoho mojich kamarátov kávy ani nepije, lebo im, celkom pochopiteľne, nechutia. Mne sa tu však odrazu otvoril fascinujúci svet, kávu som uvidel z inej strany a zrodila sa vo mne nekonečná túžba „povedať” to aj ostatným ľuďom.
No a keďže som mal dlhoročné skúsenosti s písaním, začal som to robiť práve touto formou. Chcem, aby sa môj odkaz dostal podľa možností ku každému: ochutnajte raz ozajstnú kvalitnú kávu a k tým produktom, ktoré dnes nájdete na pultoch supermarketov, sa nikdy nevrátite. To vám garantujem.
Začal som tým, čo mi bolo blízke – prekladmi článkov. Ako dlhoročný editor a redaktor internetových stránok nemám veľký problém vyhľadať si relevantné zdroje, posúdiť ich dôveryhodnosť, spracovať ich a preložiť. Som naučený čítať kilometre článkov, vytiahnuť z nich to najlepšie a priniesť to čitateľovi. Dostupnosť informácií je dnes v zásade neobmedzená, stačí trochu pogoogliť a nájdete všetko. Témy, ktoré zaujímali mňa, som takto začal posúvať aj čitateľom. A dennodenne objavujem nové a nové. Len mi je ľúto, že na to nemám viac času a dni majú iba 24 hodín, lebo by sa to s novými článkami o káve len tak chumelilo.
V technických veciach nie som veľmi zručný, takže som oslovil programátora, ktorý už s takýmito projektmi mal skúsenosti. Hosting mám na Websupporte a stránka je postavená na WordPresse, programátor mi to pomohol učesať a spojazdniť, za čo som mu veľmi vďačný. Vyšlo to na niekoľko stoviek eur, ale vnímam to ako dlhodobý projekt a stálo to za to. Napĺňanie obsahu som potom riešil už sám.
Hlavne mám rád kávy, ktoré nie sú prepražené a v ktorých sa ešte zachovali nejaké chuťové tóny – ovocnosť, sladkosť, niečo svojské a jedinečné. V balíku kvalitnej kávy by sme určite mali nájsť len jednu odrodu, jednu varietu z jednej farmy a nie zmesy nekvalitných zŕn napríklad z tisícky fariem, ktoré na našom trhu bohužiaľ dominujú. To je potom asi tak, akoby ste dokopy pomiešali tisíc rôznych farieb. Čo by vzniklo? Nejaká hnedá mazanica.
Každá káva má svoju dušu, sú v nej stopy terroiru, kde vyrástla, odzrkadľuje geografické podmienky. Toto všetko v nej je, avšak komoditná káva, ktorá vládne na trhu, tieto aspekty zabíja. Je to len zmes rôznych káv z rôznych regiónov dopestovaných v rôznych okamihoch a pozbieraných strojmi v rôznych štádiách zrelosti.
Moje naj sú teda také kávy, pri ktorých viem vystopovať farmu, kde boli dopestované, v ideálnom prípade boli zbierané ručne, viem si prečítať spôsob ich spracovania, ale napríklad aj stupeň praženia a dátum praženia. Toto je „must”. No a kávy, ktoré podobné informácie neponúkajú, by som neodporučil ani najväčšiemu nepriateľovi.
Mal som to šťastie, že myšlienka tohto blogu oslovila viacerých ľudí, ktorí chceli pomôcť. Janka pomáha so sociálnymi sieťami a ľuďom odosiela balíky, Oliver pomáha s tvorbou fotiek a videí, no a nedávno sa ozval Števo, ktorý je softvérový vývojár a ako milovník kávy chcel tiež pomôcť – pomáha teda s programátorskými zákrokmi. A ja píšem, koľko vládzem. Takže celkovo má blog o káve 4 členov.
Spočiatku som o ničom takomto vôbec neuvažoval. Celý projekt však nebol lacný, pretože od začiatku som bol odhodlaný nepísať články len pre seba, ale pomocou boostovania na Facebooku ich dostávať medzi ľudí. Chcel som do toho dávať 5 eur denne, teda 150 eur mesačne, ale nakoniec to nestačilo a niektoré mesiace som preinvestoval takmer 300 eur. Viem, že vyzniem ako blázon, ale toľko som išiel dobrovoľne do mínusu. Potom som začal hľadať možnosť, ako tieto peniaze dostať naspäť a založil som e-shop.
Hovoril som si, že ak sa mi vráti aspoň niečo, bude to fajn. Bol to super krok, lebo opäť som do rúk dostal ďalšie páky, vďaka ktorým viem pred ľudí „vystaviť‘ kávy, ktoré podľa mňa stoja za ochutnanie. Ak si niečo kúpia, tak v podstate priamo podporia činnosť blogu ako takého a možno aj rozvoj slovenskej kávovej kultúry. Ako som spomínal, o zisk v tomto prípade nejde, ale samozrejme, že svojich pomocníkov by som rád odmenil za čas, ktorý do projektu dávajú. No a určite by som tak chcel získať peniaze na ďalšie šírenie povedomia o kvalitnej káve. Ak sa nájdu akýkoľvek partneri, ktorí chcú priložiť ruku k dielu a vidia v tom zmysel, blog o káve ich rád privíta.
U mňa je základom trpezlivosť. Nič sa nezrodí zo dňa na deň a aj ma mrzí, že niektorí ľudia nemajú vôbec žiadnu trpezlivosť. Všetko chcú mať hneď a okamžite, ideálne bez práce. No a ako čítam internetové debaty, niektorí ľudia vedia byť za deň aj lekármi, epidemiológmi alebo odborníkmi na čokoľvek.
Sám viem na vlastnej skúsenosti, že všetko chce čas, keďže web o F1 som budoval dlhočizné roky. Teraz už tomuto svetu rozumiem lepšie a viem, že sa to dá zvládnuť aj o niečo skôr, ale základ je rovnaký. Treba ponúkať kvalitný obsah, čitateľa niečím obohatiť a priniesť mu hodnotu. Potom sa bude vracať, vytvoríme si vzťah a spoločne vybudujeme komunitu, ktorej sila bude zaujímavá aj pre partnerov a pre spolupráce. Niektoré spoločnosti už u nás túto hodnotu vidia, zväčša ide o mladých a moderne zmýšľajúcich ľudí. Niekto ešte v týchto veciach marketingovú hodnotu nevidí a vníma to len ako vyhadzovanie peňazí. Ale nikomu to nezazlievam.
Dobre, zasnívam sa. Spojiť všetky menšie pražiarne kávy, ktorých je na Slovensku veľa a vytvoriť spoločnú platformu na šírenie kávovej osvety. Nechcem veľmi uletieť, ale ak by každá pražiareň dala mesačne do banku napríklad 100 eur, bol by náš hlas veľmi silný. Šírili by sme povedomie o dobrej káve, propagovali by sme ju, vedeli by sme zapojiť influencerov a rôzne reklamné kanály. Ľudia by o tom začali uvažovať, začali by ochutnávať lepšie kávy a menšie remeselné pražiarne kávy by získavali nových a nových zákazníkov. Slovo „spolupráca” má pre mňa veľmi veľký význam a veľkú hodnotu. Vďaka dobre pripravenej, naplánovanej a kvalitne realizovanej spolupráci by sme mohli dosiahnuť veľké veci. Verím, že to raz vyjde a neostanem sám, kto takto sníva.
Tieto veci musia prísť krok po kroku. Kedysi som neuvažoval ani o e-shope a dnes ho už mám. Ak by som sa dopracoval do bodu, že pražiareň kávy alebo kaviareň môžu posilniť šírenie môjho odkazu, budem za. Ak nájdem akýkoľvek ďalší spôsob, ktorý mi pomôže šíriť moje kávové posolstvo a budem na neho mať zdroje, budem to chcieť skúsiť. Ľudia si totiž zaslúžia piť kvalitnú kávu.
Ak máte sen, ktorý si chcete splniť, Laci a jeho blog o káve je jedným z príkladov, ako sa to dá. Pre ďalšie zaujímavé čítanie a inšpirácie si prezrite našu rubriku Lifestyle.
Simona Ďurkovič
Andrea Bercik
tlačová správa
Pridajte komentár