Dovolenka na Slovensku v štýle vysokohorských chát. Tieto určite stoja za námahu (2. časť)

Nedávno sme vám predstavili tri najvyššie položené chaty vo Vysokých Tatrách, ktoré by ste mali minimálne v letnom období navštíviť. Tentoraz sa presunieme do nižšej nadmorskej výšky, to však nič nemení na tom, že tieto chaty sú rovnako čarovné. 

Chata pri Zelenom plese (1 550 m n. m.)

Mnohí turisti tvrdia, že Chata pri Zelenom plese patrí k najkrajším vo Vysokých Tatrách. Nečudo, je čarovná v lete aj v zime. Dostať k nej viete z Tatranských Matliarov, zo Skalnatého Plesa alebo z Bielej vody. V minulosti sa ľudia hôr báli. Zelené pleso získalo svoje pomenovanie podľa zelených škvŕn, ktoré spôsobilo vyvieranie prameňov na jeho dne. Mnohí turisti ho považujú aj kvôli tomu za najkrajšie. Mysleli si, že tam žijú obri, draci či nadprirodzené bytosti. Vymýšľali si preto rôzne legendy a báje. Jedna vraví, že zelené škvrny v plese spôsobuje zelený drahokam, ktorý do plesa spadol zo štítu Jastrabia veža. 

Na brehu plesa sa majestátne týči čarovná chata, ktorá je často prezývaná aj ako Brnčalka. Postavená vola v roku 1897 a dlhé roky niesla meno Alberta Brnčala, profesora telesnej výchovy, ktorý v roku 1938 ako prvý vystúpil na Tomášovský výhľad. 

Chata pri Zelenom plese je otvorená celoročne. Najpopulárnejším východiskovým bodom je Biela voda. Odtiaľ celá túra tam aj späť trvá približne 6 hodín. Zo Zeleného plesa mnohí skúsení turisti pokračujú na Jahňací štít, ale viete sa z nej dostať aj na Baranie sedlo alebo k Bielemu plesu, kde kedysi stála Kežmarská chata, ktorá vyhorela v roku 1974.

Zaujímavosťou je, že historicky prvá žena, ktorá absolvovala túru do Vysokých Tatier bola poľská kňažná Beata Laská. Jej cieľom bolo práve Zelené pleso. Nešla sama, ale v sprievode mešťanov z Kežmarku. Keď sa vrátila jej manžel Albert Lasky z nej nebol priveľmi natešený. Vrhol ju do hladomorne Kežmarského hradu na dlhých osem rokov. Dôvodom bolo previnenie voči mravnopočestnosti. Neskôr prehajdákal všetky peniaze a musel si požičať. Do zálohy dal Kežmarský hrad aj s Beatou šľachticovi Janovi Reuberovi, ktorý ju pustil na slobodu. Slobodná však nebola, aspoň nie mysľou. Psychicky a fyzicky zničená šľachtičná bola prevezená do Košíc do ústavu, kde rýchlo na to zomrela.

Rainerova útulňa (1301 m n. m.)

Jednou z najznámejších trás vo Vysokých Tatrách je cesta zo Starého Smokovca na Hrebienok. Z nej sa viete len za niekoľko minút dostať k Rainerovej útulni. Vedie k nej príjemný chodník s dĺžkou 1,3 kilometra s prevýšením 50 metrov. Rainerova chata je nielen najstaršia, ale aj najmenšia. Otvorená je celoročne. V Rainerke sa nachádza menšia výstava dejín a súčasnosti horských nosičov, kolekcia starého horolezeckého náčinia a dobových lyží. 

Chata vznikla v roku 1863 a dal ju postaviť nájomca Starého Smokovca Ján Juraj Rainer. Prišiel s nápadom, že hosťom, ktorí navštívia Smokovec v rámci liečebného pobytu ponúkne aj prechádzky po horách. Možno povedať, že práve on bol zakladateľ cestovného ruchu v Tatrách. Neďaleko Rainerky kdysi stála chata Kamzík, Rainerova útulňa bola len akýsi sklad. Kamzík v roku 1980 museli zbúrať a vtedajší sklad čakal podobný osud, ktorý sa našťastie nenaplnil. V roku 1983 Správa TANAP-u dala Rainerovu útulňu ako pamiatkový objekt zrekonštruovať. Horský nosič Peter Petras ml. od roku 1997 spravuje Rainerovu chatu a obnovil tak jej zašlú slávu. Otvorená je celoročne.

Zamkovského chata (1 475 m n. m.)

Takmer na celom svete sa na zásobovanie vysokohorských chát používajú prevažne helikoptéry a lanovky. Vysoké Tatry však majú svojich horských nosičov. Naši tatranskí sú vo svete unikátom. Sú to poslední šerpovia na starom kontinente. Každodenne či v lete, či v zime zásobujú šesť chát – Chatu pod Rysmi, Téryho chatu, Zamkovského, Zbojnícku, Skalnatú chatu a Rainerovu útulňu. 

Jednou z obľúbených chát je práve Zamkovského chata. Dostanete sa na ňu z Hrebienka po červenej značke, po ceste narazíte aj na Obrovský vodopád. Ten svojou výškou dvadsať metrov patrí k najvyšším v Tatrách. Nachádza sa na pol ceste k Zamkovského chate. Turistický chodník je nenáročný. Zvládnu ho deti aj dôchodcovia.

Chata sa nachádza v ústí Malej Studenej doliny na hornej hranici lesa v nadmorskej výške 1 475 m n. m. V roku 1043 ju postavil Štefan Zamkovský. Bol vyučený fotograf a najmä milovník hôr. Rozhodol sa, že sa stane nosičom. Štefan si chatu otvoril ako súkromný podnik a spolu s manželkou ho spravovali. Zamkovského chata v roku 2002 organizovala 1. ročník Nosičskej stovky na počesť Juraja Petranského, ktorý tragicky zahynul v snehovej lavíne, pri vynáške materiálu na Téryho chatu. Úlohou nosičov je vyniesť z Hrebienka na chatu stokilový náklad.

Viac lifestylových tém nájdete na našej podstránke www.indexmag/lifestyle