Zuzana Pipíšková:Pokiaľ mi budú nohy slúžiť, tak myslím, že tenisky budem obúvať

Zuzana je učiteľka na strednej škole, kde vyučuje, okrem iného aj informatiku. Keď rozpráva o behu, celá sa rozžiari. Je jej životnou vášňou a s radosťou sa pridala aj do tímu IT Girls. Uplynulý víkend si splnila jeden zo svojich bežeckých snov, kedy v ultrapreteku Rýchlik Zoška – Bratislava 2021 stála na bedni spolu so svojou kamarátkou, kedy dobehli pretek ruka v ruke ako prvé.

Aký je Váš vzťah k informatike a technológiám?
V dnešnej dobe je to asi nevyhnutné, myslím tým, pre všetkých. Vzhľadom na to, že technológie, internet a rôzne sociálne siete sa stali každodennou súčasťou bežných dní a nevieme a asi ani nechceme, si už predstaviť tieto vymoženosti 21.storočia nemať.

Kde učíte?
Učím na Súkromnej strednej odbornej škole podnikania, zameranie na informačné systémy a služby a na školu podnikania. Môj odbor je síce matematika a geografia, ale vzhľadom na situáciu v školstve, som sa dostala aj k vyučovaniu informatiky.

Aký je Váš pohľad na vzťah dievčat – žiačok k informatike? Zlepšuje sa rokmi?
Stále sú dievčatá v tej pomyselnej menšine. Len pre príklad, momentálne je v prvom ročníku so zameraním na informatiku 28 žiakov a z toho sú iba 4 dievčatá. Nie je to síce pravidlo, ale naozaj prevažujú chlapci. Dievčatá sú skôr “esteticky” kreatívnejšie. Verím, že ten nepomer sa bude časom vyrovnávať.

Máte žiakov, ktorí sa špecializujú na IT a vidia v ňom svoju budúcnosť?
Jasné. Hlavne mnohí majú vidinu toho, koľko sa v sektore IT zarába. Čo je tiež samozrejme dôležité, ale vždy ich tak trošku usmerňujem v tom, že najprv musia niečo dokázať a ukázať, že “vedia”.

Vnímate rozdiel vo výučbe informatiky v okolitých krajinách a u nás?
Skôr je to asi v tom “IT vybavení”. Napriek tomu, že sa školy snažia, či už cez rôzne projekty, sponzorov a pod. dovybavovať potrebné učebne, nie je to dostatočné. A to nehovorím o tých najnovších trendoch. A aj po reálnych skúsenostiach v poslednej dobe vidíme, že nie všetky deti u nás majú prístup k internetu. Nie každý má svoj vlastný počítač. Ale verím a som presvedčená, že sa to bude už iba zlepšovať.

Kedy ste začali s behom?
Ja som vždy tak nejak pobehla. Keďže som trošku staršia generácia, tak som cvičila aj aerobik. K závodnému behaniu som však došla v roku 2016 a bol to polmaratón v Bratislave. Predtým som behala párkrát aj Devín-Bratislava, ale to skôr kvôli atmosfére. Ďalší rok som mala úraz, takže mám “šroub” v kolene.

Ako to ovplyvnilo Vaše ďalšie tréningy?
Hneď, ako mi ho vybrali, som doma zahlásila, že idem trénovať na maratón. Ja však nemám ani tréningový plán. Ja si totiž obujem tenisky a bežím. Často mi to hovorí aj Mirka (pozn. red. – kapitánka tímu IT Girls), že by som ho mala mať. Mňa by to však už asi nebavilo.

Čo Vám beh dáva do života?
Behám, preto, lebo beh milujem. Vyčistím si pri ňom hlavu a je to pre mňa neskutočný relax. Aj tým, že som stále s ľuďmi, tak je to taká chvíľka pre mňa. Dáva mi aj slobodu. Taktiež v mojom veku, keď mi syn povie, že vyzerám ako tínedžerka, tak som úplne happy (úsmev). Cítim sa dobre a je to asi aj vidno.

Ako ste sa dostali do tímu IT Girls?
Oslovila ma priamo Mirka Francová, niekedy koncom roku 2018, cez jednu bežeckú skupinu. Dlhšie sme sa tam registrovali. Opýtala sa ma či by som nechcela ísť s nimi do ženského IT tímu a bežať od Tatier k Dunaju. Nemala som o čom rozmýšľať. U mňa bola jasná odpoveď v sekunde, že áno.

Čo je pre Vás najťažšie, keď bežíte takéto dlhšie preteky?
Pre mňa nie je najťažšie (úsmev). Ja sa teším. Mne dokonca aj syn hovorí, že mami, ty keď odbehneš maratón, tak ho dobehneš s úsmevom na perách. Sú aj také behy, že sa ťažšie beží, ale pre mňa to nie je za trest. Ja sa na to teším.

Ako často behávate / trénujete?
Ak je na to príležitosť, tak aj každý deň. Keďže učím, tak ten čas poobede mám zvyčajne voľný. Kým su moje decká na tréningoch, závodne plávu obidve, tak ja obujem tenisky a tie dve hodiny behám. Mne sa potom nazbierajú objemy. Môj rekord je 690 km za mesiac, to som zodrala tenisky.

Keďže preferujete beh osamote, čo hovoríte na štafety?
Je to trošku iné. Človek sa tak viac vyhecuje. Je to iná atmosféra a treba ju zažiť. Nedá sa to opísať, tie emócie tam. Veľmi sa na to teším.

REKLAMA

Aké výzvy Vás čakajú tentokrát?
Keď ma Mirka oslovila prvýkrát, tak som jej povedala, že ja nemám problém bežať dlho, krátko, do kopca, z kopca. Pre mňa je výzva, aj keď sa jej teraz trošku zbavujem, bežať v noci a po tme. Minulý rok som bežala dva úseky v noci a samu seba som prekonala. Ja som taký strachopud. Okrem toho mám síce aprobáciu z geografie, ale mňa zatočíte v lese a neviem kde je sever (úsmev). Je to, teda skôr také, že musím prekonávať seba a tú hlavu.

Ste s dievčatami IT Girls v kontakte aj cez rok?
Tým, že ja som zo záhoria, tak len cez sociálne siete. Baby majú aj spoločné tréningy. Ja im tam však píšem, či som behala – nebehala. Taktiež sa rady pochválime.

Máte za sebou aj úspechy, na ktoré ste hrdá?
Môj zámer nebol stáť na stupňoch víťazov. Čo sa mi však podarilo a na čo som pyšná, bolo nedávno. Bežala som v Štiavnických vrchoch pretek Behaj lesmi. Keďže to bol môj prvý terénny dlhší pretek, tak som nevedela do čoho idem. Štartovala som naozaj niekde z posledných radov. Túto 22 kilometrov dlhú trasu nás celkovo bežalo viac ako 200 bežcov. Mne sa tak výborne bežalo, že som len predbiehala a predbiehala, že som nakoniec skončila druhá v ženách. To bolo pre mňa, že wau.

Aký typ behu Vás baví?
Ja som bola vyslovene asfaltový bežec, aj keď kopčeky mi nevadili. Aj tým, že som taký strachopud, tak behať do terénu bolo pre mňa komplikovanejšie. Nejak som však cez tu koronu vybehla aj do tých kopcov. Je to aj niečo, čo do budúcnosti ešte plánujem.

Máte ešte nejaké bežecké sny? Je niečo, čo Vás v behu ešte láka?
Lákajú ma ultrapreteky, vyslovene terénne. Hovorím, že hlava by išla, aj nohy by išli,… Potrebovala by som však nejakého spolubežca, aby som mala istotu, že sa nestratím. Ja hovorím, že pokiaľ mi budú nohy slúžiť a nepríde žiadne zranenie či obmedzenie, tak myslím, že tenisky budem obúvať.