Nori Seligová: Snažím sa nebrať veci, tak, ako sú, len preto, že sa takto robili posledných 15 rokov

Je skalnou členkou tímu IT Girls už od jeho začiatkov. Beh jej prináša pohodu do života a udržiava ju fit. Je zástankyňou toho, že zmena je v živote dobrá vec. Aj to ju možno naučili skúsenosti z práce, v ktorej sa venovala inováciám.

V akej oblasti IT pracujete?

Dnes už síce nepracujem v IT, no dlhé roky som pôsobila vo VSE (pozn. red. – Východoslovenská energetika). Moja pracovná náplň nebola čisto IT-ečková, no rada by som spomenula, že to bola hlavne oblasť inovácií. Taký projektový manažment.

Ako to v praxi vyzeralo?

V rámci firmy sme vyhľadávali nové nápady a zavádzali ich do bežného fungovania. V podstate to celkom súvisí s dnešnými trendmi, ktoré dnes idú – agile, lean,… Dlhé roky som bola aj členkou transformačného tímu, ktorý pracoval na neustálom zlepšovaní interných procesov, aby sme zákazníkom uľahčili život a aby sa zamestnancom pracovalo lepšie. Na to sme v rámci projektu využívali nápady práve od nich. Aby si ich nenechávali len pre seba, ale aby ich niekto aj reálne zobral, posúdil a zaviedol do praxe. V podstate to bol taký malý startup v rámci firmy.

Aké nápady mali šancu na úspech?

Nemali sme obmedzený záber, čoho sa musia týkať. Zbierali sme všetky nápady a potom sme z nich cielene vyberali určité zameranie. Napríklad sme mali kolo zamerané na ekológiu. Či už to bol nejaký technologický postup, proces alebo niečo základné týkajúce sa kancelárskeho papiera. Výsledok však musel mať pozitívny dopad na ekológiu.

Akú ste mali spätnú väzbu od kolegov? Prichádzali za vami s nápadmi?

Spätná väzba bola veľmi pozitívna. Bolo to vo firme niečo nové. Ľudia spočiatku neboli zvyknutí na to, že sa o ich nápady niekto skutočne zaujímal. Vo firme sú zvyčajne stanovené ciele, ktoré sa musia plniť. A na takéto nápady sa veľmi kapacity nevyčleňujú. U nás však dostali priestor na jeden celý deň, kedy mohli svoje idey rozpracovať do detailu. Na konci dňa mali 3 minúty na prezentáciu pred publikom. V podstate úplne rovnaký systém, na akom pracujú startupy. Najlepšie nápady sa implentovali do firmy.

Spomínate si niektorý, ktorý sa veľmi dobre ujal?

Bolo ich niekoľko. Spomínam si však na jeden, ktorý zasahoval do úpravy procesov v CRM. Išlo o technologickú úpravu, ktorá skrátila proces z niekoľko sto klikov na pár. Ak si dobre pamätám, prinieslo to úsporu času až o niekoľko desiatok minút. Na to by sa nebolo prišlo, keby sa neozval človek, ktorý s tým denne pracuje.

Čo vám osobne táto práca dala do života?

Som človek, ktorý veľmi rád robí veci efektívne. Možno je to aj trošku taká prirodzená lenivosť v nás, kedy vymýšľame, ako robiť veci jednoduchšie či praktickejšie. Potom z toho vzniknú dobré nápady. Ja sa na všetko, aj doma, takto pozerám. Snažím sa nebrať veci, tak, ako sú, len preto, že sa takto robili posledných 15 rokov. Pozrime sa na to radšej doslovne “out of the box”, aby sme našli iné riešenie. Je to však občas tvrdý boj, keďže je to zmena a nie všetci ľudia v súkromnej alebo pracovnej sfére sú ochotní nastavené veci zmeniť. Nie každý má rád zmenu. Ale ja som presne ten typ, ktorý s ňou nemá problém.

Posledné roky sa často bojuje s predsudkami o ženách v IT. Aj keď je situácia lepšia, v čom si myslíte, že vedia byť práve ženy prínosom?

Ženy do týchto technologických vecí dokážu priniesť väčšiu dávku emócie, ktorú samozrejme vedia korigovať (úsmev). Zjemňujú trochu ten mužský svet. Myslím si, že to vytvára taký správny balans. Kým muži vedia ísť striktne po procese, ženy to vedia tiež, ale vedia tomu dať takú ľudskejšiu tvár. Čím samozrejme nechcem znevažovať mužský prínos v práci. V našom projekte sme však boli dve ženy. Neviem povedať, či je to náhoda, ale bolo to tak.

Patríte medzi stálice v tíme IT Girls. Ako dlho beháte?

Behám 6 rokov. Začala som tak, že som mala veľkú potrebu sa nejako hýbať. Nič lepšie mi v jeden horúci júnový deň nenapadlo, len, že mám po ruke tenisky. Ten beh je naozaj o tom, že človek nič špeciálne nepotrebuje. Vypotila som sa na 3,5 kilometroch, kedy som myslela, že na ďalší deň ani chodiť nebudem. Mala som síce svalovku, no povedala som si, že klin sa klinom vybíja a išla som behať zas. Ten prvý klin nič nevybil a mala som ešte horšiu svalovku. Stále som verila, že tomu pomôže ten ďalší a ďalší deň. Potom tá svalovka prešla a ja som si po 4 dňoch povedala, že teraz už nemôžem prestať. Tak som neprestala.

Aké boli vaše prvé bežecké preteky?

Kamarátka ma bez môjho vedomia prihlásila na štafetu na košický maratón. Tam som prvýkrát bežala súvislých 9 kilometrov, ktoré boli dovtedy pre mňa nepredstaviteľné. Bežala som poslednú štvrtú časť. Keď som videla okolo mňa dobehových maratóncov, hovorila som si, že sú to ľudia z inej galaxie (úsmev), keď toto bežia. Presvedčilo ma to, že sa to asi dá nejako vydržať, tak som postupne predlžovala svoje tréningy.

Kedy ste sa pridali k IT Girls?

O rok som dostala kontakt na Mirku (pozn. red. – kapitánka tímu IT Girls) , že ideme spolu spáchať takéto ženské dobrodružstvo. Táto myšlienka sa mi veľmi zapáčila. Z Jasnej do Bratislavy to predsa musí byť super. V rámci tých mojich životných zmien som bola okamžite za. Hneď som si povedala, hurá poďme do toho. Tak sa to celé začalo.

Ako ste sa vyrovnávali s pridávajúcimi kilometrami?

Veľmi dlho som sa hýbala medzi 5 a 10 kilometrami. Až kým sa ma Mirka raz pred košickým maratónom neopýtala či idem bežať polku. Povedala som jej, že nech neblázni a ona sa ma opýtala, či chcem bežať štafety do konca života. Ťahali sme sa navzájom aj v našom družstve. Vlievali si takú potrebnú podporu, že to zvládneme. Hovorili sme si, že stačí zabehnúť v tréningu dva-trikrát 15 kilometrov a tých zvyšných 6 už urobí atmosféra a endorfíny. Keď už človek raz zabehne polmaraton, tak už má potom nový štandard. A takto sa to rokmi posúva.

Čo Vás však motivuje?

No napríklad aj to, že si môžem dať pizzu o deviatej (smiech). A aj ten pocit, keď idete s kolegyňami napríklad na obed a môžete si dať koláč naviac. Ja si ho síce nedám, lebo sladké nejem, ale môžem, lebo ho vybehám. Motivuje ma ten celkový pocit byť fit a budovať si imunitu zdravo. Odkedy behám, neberiem lieky na alergiu. Je to dôležité hlavne v tomto korona období.

A ako vychádzate s dievčatami s IT Girls? Stretávate sa aj vo voľnom čase mimo pretekov?

Sme v kontakte aj cez rok. Keďže je nás 12, tak možno nie so všetkými. Skoro všetky sme zamestnané matky. Máme aj životy, povinnosti a starosti, ale stretávame sa aj pomimo. Buď si ideme zabehať, alebo si dohadujeme aj ďalšie preteky. Je pravda, že s niektorými z dievčat máme aj bližšie nadštandardné vzťahy, presahujúce do súkromnej sféry, kde sa naozaj stretávame tri-štyrikrát do týždňa a sme aj blízke priateľky.

Ako vyzerajú Vaše tréningy?

Som zástancom teórie 80:20. 80% objemu by mal byť v nižšej intenzite a iba 20% by mali tvoriť šprinty a rýchlostné behy. Nemyslím si, že je pre telo zdravé ísť každý tréning na bomby. Existujú preto pre mňa aj voľné behy, kedy napríklad s niektorou z IT Girls prekecáme aj hodinu. Vtedy už neviem či je cieľ beh alebo sociálno, ktoré spolu zažívame (smiech). Máme však aj tréningy, kde sa sústredíme práve na ten výkon.

Prečo motivovať svoje okolie k behu?

Na to sa ľudia pýtajú stále. Prečo beháš? A ja sa stále opýtam, prečo ty nebeháš? Nemyslím si, že beh je odpoveďou pre každého. Myslím si však, že je ňou pohyb. Už každý by si mal nájsť tú svoju správnu formu.