Miška Eštok Dutková: Páči sa mi, že človek má možnosť vypracovať sa

Miška je sympatická mama troch detí. Je vyštudovaná ekonómka, no napriek tomu dala šancu IT svetu, v ktorom sa nakoniec aj našla. Behá už niekoľko rokov a v tíme IT Girls je nováčikom. V súkromí sa jej úspešne darí skĺbiť prácu, rodinu aj šport za podpory všetkých členov rodiny, no hlavne manžela.

Miška, kde momentálne pracuješ? Na akej pozícii?

Som scrum master v Deutsche Telekom IT Solutions Slovakia. Pôvodne som vyštudovaná ekonómka, ale táto sféra ma nakoniec neuchvátila. Nevyhovovalo mi asi také menej kontaktné zamestnanie medzi papiermi. Nenašla som sa v tom. Po rodičovskej dovolenke som sa rozhodla, že vyskúšam IT farmu v Téčku. Nastúpila ako aplikačná administrátorka. Bolo to síce fajn, ale časom som pochopila, že táto technická práca mi až tak nesedí. Popri tom som mala rozbehnuté také malé projektíky a ťahalo ma to súčasným smerom. Už rok pracujem na tejto pozícii a cítim sa tu oveľa viac ako ryba vo vode.

Čo všetko obnáša tvoja súčasná práca?

Starám sa o tím developerov. Som v podstate taký človek, ktorý zabezpečuje, aby všetko fungovalo – či už kontakt s biznis stranou alebo riešim problémy v rámci tímu. Mojou primárnou úlohou je teda komunikácia.

Ako sa Ti pracuje v prevažne mužskom kolektíve?

V našom tíme som jediný “netechnik” a cítim sa tam veľmi dobre. Kolegovia chápu, že niekedy nerozumiem, o čom rozprávajú, a že mi to musia vysvetliť. Na druhej strane si však myslím, že si moju prácu vážia a dávajú mi to aj najavo.

Prečo si sa rozhodla práve pre IT svet?

Zo školy som si niesla ekonomické pozadie, čo je skvelá vec. Podľa mňa by ho dnes mali mať všetci (úsmev). Účtovanie ma však skutočne nelákalo. A tu sa dalo začať v podstate od nuly. Všetko ma naučili.

Našla si sa v práci?

Určite áno (úsmev). Doteraz sa mi veľmi páči, že má človek možnosť vypracovať sa. Keď je šikovný, skutočne nepotrebuje žiadnu školu. V odbore IT to nie je problém, len musí na sebe makať. Páči sa mi aj tá možnosť rásť, keď si povieš, že toto mi veľmi nevyhovuje, tak sa môžeš prostredníctvom tréningov naučiť kopec nových vecí a zmeniť pozíciu. A potom si tu veľmi vážim kolektív, ktorý je pre mňa osobne veľkým prínosom. Hlavne ľudí, s ktorými pracujem, a ktorí sa dostali na svoje pozície tak, že na sebe veľa pracovali.

Vnímaš nedostatok žien v IT?

Určite by bolo fajn, keby ich bolo viac. Myslím, že väčšinu odradí na prvý pohľad technické pozadie. A tu mi aj napadá, že som zabudla povedať, čo si vážim najviac. To, že je to perfektne skĺbiteľné s rodinou. Je to úplne TOP – práca z domu, vedieť si naplánovať prácu a čas, … Je to veľmi veľká výhoda. A aby som sa vrátila k téme. IT potrebuje viac žien, prinášame taký ten ženský pohľad na vec (úsmev). Muži majú často len také svoje videnie sveta.

Poďme ešte k tvojmu behu, ako dlho beháš?

Veľmi dlho (smiech). Začala som behať počas materskej, potrebovala som psychohygienu.

Beháš aj závodne?

Ani nie. Dvakrát som zabehla celý Medzinárodný maratón mieru a niekoľko polmaratónov. Skôr to považujem za také rekreačné behanie. Napríklad košický maratón je moja srdcovka. A úplne sa stožňujem s ich sloganom Vyskúšaj raz – zamiluj sa navždy. U mňa to stopercentne fungovalo.

Ako vyzerajú tvoje tréningy?

Mám rada lesné behy. Rada sa tak pomotám (úsmev). Ťažko sa to vysvetľuje. Napríklad v lete bicyklujem. Teraz som si našla nové hobby – plávanie. Toho behania je teraz veľmi málo. Možno raz – dvakrát týždenne. Pred maratónom však dávam o to dlhšie behy, lebo viem, že natrénovať musím. Tam sa nedá ísť bez toho.

Zapájaš aj členov rodiny?

Niekedy so mnou behával manžel, teraz už pomenej. V práci ho však prihlásili na Štefánik trail, takže je to opäť častejšie. Staršia dcéra so mnou vybehne raz – dvakrát mesačne. Chytá sa však šesťročný syn a sám nás ťahá von. No a najmladšia dcéra, tá je princezná (úsmev). Tej sa veľmi nechce.

Ako si sa dostala k tímu IT Girls?

Ešte keď som nastúpila do Téčka, tak som zistila, že baby behajú Od Tatier k Dunaju. To bolo pre mňa úplne “wau”. Hneď som si hovorila, že do toho chcem ísť. Nejak som sa však k tomu nedostala. Tento rok mi tím spomenula moja kolegyňa a kamarátka, tak som sa hneď chytila a vypýtala som si kontakt. Písala som Mirke (pozn. red. – kapitánka tímu IT Girls), že by som sa rada pripojila.

Čo hovoríš na pretek The Run?

Je to pre mňa výzva. Nikdy som nič podobné nebežala. Je to však niečo nové, iné a som rada, že budem môcť prispieť aj takou svojou troškou. Teším sa, že spoznám nových ľudí, nový kolektív aj na podujatie, ktoré ma úplne očarilo – bežať z Košíc do Bratislavy. Mám aj na jednej strane trošku obavy, aké to bude, ale teším sa. Som aj zvedavá ako znesiem tých svojich cez 40 kilometrov. Verím si, že ich dám, ale chcela by som aj s nejakou slušnou rýchlosťou, aby som ten tím podporila.

Ako vychádzate v tíme? Ste na jednej vlne?

S babami som sa stretla len niekoľkokrát, ale sú to všetko veselé energické žienky, medzi ktorými by sa asi každý cítil dobre. Ja si ich spoločnosť veľmi užívam. Máme veľa spoločného. Samozrejme kompromisy a tolerancia sú základom pre všetky vzťahy. Verím však, že to medzi nami bude perfektne fungovať aj na preteku.

Máš nejakú univerzálnu radu, ako to s behom nevzdať?

Neviem. Každý človek je iný. Možno pomôže nájsť si v behu to, čo sa vám páči a držať sa toho. Mne sa napríklad veľmi páči pohyb v prírode. Keď behám po lese nabíja ma to energiou a dobre sa mi premýšľa. Kde-tu si sadnem, pokochám sa tou nádherou a motám sa ďalej. Nie vždy sa človeku chce, ale v konečnom dôsledku to stojí za to.