Kŕmme svoju myseľ tým, čo jej robí radosť, zhodujú sa psychologičky

Posledné dva roky boli pre ľudstvo nesmierne stresové. Obdobie pandémie nás vyčerpalo a keď sme si už mysleli, že sa konečne budeme môcť bez strachu a zhlboka nadýchnuť, nastala veľmi mimoriadna a náročná situácia. 

Prostredníctvom portálu Medializuj.sk sme vytvorili výzvu, ktorá bola určená práve pre psychológov. Zareagovalo na ňu nespočetné množstvo skúsených odborníkov. Pre jednoduchší výber sme preto spätne kontaktovali tých, ktorí odpovedali ako prví. So psychológmi sme sa rozprávali o tom, ako zvládnuť toto komplikované obdobie.

To, čo sa momentálne deje je veľmi náročná situácia, pretože sa to deje v našej bezprostrednej blízkosti u našich východných susedov, ktorí sú nám v mnohých ohľadoch podobní, či už jazykom, spôsobom života, temperamentom. Ako sa s tým teda nestotožňovať a nepripúšťať si negativizmus či frustráciu, s ktorými vďaka spravodajstvu prichádzame denne do kontaktu? 

REKLAMA

„Je úplne v poriadku, že to vnímame a snažíme sa pomáhať. Dôležité je uvedomiť si, že žijeme na Slovensku, ktoré momentálne nie je vo vojnovom konflikte a my ako jednotlivci vieme ovplyvniť len to, čo sa deje v blízkom okolí. Zabezpečme, aby bolo dobre našim najbližším, aby sme trávili svoj čas tak, ako chceme a kŕmme svoju myseľ tým, čo nás posilňuje,“ hovorí Lucia Šandrik z Pozitivo.sk.

Odstrihnuť sa od sledovania správ?

V súčasnej dobe je veľmi dôležité to, ako dokážeme filtrovať správy, keďže momentálne čelíme množstvu rozporuplných informácií z rôznych zdrojov. Problém je, že na vytvorenie názoru sme priamo závislý od zdroja informácií. V posledných 2 rokoch je to hlavne doomscrolling, ktorému začínajú ľudia prepadávať. Znamená to nadmerné čítanie správ s negatívnym obsahom. „Predtým to bol covid, teraz je to vojna a ľudia vyhľadávajú tieto správy. Je to logické, geneticky máme zakódované získavať čo najviac správ o neznámom, aby sme boli na prípadnú hrozbu pripravení. To však môže spôsobiť, že nové informácie sa už nedozvedáme a dookola čítame negatívne správy. Selektujme preto zdroje a snažme sa byť objektívni,“ vysvetľuje Šandrik. 

Je ale správne úplne akékoľvek správy a informácie o vojnovom konflikte eliminovať na minimum?  Niekto chce mať o situácii prehľad a vedieť o všetkom čo najskôr. No sú ľudia, ktorí sú citlivejší a môžu sa cítiť zahltení. „Ak máme pocit, že sme neustále bombardovaní negatívnymi správami a vyvoláva to v nás úzkosť a strach, odporučila by som aspoň zregulovať sledovanie niektorých kanálov na sociálnych sieťach či obmedziť sledovanie televízneho spravodajstva. Ak sme neustále v „centre diania“, tým sa udržiavame v permanentnom napätí, ktoré na naše telo pôsobí nepriaznivo. Z dlhodobého hľadiska to môže prejsť napríklad aj do klinickej depresie či úzkosti. Zvyknem hovorievať , že to najdôležitejšie sa k nám aj tak dostane prostredníctvom iných ľudí. Ak napriek všetkému patríte medzi tých, ktorí chcú mať o situácii prehľad, vyhraďte si na to konkrétny čas a zvyšok dňa venujte bežným záležitostiam svojho života,“ hovorí Zuzana Šofraneková.

Nezabúdajme na psychohygienu

Odhliadnuc od aktuálnej situácie, stále platia isté zásady psychohygieny. 
Medzi najdôležitejšie zaradila psychologička Šofraneková práve tieto hlavné body:

• SPÁNOK – dbajme na kvalitný a dostatočne dlhý spánok. Ak si náš mozog neoddýchne, slabšie reguluje emócie.
• STRAVA – snažme sa konzumovať nutrične hodnotnú stravu, uprednostniť čerstvé potraviny, vyhýbať sa fastfoodom a vyprážaným jedlám. Ak dáme telu to, čo potrebuje, bude fungovať lepšie aj naša psychika.
• POHYB – vyhľadávajme fyzickú aktivitu. Vedci stále častejšie spomínajú blahodárny vplyv pohybu na psychiku. Môže to byť akákoľvek aktivita. Ak nie ste priaznivcom športu, vhodná je tiež prechádzka či práca v záhrade.
• SOCIÁLNY KONTAKT – stretávajme sa s blízkymi.
• RADOSTI – venujme sa aktivitám, ktoré nám prinášajú radosť a odreagovanie.

Aj napriek tomu, čo sa deje za hranicami, náš život pokračuje. Potrebujeme ráno vstať, umyť si zuby, ísť do práce, na nákup, postarať sa o deti, psíka či ísť na pravidelnú piatkovú jogu. Všetky tieto aktivity tu s nami ostávajú. „Všímajme si viac oblasti, ktoré stále fungujú. Ak máte problém sústrediť sa v práci, skúste dychové cvičenia či meditáciu. Desať minút meditácie dokáže vyčistiť myseľ, zvýšiť sústredenie a produktivitu,“ dodáva Zuzana Šofraneková. 

Podľa nej dokáže človeku pomôcť aj dobrovoľníctvo. Jedincovi to môže priniesť pocit, že dokáže nepriaznivú situáciu aspoň nejakým spôsobom ovplyvniť k lepšiemu. Ak máte potrebu konať, vyberte si formu a spôsob dobrovoľníctva, ktorá je pre vás, vaše fyzické i duševné zdravie bezpečná.