Bezstresový stav je až smrť. Stres je korením života. Každý z nás sa denno-denne potýka s množstvom nečakaných faktorov, ktoré ho vyvádzajú z rovnováhy. Stres je niečo, s čím sa však dá pracovať. Ideálne je predchádzať mu a zmeniť naše nastavenie. Odborník na vzdelávanie a majster bojových umení René Barvirčák v rozhovore prezrádza, či môže byť z každého z nás kardiochirurg, ako pracovať s emóciami a prečo nie je vhodné ventilovať si hnev pred svojím šéfom.
Stres manažment je v súčasnosti veľmi aktuálnou témou. Čím to podľa vás je, že sú ľudia viac vystresovaní ako v minulosti?
– Myslím si, že je to súčasnou dobou a najmä dvomi základnými faktormi, ktoré nás veľmi ovplyvňujú. Jednak to spôsobuje rýchly tok informácií – veľa cestujeme, nápor nových podnetov zvonku je na nás taký veľký, že sa nedokážeme prispôsobovať. Svet okolo beží šialeným tempom, ale v našom vnútri to nejde vôbec tak rýchlo a práve naša neschopnosť prispôsobiť sa tej rýchlosti môže vyvolávať vnútorné napätie a nervozitu. Druhým faktorom je skutočnosť, že sme boli zvyknutí na určité životné normy a hodnoty – rodina bola v minulosti základnou normou, a v dnešnom svete sú tieto normy úplne narušené. To všetko dokopy predstavuje pre nás obrovský stres. Žijeme síce v modernej dobe, technický pokrok nám umožnil zbaviť sa fyzickej námahy, ale celý náš emocionálny a hormonálny systém je evolučne nastavený na fyzickú aktivitu. Tým, že sa dostaneme do stresu a fyzickej aktivity máme málo, nemáme ako ten stres ventilovať a sme ním zahltení.

“V minulosti neandertálca napadol šabľozubý tiger, dnes na nás útočí akurát tak stádo divokých mailov.”
Čiže práve vo fyzickej aktivite vidíte čiastočné riešenie?
– Máte pravdu, z hľadiska práce so stresom je jedným z najdôležitejších faktorov. Pretože v minulostí nás stresová reakcia pripravila na fyzickú aktivitu – bojuj alebo uteč. Keď neandertálca napadol šabľozubý tiger, mohol bojovať alebo utekať. Všetko bolo spojené s pohybom, telo sa nastavilo na fyzickú reakciu cez dýchanie, kardiovaskulárny systém a hormóny ako adrenalín, kortizol… a tak sme to zo seba dali von a boli zase v rovnováhe. Dnes zapneme počítač a napadne nás akurát tak stádo divokých mailov – samé termíny, mítingy, úlohy, negatívne spätné väzby. Naše telo je stále nastavené na fyzickú aktivitu, ale ona nepríde. Lebo jediné, čo spravíme, je, že klikáme prstami po klávesnici.
Ak som typ človeka, ktorý nemá predpoklady stres odbúravať, je pre mňa vôbec možné zvládnuť stres manažment, alebo sú skrátka ľudia, ktorým to nie je súdené?
– Samozrejme, existujú typy osobností, ktoré stres prežívajú menej, ale aj také, ktoré potrápi viac. Stres zažíva každý a každý z nás ho vo väčšej či menšej miere dokáže zvládať. Zďaleka nie je iba psychický, ale definoval by som ho ako záťaž, ktorá nás vychyľuje z rovnováhy, a ktorú potrebujeme niečím kompenzovať. Stresom môžu byť pokojne aj chlad či vírusová infekcia.
Faktom je, že bezstresový stav neexistuje, tým je až smrť. Celý náš život je väčší a menší stres a možno to ani nie je o tom, čo sa nám deje, ale ako interpretujeme to, čo sa nám deje. Možno potrebujeme len zmeniť pohľad na stres. Pretože keď budem mať v hlave, že každá nepredvídateľná okolnosť je pre mňa stresujúca, navodím si celý ten proces napätia a prežívam to emočne, bude to pre mňa zlé, najmä ak tento stav prežívam dlhodobo. Na druhej strane, keď sa nastavím, že ide o situáciu normálnu, pretože život je o zmene a nie všetko ide podľa našich predstáv, dokonca sa na tú situáciu môžem vopred pripraviť a vyriešiť ju, tak všetko zvládnem jednoduchšie.

















[…] Prirovnal by som to k svetlu baterky. Každý z nás vníma svet v určitom kuželi svetla a kouč osvetľuje rôzne oblasti, nad ktorými nás možno niekedy ani nenapadne zamyslieť sa. Vnáša […]