Čo predstavuje digitálna inteligencia 21. storočia? Tolerantnú komunikáciu v online priestore, programovanie, alebo stačí len vedieť zapnúť počítač a byť pripojený? Andrea Cox sa v roku 2017 rozhodla spustiť projekt digiQ, pretože ju znepokojil fakt, ako sú sociálne siete zneužívané, napríklad aj na politické aktivity. Je presvedčená, že tieto témy by nemali ostať v úzadí.
V rozhovore nám Andrea porozprávala o projekte digiQ, ale aj o tom, aké to je byť ženou v digitálnom svete, ktorej hlas je počuť.
Andrea Cox vystúpi 27. apríla 2023 na konferencii, ktorá vznikla pod taktovkou klastra Košice IT Valley – Medzinárodný deň žien v IT. Ak si chcete vypočuť jej inšpiratívny príbeh neváhajte sa registrovať prostredníctvom online formulára. Vstup na podujatie je bezplatný.

V rozhovore sa dočítate:
- Ako sú na tom Slováci s digitálnou inteligenciou?
- Aké digitálne zručnosti je potrebné ovládať v 21. storočí?
- Je ťažké byť ženou, ktorej hlas je v digitálnom svete počuť?
- Aké pozície sú pre ženy ako šité na mieru?
- Ako riešiť otázku prioritizácie kariéry a rodiny?
Váš projekt DigIQ sa venuje témam ako digitálna bezpečnosť, digitálne občianstvo, nenávistné prejavy či online etika. Vnímate, že sa digitálna inteligencia na Slovensku zlepšila?
Myslím si, že je dosť náročne konkrétne definovať, či niekto je digitálne inteligentný alebo nie. Pri digitálnej inteligencii je dôležité špecifikovať dva aspekty –
čo je digitálna inteligencia a podľa čoho alebo ako by sme ju mali merať, aby sme vedeli správne zadefinovať zlepšenie, či zhoršenie.
Prostredníctvom platformy IT Fitness test si viete svoje digitálne zručnosti jednoducho otestovať. Vďaka nej vieme, aké je naše Digi IQ. Vo výsledkoch je vidieť rozdiel medzi rokmi 2021 a 2022. V roku 2021 boli výsledky vyslovene zlé, našťastie, minulý rok prekvapil a čísla ukazujú, že došlo k zlepšeniu v základných zručnostiach a poznatkoch. Stále však platí, že je dôležité, aby sme vedeli naše vedomosti uplatniť aj v praxi.
Čo to znamená?
Aby sme vedeli naše získané zručnosti aplikovať v reálnom živote. Uvediem príklad: ak študentov na workshope učíme, že akékoľvek osobné údaje sú citlivé informácie a je potrebné s nimi v online priestore nakladať veľmi rozumne, tak to chápu a prikyvujú. V realite je to však iné a mladí ľudia si na tieto “maličkosti” nedávajú vôbec pozor.
Ako by ste laicky vysvetlili pojem digitálna inteligencia?
Žiaľ, nemá to konkrétnu definíciu. Môžeme si povedať, že digitálna inteligencia je schopnosť organizmu adaptovať sa na nové podmienky. Na základe skúseností, ktoré sme v rámci DigIQ získali, môžeme tvrdiť, že mladí ľudia sú digitálne inteligentní, pretože sa vedia jednoduchšie adaptovať na nové podmienky. Z toho však vyplýva ďalšia otázka, či sú tieto nové podmienky, v ktorých žijeme, vhodné aj pre spoločnosť ako celok.
V DigIQ učíte mladšie ročníky rôzne zručnosti, medzi ktoré patrí aj porozumenie, tolerancia, overovanie si faktov – nie sú toto zručnosti, ktoré by mal ovládať každý, kto používa internet a sociálne siete?
Určite áno. Je však potrebné povedať, že spoločnosť má, čo sa týka týchto zručností, voči staršej generácii, niektorým ľuďom v produktívnom veku či ľuďom od stredného veku vyššie, jeden obrovský spoločenský dlh. Je pravdepodobné, že tieto generácie nemali veľké možnosti na vnímanie iných kultúr, názorov či inakosti. A či už hovoríme o senioroch alebo ľuďoch v produktívnom veku, som presvedčená, že verejnoprávna televízia a rozhlas nespĺňajú v tejto problematike svoju úlohu. Pretože kde inde sa to ľudia majú naučiť?
Ako by mal podľa vás prebiehať ideálny model učenia digitálnych zručností?
Pravdou je, že naše workshopy v digiQ využívajú predovšetkým mladšie generácie. To však neznamená, že staršie generácie obchádzame. V blízkej budúcnosti máme v pláne priniesť na Slovensko projekt medzigeneračného učenia. Tento projekt má za úlohu naučiť mladých, ako učiť rodičov, starých rodičov, prípadne mladších súrodencov. Povedzme si úprimne, každá generácia má svoje muchy a pri každej je dôležitá iná dávka trpezlivosti a iná forma edukácie.
Čo ženy a digitálna inteligencia?
Zo začiatku sa nám hlásili do programov len chalani, dnes môžem povedať, a som za to veľmi vďačná, že je to 50/50. Dievčatá veľmi rýchlo pochopili, aké je dôležité ovládať tieto zručnosti a niektoré si okrem soft skills rozširujú svoje poznanie aj o hard skills, čo je úžasné. Pevne verím, že tento trend sa bude zvyšovať.

Zdroj foto: Archív Andrea Cox
Je podľa vás náročné pre ženy, byť súčasťou IT sveta?
Svet informačných technológií je skutočne veľmi širokospektrálny. Samozrejme, je iné byť súčasťou IT pre študentku Fakulty informačných technológií, ako pre ženu, ktorá sa v produktívnom veku rozhodne zmeniť kariéru od podlahy. Ale ani to nie je nemožné. Podľa mňa je pre ženy úplne skvelá práca testerky – dokážu ju vykonávať z domu, je to práca, ktorá dáva zmysel a ktorá pomáha a, samozrejme, je dobre finančne ohodnotená. Čoraz viac spoločností podporuje diverzitu na pracovisku, pretože si uvedomujú, že takéto tímy sú prínosom. Aj keď je asi v 21. storočí zvláštne spájať diverzitu so ženami, keď ženské pohlavie tvorí cca 51 % celkovej svetovej populácie…
Myslíte si, že to majú ženy v IT jednoduchšie, ako napríklad pred desiatimi rokmi?
Je pre mňa trošku náročnejšie porovnávať tieto obdobia. Pred desiatimi rokmi som pracovala pre nadáciu Pontis, v ktorej môj kolega pôsobil na programe posúvania repasovaných počítačov do Kene. Je pravda, že jeho kolegovia boli len muži. Ten rozdiel medzi mužsko-ženským svetom v IT je stále markantný. Každopádne, ak sa na túto “problematiku” pozrieme spätne, určite poznáte fotografiu, na ktorej žena v bielom plášti zapája prvý počítač od IBM. Ženy boli stále v IT svete, o tom niet pochýb, len sa tento svet viac spájal s mužmi.
Nie je to spojené práve s mužmi, ako sú Steve Jobs, Bill Gates či Elon Musk?
















[…] prednášky troch výnimočných žien v IT. O svoje vedomosti a skúsenosti sa podelili Andrea Cox, Veronika Kralovičová a Veronika Hudzíková.Pre účastníčky bola pripravená aj miniexpo […]