Výstava ponúka svetielkujúci koberec i popravy transformované na geometriu

Múzeum Vojtecha Löfflera (MVL) oslavuje 30. výročie. Pri tejto príležitosti pripravilo unikátnu výstavu, ktorá je retrospektívnym obzretím sa za dlhoročnou podporou mladých autorov. Výstavný projekt SEXTANT predstavuje šesticu popredných slovenských umelcov, ktorí boli prezentovaní v košickom múzeu najmä v priebehu 90. rokov minulého storočia ako vychádzajúce hviezdy.

Ide o výtvarníkov ako Ilona Németh (vystavovala tu v roku 1997), Ondak 1998, Blažo 1999, Binder 2000, Kvetan 2001, Žáková 2009.  Zároveň výstava predstavuje zúročenie kurátorskej činnosti Vladimíra Beskida, ktorý v priebehu  troch desaťročí realizoval 74 výstav v tomto múzeu aj v zahraničí (pod gesciou MVL).

“Ide o stretnutie silných osobnosti a súčasného vizuálneho jazyka predovšetkým v médiu maľby a objektu,” konštatuje kurátor V. Beskid.

Šesť výrazných pohľadov na umenie

Maliarsku cestu reprezentuje Erik Binder (1974-2023) s ľahkým farebným štýlom sprejovou technikou v expresívnom podaní. Košičan Marko Blažo (1972-2021) predstavuje energické deštruktívne scény s kaleidoskopickým množstvom prvkov. Bratislavčan Marek Kvetan (1974) prináša transformovanie popráv a dopravných nehôd do čistých geometrických štruktúr či úsmevný zvinutý orientálny koberec s disco hudbou Tarkana.

K tejto atmosfére  sa pridáva najmladšia Vlasta Žáková (1981) s mäkkými textilnými plastikami a reliéfmi s atmosférou nekončiacej afterparty. Hlbšie roviny uvažovania o súčasnom svete prinášajú Roman Ondak (1966). A to v podobe kľúčového objektu s naloženými knihami o umení. Ilona Németh (1963) zase prichádza s osobným príbehom jej otca, či „obranného“ labyrintu z vriec, naplnených pieskom.

Poschodie ovládol remake prvej výstavy múzea

Poschodie múzea patrí výstave POSUN 2. Ide totiž o druhé pokračovanie, možno „remake“ vôbec prvej výstavy v Múzeu Vojtecha Löfflera v Košiciach v decembri 1993. Pôvodný názov bol Posun s trojicou východoslovenských autorov: Stano Bubán, Peter Lipkovič, Stano Stankóci. Aktuálne sa dnes prezentujú dvaja z nich – umelci Peter Lipkovič a Stanislav Stankoci. Prinášajú generačne príbuznú polohu súčasnej abstraktnej tvorby na hranici geometrie a organickej štruktúry, každý však osobitým spôsobom.                                                                                                          

“Lipkovič pracuje dlhodobo s krehkými maľbami na hodvábnom papieri. Zaujme ich lyrický a namodralý podtón a k tomu séria komorných plastík či objektov z farebného kartónu. Vznikajú minimalistické monochrómne farebné polia s ich narúšaním (vrstvenie, skladanie, perforácia), či monolitné sochárske formy a tajomné architektúry. U Stankociho sa programovo prepája voľná maliarska tvorba s komunikačnou informáciou. Prevládajú elementárne maliarske štruktúry a digitálne printy,” dodáva kurátor.