Aké sú úskalia práce personálu z operačných sál?

„Študenti sa počas svojej praxe na operačné sály nedostanú. A je to škoda, pretože nemajú možnosť spoznať tento odbor a zistiť, že je to veľmi zaujímavá práca. Možno aj preto je inštrumentárok tak málo,“ myslí si. „To, že som si prešla rôznymi pracoviskami a oddeleniami mi poskytlo určitý nadhľad. Práca na operačnej sále je iná, ako v ambulancii alebo na oddelení. Prináša vypätie, preto sú tu vzťahy a vzájomná dôvera obzvlášť dôležité. Dobrá tímová práca je pri krízových situáciách nevyhnutná. Je dôležité, aby každý presne vedel, čo má robiť a tiež, čo môžeme očakávať od svojich kolegov,“ hovorí.

V minulosti, keď boli operačné sály súčasťou oddelenia, mali inštrumentujúce sestry možnosť spätnej väzby s pacientmi. Teraz tvoria personál v pozadí, ktorého pacient nevidí.

„Napriek tomu sa niekedy poďakovanie sprostredkovane dostane aj k nám. Príležitosť priameho kontaktu s pacientkami máme iba v prípade gynekologických sekcií, kedy môžeme zdieľať radosť rodičov z narodenia bábätka,“ opisuje vedúca sestra milú časť svojho povolania. Na otázku, čo má na ňom najradšej a čo považuje za najťažšie, odpovedá: „To, čo je na ňom najťažšie mám zároveň aj najradšej – stres. Keď sa blíži záver náročnej operácie, dostaví sa úľava a hneď je na sále aj iná atmosféra. Tieto situácie zároveň utužujú vzťahy s kolegami. Vnímať, že naša prítomnosť na sále je vítaná, dokonca niekedy tím vyslovene upokojuje, je krásny pocit.“ Podľa Petry sa praxou človek dostáva do väčšej pohody, pretože čím väčšiu istotu má pri činnostiach, ktoré robí, tým menší stres zažíva. „Tiež je dobré myslieť dopredu a predvídať kroky operatéra, aby bol priebeh operácie hladký a plynulý,“ hovorí.

Žiadna konkurencia, len vzájomná pomoc

Práca sestier z operačných sál vyžaduje okrem vysoko kvalifikovanej starostlivosti aj nemalú fyzickú a psychickú odolnosť. Nie vždy je človek v rovnakej kondícii, no personál na operačnej sále nemá na výber. Niektoré operačné zákroky trvajú dlhé hodiny. Inštrumentujúce sestry dlho stoja, nemôžu si urobiť prestávku podľa vlastných potrieb, či je im teplo alebo sú unavené. Je to nepochybne práca, ktorá potrebuje byť docenená, aby sestry mali motiváciu zostať vo svojom náročnom povolaní. A čo by v závere magistra Petra Gašparová odkázala mladým začínajúcim sestrám?

„Nemusia mať obavy. Kto má záujem o prácu v zdravotníctve, nájde si odbor, ktorý ho osloví. Pre začínajúce sestry je veľmi dôležité, aby sa dostali do kolektívu, kde ich prijmú a pomôžu im. U nás to funguje. Na rivalitu či súperenie tu nie je priestor, pretože potrebujeme spolupracovať. Chceme, aby sa začínajúci kolegovia čo najskôr zaradili. Snažíme sa im preto odovzdať čo najviac a prácu ich dobre naučiť.“